V. S. Xan Koreya tarixi обязательный экзем пляр



Download 4,06 Mb.
Pdf ko'rish
bet14/65
Sana31.07.2021
Hajmi4,06 Mb.
#134067
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   65
Bog'liq
Koreya tarixi

K o g u ry o  
G archi,  "S am g u k   sa g i" d a   u ch   p o d sh o lik   o ra sid a  
e n g   birinchi  d a v la t  ta rz id a  Silla  p a y d o  b o 'lg an lig i 
h a q id a  yo zilg an  b o 'ls a -d a , b ir q a to r o lim la r m a z k u r d a v la tla r orasi­
d a birinchi b o 'lib  K o guryo p a y d o  b o 'lg an , d e b  h iso b lay d ilar. C h u n ­
ki  b u   d a v la t  ra sm a n   d a v la t  ta rz id a   sh a k llan ish ig a  q a d a r  h a m   ilk 
d av latc h ilik   asoslarig a  ega  b o 'lg a n /'S a m g u k   sa g i" d a g i  afso n ag a


Ill Bob.  U CH   PO D SH O LIK  DAVRI
2 5
k o 'ra,  K o g u ry o n in g   asoschisi  Ju m o n g   (Tonm yon)  -   o sm o n   o d a ­
m i  Xe  M osu  (osm on  p o d sh o sin in g  o 'g 'li)  o 'g 'li  va  d a ry o   h u k m ro n  
X abekin  q izin in g   fa rz a n d i  b o 'lg an .  U   bolalik  d a v rid a n   qobiliyatli 
b o 'lg an .  A yniqsa,  u   k a m o n  o tish d a  m o h ir m e rg a n  b o 'lg an . Ju m o n g  
Shim oliy  P u y e  v an in in g   o 'g 'illa ri  b ila n   b irg a  v o yaga  y etgan.  U lar 
Ju m o n g g a  h a sa d   qilib,  u n i  o 'ld irm o q c h i  b o 'lg an .  Biroq,  b u   yo m o n  
xab arn i  o n a sid a n   esh itg an   Ju m o n g   u c h   o 'rto g 'i  b ila n  ja n u b g a   qoc- 
hib   k etgan.  U  b u   y e rd a   yangi  d a v la tg a   asos  so lg an   va  b u   d a v la tn i 
K og u ry o   d eb   n o m lag an .  Ju m o n g   o 'z in in g   u ru g '  n o m i  Xeni  K oga 
alm ash tirg an .  M az k u r  riv o y at  ay rim   syujetlari  b ila n   P u y e  d a v la ti­
n in g   asoschisi  -   afso n av iy   q a h ra m o n   T onm yon  h a q id a g i  q ad im g i 
rivoyatga  o 'x sh a b   ketadi.  Shu  bois,  y u q o rid a g i  fik rlarg a  asoslanib 
ay  tish  m u m k in k i,  b u   riv o y atlard a  k o g u ry o lik la m in g   p u y e la rd a n  
ajralishi  m a n z a ra si aks etgan.
D astlab,  K o g u ry o n in g   p o y tax ti  K u n n e so n   q al'a sid a  b o 'lg a n  
b o 'lib , V  a s rd a   P x en y an g a  k o 'ch irilg an .
K o g u ry o lik lar  k o rey s  d a v la tc h ilig in in g   d astlab k i  g u ru h ig a   ki- 
ru v c h i  yemek  u r u g 'ig a   m a n su b   b o 'lib ,  u la rd a n   (bu)  -   yonno  (yoki 
sono),  chollo,  sunno,  kvanno  va  keru  n o m li  5  ta  u r u g '  b irlash m asi- 
d a n   tash k il  to p g a n   g u ry o   (k eyinchalik  k o -g u ry o )  qabilasi  ajralib 
chiq q an .  Bu  d a v rd a   d a stla b   yonno  qabilasi  y etak c h ilik   q ilgan,  le­
kin  b iro z  v a q t o 'tib  h o k im iy a tg a  keru g u ru h i k elgan.  K eyinchalik 5 
u y u s h m a   K o g u ry o   d a v la tin in g   5  ta  m a 'm u r iy - h u d u d iy   v ilo y atla­
rig a  aso s b o 'lg a n . O lim la r k o g u ry o lik la m in g  u ru g 'c h ilik d a n  h u d u ­
d iy   (d a v latch ilik )g a o 'tish   d a v rin i e ra m iz g a c h a  b o 'lg a n  I a s rd a n   to 
e ra m iz n in g   IV a srig a ch a b o 'lg a n  d a v r b ila n  b o g 'la sh a d i.
K oreys  yiln o m alarid a  yozilishicha,  koguryoliklar  jangovar  xalq 
bo'lib, I asrd a piryu, xenin, kalsa, sharqiy va g'arbiy okcho, yanmek, kema, 
kuda,  chona,  chuna kabi  qabilar  (q ab ila/u ru g '  u y u sh m alarijn i b irlash ­
tirgan.  A yniqsa,  K oguryo  h u d u d i  b u y u k   Van Txedjo  (53-146 yy.)  va 
tarixda  Yerlarni kengaytiruvchi n o m i bilan m a sh h u r b o 'lg a n  Van Kva- 
netxo (391^413 yy.) d a v rid a  K oguryo d av lati sezilarli ta rz d a  kengay- 
gan.  Ju m lad an ,  Van  K vanetxo  d a v rid a   m am lak at  h u d u d ig a   M anju- 
riyaning deyarli b archa yerlari va yarim  oroln in g  katta  qism i kirgan.
Yillar o 'tish i  b ila n   K o guryo  S harqiy  O siy o d ag i  e n g  k u ch li  d a v ­
la tg a  ay lan g a n .  Bu  d a v la t n a fa q a t k o re y s d a v la tla ri  (P uye,  Pekche, 
Kaya,  Silla),  b alk i  S y u an tu ,  L y ao d u n   va  L o lan  k a b i  X ito y n in g  Xan


2 6
III  Bob.  U C H  PO D SH O LIK  DAVRI
viloyatlari,  Vey,  d a stla b k i va  key in g i  Yan,  S uy  va  Tan  im p eriy alari 
b ilan  ja n g  qilgan.
598  y ild a   K o guryo  a sk a rla ri  X itoyning  L y ao d u n   viloyati- 
ga  h u ju m   qilgan.  S uy  im p e ra to ri  V endi  esa  K o g u ry o g a  300 
m in g   k ish ilik q o 'sh in in i  y u b o rg a n .  Biroq,  to 'fo n   tu fay li  d e n g iz  
q o 'sh in la rin in g   m u v affaq iy atsizlik k a  u ch rash i,  a sk a rla r  o ra sid a  
ep id e m iy a   tarq alish i,  d o im iy   y o g 'in g a rc h ilik   b o is  S uy  arm iy asi 
80-90 foiz q o 's h in id a n   ajralgan.
612  yilda  S uy im p erato ri  Yandi  1  m ln.  130  m in g  kishilik  q o 'sh in  
to 'p lag an . Y ilnom alardagi m a 'lu m o tla rg a  k o 'ra,  y o rd a m c h i q o 'sh in - 
lar bilan Suy arm iy asin in g  soni 3 m ln. atrofida b o 'lg an . U lar M anjuri- 
yadagi  K oguryo qal'asini q am al q ilish d a jonbozlik k o 'rsa tish m ag a n . 
Yandi  b u y ru g 'ig a   k o'ra,  Xitoy  lashk arb o sh ilari  m u staq il  q aro r  chi- 
qara  olm aganlar. U laro 'z  q o 'sh in in in g  b a r b ir harak ati  b o ra sid a  d o ­
im iy m a 'lu m o t berib turganlar.  Shu  bois h a m  K og u ry o  qal'alari zabt 
etilm agan.  Yandi  M anjuriya  q al'alarini  bosib  olish  u c h u n   ortiqcha 
k u ch   sarflam ay,  200  m ing  kishilik  d en g iz  arm iyasi  va  305  m in g   ki­
shilik q u ru q lik  askarlarin i P xeny an g a qarshi y o 'n a ltirg a n . Xitoy floti 
qam alg a  tu sh ib   chekinishga  m ajb u r  b o 'lg an .  Q u ru q lik   q o 'sh in lari 
jan g lar n atijasida qattiq ch arch ag an  va son jih a td a n  k am ay g a n  h o ld a 
P xenyanga  hu ju m   qilgan.  N atijad a  su y   lashk arb o sh ilari  chekinish- 
gan.  Lekin  Salsu  d a ry o sid a n   o 'tish d a g i  k ec h u v d a  Xitoy  jangchila- 
riga  ko g u ry o lilar  h u ju m i  tufayli  u la r  katta  talafot  ko'rib,  305  m ing 
kishilik a rm iy a d an  2700 kishigina tirik qaytgan.
613 va  614 y illa rd a  Y andi  ikki  m a rta   K o guryo  u stig a  y u rish   qil­
gan ,  lekin  b u   gal  h a m   x ito y lik lar k o re y sla r y erla rin i b o sib   ololm a- 
gan.  K o g u ry o g a q ilin g a n  natijasiz va sh a rm a n d a li u ru s h la r h a m d a  
X itoyning o 'z id a g i  h u k m d o r su lo lag a  q arsh i b o 'lg a n  q o 'z g 'o lo n la r 
natijasid a  S uy  su lo lasi  in q iro zg a u c h ra b .  Tan  su lo lasi  h o k im iy a tg a 
kelgan.
M a 'lu m   m u d d a t  ikki  d a v la t  o 'r ta s id a   o 'z a ro   d o 's to n a   m u n o sa - 
b a t b o 'lg a n .  Biroq,  K o g u ry o d a g i  d a v la t  to 'n ta rish i  n atijasid a  h o k i­
m iy atg a  k elgan  Yon  G e so m u n   (a m a ld a  h u k m d o r  b o 'lg a n   b o 'ls a -  
d a, h o k im iy a tg a  v an o 'tq a z ilg a n ) Tan su lo lasig a q a rsh i siy o sat olib 
b o rg a n .  Sillaga q a rsh i  P ekche b ila n  h a rb iy  ittifo q n in g   tu zilish i,  Sil- 
la n in g   Tan  su lo la sid a n   y o rd a m   s o 'ra b   m u ro jaa ti  K o guryo  va  Tan 
sulolasi  o ra sid a  u ru s h g a   sab a b  b o 'lg a n .


Ill Bob.  U C H  PO D SH O LIK  DAVRI
2 7
644 y iln in g  k u z id a  Tan sulolasi im p e ra to ri T a y -sz u n  K oguryoga 
q a rsh i h u ju m  bosh lad i.  645 y iln in g  b a h o rid a  T anlarning 500  kem a- 
d a n   ib o rat floti  va  q u ru q lik d a g i  p iy o d a la rd a n   tash k il  to p g a n   katta 
arm iy a si K o g u ry o g a u ru s h  ochgan. N a tijad a y a n a  q a to r q al'alar b o ­
sib o lin d i va ja n g la m in g  en g  y u q o ri n u q ta si A nsi qal'asi h im o y asid a 
boTib,  Xitoy  ask arlari  qan ch alik   h a ra k a t  q ilishm asin,  u n i  egallay 
o lish m ag an . 647 va 648 y illa rd a T a y -sz u n n in g  y an a  K o g u ry o n i b o ­
sib olish yoT idagi h u ju m i m uvaffaq iy atsizlik k a u c h ra g a n . T a y -sz u n  
K og u ry o  b ilan  u ru sh ish n i  to 'x ta tish n i  vasiyat  q ilgan  h o ld a   649  yil­
d a  v afot etgan.
Biroq, m a 'lu m  m u d d a t o 'tg a n d a n  so 'n g  K o g uryo-T an u ru sh i qay- 
ta b o sh lan g an .  666 yili Yon G e so m u n  vafot etg a n  va u n in g  o 'g 'illari 
o ra sid a h o k im iy a t u ch u n  k u ra s h  b o shlangan. U n in g  o 'g 'illa rid a n  biri 
X itoyga qochib  k etad i  v a u   y erd a  Tan su lo lasid an  y o rd a m   so 'ray d i. 
667  yili  Tanlar  K oguryoga  qarshi  k atta  u ru s h   b o sh lay d i  va  u la m i 
ja n u b d a n   Silla  qoT lab -q u v v atlay d i.  668  yili  q ato r  ja n g la rd a n   so 'n g  
K oguryo  d a v la t  ta rz id a   b a rh a m   topdi.  K oguryo  vani,  u n in g   am al- 
d o rlari  va  200  m in g   k ish id an   ib o rat  asirlar  X itoyga  h a y d a b   ketildi. 
U n in g  h u d u d in in g  k atta qism i Xitoy h arb iy  noibligi va u n ch a lik  k a t­
ta  b o 'lm a g a n  jan u b i  esa  Silla  tasarru fig a  o 'tg an .  K oreya  yarim   oro- 
lid an   ta sh q a rid a   b o 'lg a n   y e rla rd a   esa  Boxay  (Parxe)  d av lati  tashkil 
qilin d i va u n i  K oguryo zo d a g o n la ri vakili b o shqargan.

Download 4,06 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   65




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish