V. S. Xan Koreya tarixi обязательный экзем пляр

K o reys x a lq in in g  m u s ta q illik  
Y aponlar  b o sq in i  k o rey s  ja-
u c h u n   k u rash i 
m iy a tid a   q a ttiq   n o ro zilik k a,
u n in g   k en g a y ish i  esa  q urolli 
q arsh ilik k a  sab a b   b o 'ld i.  B u n d ay   ch iq ish lar  1882  y ild a g i  h arb iy - 
la r isyoni  p a y tid a  y a p o n  ofitseri  va y a p o n   m issiyasi x o d im la rin in g  
o 'ld irilish i,  1884 y ild a  y a p o n   m issiy a sin in g  y oqib y u b o rilish i,  1892 
yili  K y o n sa n d a  y a p o n  k o rc h alo n lari  to g '  ish c h ila rin in g  q u v g 'in  qi- 
linishi,  1893-1894 y illa rd a g i  d e h q o n la r u ru s h i va  1894 yilgi  X ito y - 
Y apon  u ru sh i,  1894  y ild a   d e h q o n la r  arm iy a sin in g   y a p o n la r  bilan 
jangi,  1895  y ild a   Min.  qirolich asi  o 'lim id a n   s o 'n g   chiqishlar,  1896 
y ild a  y a p o n la r ta ra fd o ri b o 'lg a n   a m a ld o rla rin in g  u y la ri v a y ro n  qi- 
linishi,  1905 y ild a  "H o m iy lik  h a q id a g i s h a rtn o m a "  im z o la n g a n d a n  
key in g i  k o 'c h a  o lish u v la ri  ta rz id a  ro 'y  b erd i.
XIX  a s r  oxiri  -   XX  a sr  b o sh la rid a   K o re y ad a  " ly b e n "   (A d o lat 
arm iyasi)  va  " T o n n ip k u n "   (M u staq illik   arm iyasi)  n o m li  k o rey s 
p a rtiz a n   o try a d la ri  tash k il  etildi.  P a rtiz a n la r  y a p o n   id o ra la rin i 
v a y ro n   qilib,  a m a ld o rla ri  o 'ld ird ila r,  y a p o n   p o litsiy a  va  arm iy asi 
b o 'lin m a la rig a  q a rsh i jan g g a k irish d ilar. 1906-1907 y illa rd a  y a p o n ­
larg a  q arsh i  tu rli  p ro v in siy a la rd a  Xon  Bom   Do,  M in Jonsik,  C hxve 
Ikxyon,  Sin  D olsok,  Kim   S o n y u n   va  b o sh q a la rn in g   o try a d la ri  jan- 
g o v a r h a ra k a tla r olib bord ilar.  Bu y illa rd a  a m a ld a  b a rc h a  p ro v in si­
y a la rd a  d e h q o n la r q o 'z g 'o lo n i  alan g a oldi.  Q a rsh ilik  h a ra k a tla rid a  
a h o lin in g   turli  q atlam lari  q a tn a sh d i,  ju m la d a n ,  b aliq ch ilar  y a p o n  
k e m a la rig a   h u ju m   qildilar,  p o rt  x o d im la ri  y a p o n   m ah su lo tla rig a  
n isb a ta n  b o y k o t u y u sh tird ila r.
Im p e ra to m i  ta x td a n   a g 'd arib ,  k oreys  arm iy asi  tarq a tib   yubo- 
rilg a n d a n   so'ng,  y a p o n   istilosiga  q arshi  q urolli  h a ra k a tla m in g  
yangi  to 'lq in i  alan g a  oldi.  1907  yil  iy u ld a   Vonju  sh ah ri  g arnizoni 
q o 'z g 'a ld i.  U n in g   asosida  tashkil  etilgan  o try ad   q a to r  u y e z d la rd a  
h a ra k a t qildi. A v g u std a K anxvado oroli so ld atlari k o 'tarild i. H arbiy- 
lar o 'rta sid a g i g 'a la y o n  K oreyaning k o 'p la b  sh a h a rla rid a  bo 'lib  o 'td i. 
H a rb iy la m in g  b ir qism i p artiz an lik  u ru sh in i olib bordi.  Yil so 'n g id a  
q o 'zg 'o lo n ch ilik   h arak atlari  b arch a  pro v in siy alarn i  q am ra b   oldi. 
A g a r 1907 yilda y a p o n  q o 'sh in i va jan d arm eriy asi p artiz an lik  o try a d ­
lari bilan 322 ta ja n g d a  ishtirok e tg a n  b o 'lsa,  1908 y ild a b u n d a y  jang- 
lar 1451 tagacha (b u n g a kichik to 'q n a sh u v la r k irm ag an ) so d ir b o 'ld i.
A rm iy a -p o litsiy a   b o 'lin m a la rig a   q a rsh i  u ru s h   h a ra k a tla ri- 
d a n   tash q ari,  q o 'z g 'o lo n c h ila r  y a p o n   o fitserlari  va  a m a ld o rla rig a

---

V II B ob.  M U S T A M L A K A   D A V R I.  K O R E Y A   U R U S H I  V A   K O R E Y A N IN G   B O 'L IN IS H I
101
h a m d a   y a p o n p a ra s t  k o re y s  a m a ld o rla ri  va  "Ilch in x v e"  Y aponiya 
ta ra fd o rla ri  ta sh k ilo tig a   q arsh i  sh ax siy   te rro rn i  q o 'lla d ila r.  M asa- 
lan,  1907  yil  se n ty a b rid a n   1908  y iln in g  a v g u stig a c h a   Y apo n iy ad an  
K o reyaga y u b o rilg a n   am erik alik  d ip lo m a t S tivens A Q S h d a  koreys 
xalqi h o m iy lik  h a q id a g i  sh a rtn o m a n i  m a 'q u lla sh m o q d a ,  d eb   e'lo n  
qilgani  u c h u n   1909 y il o k ty a b rd a   X arbin v o k z a lid a  A n Jim  G in  to ­
m o n id a n   K o re y ad ag i b o sh   re z id e n t I to X irobum i  o 'ld irild i.
1910  yilga  kelib  q u ro lla n g a n   y a p o n   a rm iy a sin in g   u s tu n lig i  tu- 
fayli  q o 'z g 'o lo n c h ila rn in g   aso san   d e h q o n la rd a n   tu z ilg a n   u y u sh - 
m a g a n   o try a d la ri  k am ay ib   b o rd i.  Q a to r  tan iq li  p a rtiz a n la rn in g  
y etak c h ila ri  q o 'lg a   o lin d i  va  ja z o la n d i  (Xo  Vi,  Li  G an  N yon). 
Q o 'z g 'o lo n   h a ra k a tla rin i  olib  b o rg a n   h u d u d la r   aholisi  q am o q q a 
olindi  yoki  o tib   tash lan d i.  Xon B om   D o va b a 'z i  b o sh q a  sa rd o rla r- 
n in g  o try a d la ri M an ju riy a va  R ossiya P rim o resig a k etish g a  m ajb u r 
b o 'ld ila r va  u la r b u   y e rla rd a n  K o reyaga y u rish n i  d a v o m  ettirdilar.
B u ndan  tashqari,  alangali xalq chiqishlari va  "lybek"  o tryadining 
qurolli kurashlari oqibatida m ustaqillik u ch u n  k u ra sh n in g  boshqacha 
shakli  p a y d o  bo'ldi.  S h u n d ay  tashkilotlardan  biri  "Tonnip  xyopxve" 
("m ustaqillik jam iyati") bo'lib,  u n g a   ziyolilar,  talabalar,  vatanparvar- 
lik  kayfiyatidagi  yanbanlar  va  am ald o rlar  kirgan.  Jam iyat  "Tonnip" 
("M ustaqillik")  gazetasini n a sh r qildi,  m iting  va  n am oyishlar  tashkil 
etildi.  1904 yil  iy u n d a  ishlov b erilm agan barcha y erlam i yapon  kom - 
paniyalariga  berilishiga  qarshi  chiqqan  "Xavfsizlikni  ta'm inlash  ja­
m iyati"  ("Poanxve",  boshlig'i  Son  Su  M an)  tashkil  topdi.  "Poanxve" 
rahbarlari  qam oqqa  olindi, jam iyat esa tarqatib yuborildi.  "Poanxve" 
ishining  davom chisi  "X yoptonxve"  ("H am korlik  jam iyati")  bo'ldi, 
biroq  u n in g   rahbarlari  h a m   (Li  Jun  va  b.)  qam oqqa  olindi,  am m o 
n oroziliklar bosim i  ostida  tezd a  o zo d   etildi.  1904  yilning  d ekabrida 
y opiq  tashkilot  a'zolari  tom o n id an   "Konjinxve"  ("Sotsial  rivojlanish 
assotsiatsiyasi",  yetakchisi  Li Jun)  tuzildi, biroq  keyingi  yilning bos- 
h id a  u  h am  tarqatib yuborildi.  S hunga qaram ay,  1905 yilning m ay id a 
"K onjinxve"ning sobiq a'zolari -  "Xonjon yonguxve" ("K onstitutsion 
h u q u q n i  o 'rg an u v ch i jam iyat")  nom li  yangi  tashkilot  tuzadi,  am m o 
u   h am   tez  o ra d a  yopildi.  Taqiqlangan  tashkilotlar  a'zolari  taslim  
bo'lishni  m aqsad  qilm adilar  va  1906  yilda  u lar  m am lak atn in g   25  ta 
u y ez d id a o 'zin in g  b o 'lim lariga ega b o 'lg an  "Texan chaganxve" ("Ko­
reyani m u stah k am lash  jam iyati")ni tuzadi.  1907 yilning yozida im pe­
ra to r Kojonning tax td an  tushirilganligi h aqida xabar topgach,  "Texan

---

102
VII  B ob.  M U S T A M L A K A   D A V R I.  K O R E Y A   U R U S H I  V A   K O R E Y A N IN G  B O 'L IN IS H I
chaganxve"  odam larni  ko'chaga  olib  chiqadi.  1907 yil  a v g u std a  "Te­
xan chaganxve" v atanparvarlik targ'iboti va n am oyishlar o'tk azu v ch i 
tashkilotlam i  taqiqlash  h uquqini  beruvchi  yangi  "Ijtim oiy  tinchlikni 
saqlashni  q o 'lla b -q u w a tla sh   to 'g 'risid ag i  q o n u n "g a   b in o an   tarq a­
tib  yuboriladi.  A m m o   "Texan  chaganxve"  a'zolari  o 'z in in g   yangi 
nom dagi  "Texan  xyopxve"  ("Qirollik  jam iyati")  taslikilotini  tuzd i- 
lar,  u  o 'zining  bosm a  n ash r  etishdi  va  1909  yil  boshlarida  esa  60  ta 
bo'lim ga  ega  bo'ldi.  S huningdek,  v atanparvarlik ru h id a   tarbiyalash- 
ga  yo'naltirilgan  m illiy  tarixni,  boshqa  m am lakatlardagi  m ustaqillik 
u ch u n   k u ra sh la m i o 'rg atu v ch i  m a'rifatparvarlik  tashkilotlari  tuzildi. 
D avlat m aktablari qanchalik y ap o n lar nazorati ostida bo'lsa,  u   yerda 
yapon tarixi o'rgatilgan, m a'rifatp arv arlar xususiy m ak tab lam i tashkil 
eta boshladi,  1908 yilda b u n d a y  m ak tab lar 3000 tad an  ortiq bo'lgan.
Y aponiya  ta ra fd o rla ri  h u k u m a t  xalq  o n g id a n   m illiy   o 'z lik n i 
a n g la sh n i  o 'c h irish   u c h u n   b a rc h a   ch o ralarn i  q o 'lla d i.  K o 'p la b   x u ­
su siy  m a k ta b la r v a m a 'rifa tp a rv a rlik  ja m iy atlari y o p ild i, fa q a t 1909 
y iln in g   o 'z id a   h u k u m a t  to m o n id a n   m a 'q u l  to p ilm a g a n   4000  d a n  
o rtiq  jurn allar,  k itob va d a rslik la r y o 'q  q ilindi.