Termodinamika va statistik fizika


I  bob STATISTIK FIZIKANING ASOSIY



Download 8,37 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/561
Sana22.09.2021
Hajmi8,37 Mb.
#182113
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   561
Bog'liq
65termadinamikastatistikfizikapdf (1)

I  bob
STATISTIK FIZIKANING ASOSIY 
TASAVVURLARI
Sistema holatini xarakterlaydigan fizik  katta- 
liklarning  ansambl  va  vaqt  bo'yicha  o'rtacha 
qiymatlari  orasidagi  bog'lanishni  aniqlashda 
ergodik  gipoteza  katta  o'rin  tutadi.
1.1.  S t a t is tik   fiz ik a   v a z ifa la r i
S ta tistik   fizika  atom ,  m olekula,  ion  k ab i  ju d a   ko‘p  z a rra ­
la rd a n   tash k il  to p g a n   sistem a  -   m ak rosk o p ik   sistem alarn in g  
xossalarini,  u la rd a   k ech ad ig an   ja ra y o n larn i  va  qo n u n iy atlarn i 
o‘rganadi.  B u n d ay   sistem alarning   xossalari  kam   zarrali  sistem a­
la r  xossalaridan  tu b d a n   farq   qiladi.  M akroskopik  sistem aning 
zarralari klassik yoki k v a n t fizika qonunlariga bo'ysunishiga qarab 
klassik va  k v an t statistik  fizika  bo'linadi.  Bu  holatdan  q a t’iy  nazar 
m akroskopik  sistem alard a  sta tistik   q o n u n iy atlar  o'rinli  bo'ladi.
M ikroskopik  fizika  n u q ta y i  n azarid an   m akroskopik  sistem ani 
tash k il  qilgan  h am m a  za rrala rn in g   o‘rn i  va  h a ra k a t  q o n u n iy a t- 
lari  m a ’lum   b o ‘lsa,  u ning  holati  an iq lan g an   deyiladi.  Boshlan- 
g ‘ich  v a q td a   a y rim   z a rra la rn in g   o‘rn i  va  u la rn in g   h a r a k a ti 
q o n u n iy a tla rin i  b ilg a n   h o ld a,  k la ssik   m e x a n ik a   yoki  k v a n t 
m e x a n ik a   q o n u n la ri  b o 'y ic h a   u la rn i  k ey in g i  ix tiy o riy   v a q t 
m o m entidagi  holatini  aniqlash  m um kin.  S h u n d ay   qilib,  b erilgan 
v a q td a   m akroskopik  sistem a  holatini  aniqlab  qolm asdan,  balki 
v a q t  davom ida  b u   ho latning  o'zgarishini  h am   k uzatish  m um kin. 
A m m o  sistem a  m ikroholatining  v a q t  bo'yicha  o'zgarishi,  z a rra ­
la rn in g   k o 'p lig i  v a  u la rn in g   doim iy  h a ra k a ti  tu fay li,  g ‘o y a t 
m u ra k k a b   va  chigal  x a ra k te rg a   ega  bo'ladi.
M akroskopik sistem an ing  xossalarini  klassik  yoki  k v a n t fizika 
qonunlari  yord am ida  o 'rg an ish g a  h a ra k a t  qilish  n im alarg a  olib 
kelishini  k o 'rib   chiqaylik.  H ar  b ir  zarra   uni  o 'ra b   tu rg a n   z a rra - 
la r  hosil  qilgan  m ay d o n   va  ta sh q i  m ay d o n   t a ’sirida  h a ra k a t 
qiladi.  H ar  ikkala  tipd agi  m aydon  t a ’sirida  h a ra k a t  q ilayotgan 
za rra la r  uch u n   h a ra k a t  ten g lam alarin i  yozish  m um kin.  B u n d ay


te n g lam a lar  soni  sistem aning  erk in lik  d a ra jasig a  ten g   bo‘ladi. 
S istem a  ta   z a rra d a n   ta sh k il  to p g a n   b o ‘lsa,  te n g la m a la r  soni 
3  ta   b o ‘ladi.  B un day   te n g la m a la rn i  y ech ish   am ald a  b ajarib  
b o 'lm ay d ig an   vazifadir.  Bu  m asala  am alg a  oshirilgan  ta q d ird a 
h a m   b a rc h a   z a rra la r  u c h u n   b o sh lan g 'ic h   s h a rtla rn i  yozib  b o ‘l- 
m aydi,  d em ak ,  b u   sh a rtla rn i  q a n o a tla n tiru v c h i  y echim ni  h am  
yozib  b o ‘lm aydi.  S hu n in g   u c h u n   u n in g   d in am ik   h a ra k a tla rin i 
am ald a  ta d q iq   qilish  m u m k in   em as.
X u l o s a .   Ju da   ko'p  zarralardan  ta sh k il  topgan  sistem aning 
xo ssa la rin i  k la ssik   y o k i  k v a n t  m e x a n ik a   ten glam a la ri  orqali 
o'rganib  b o'lm ayd i.
D em ak,  m akroskopik  sistem a  h o latin i  an iq lash   u c h u n   yangi 
tip d ag i  q o n u n iy a t  -   sta tistik   q o n u n iy a tn i  y a ra tis h   m asalasiga 
olib   k e la d i.  B u  m a s a la   e h tim o llik   n a z a r iy a s i  b ila n   u z v iy  
b o g 'lan g an dir.  S h u n d ay   qilib,  s ta tis tik   fizikaning  asosiy  vazifasi 
ehtim ollik n azariy asig a asoslanib,  ta q sim o t fu n k siy alarin i topish, 
m a k ro sk o p ik   sistem an in g   fu n d a m e n ta l  q o n u n iy a tla rin i  k a sh f 
etish,  tu sh u n tirish ,  sistem a  holatini  x a ra k te rlo v c h i  te rm o d in a ­
m ik  k a ttalik iarn i  va  u lar  orasidagi  asosiy  m u n o sab atlarn i  topish- 
d an   ib o ra td ir.

Download 8,37 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   561




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish