Shuningdek, 0 ‘zbekistonda fizika va texnikaning taraqqiyoti

Д/

a   =  —±   =  —

(89)

409

---

ga teng boMadi, bu yerda Al/l0—  nisbat qattiq jismning nisbiy uzayishi 

deb  ataladi.  D em ak,  chiziqli uzayish  koeffitsienti jism ning tempera­

turasini  bir  kelvinga  orttirilgandagi  nisbiy  uzayishiga  teng  bo ‘ladi.

Chiziqli  uzayish  koeffitsienti  turli jism lar uchun  turlicha  qiy- 

m atga,  binobarin,  jism ning  tabiatiga  bogMiq.  B undan  tashqari, 

chiziqli  kengayish  koeffitsienti  tem peraturaga  ham   bogMiq,  lekin 

ko‘p  hollarda bu bogManishni e ’tiborga olmasa ham boMadi.  Shuning 

uchun amaliyotda a  ni berilgan m odda uchun o'zgarm as deb qarash 

m um kin.

Jism ning  issiqlikdan  chiziqli  kengayishi  uning  hajm   kenga- 

yishiga  olib keladi.  t0 —  0  °C tem peraturada kub shaklidagi  izotrop 

q a ttiq   jis m n in g   q irra s i 

/0

  ga  te n g   d eb   o lay lik .  U n in g   shu 

tem peraturadagi  hajmi  V =  

/03

 boMadi.  Endi uni  t tem peraturagacha 

qizdiraylik.  N atijada kubning  qirrasi  / =  /

0

(1+  At)  ga  teng boMadi, 

hajmi esa quyidagicha ifodalanadi:

V = l 3 =  [/„  (1  +  at)]3 =  

/03

  (1 +   3  a t +   3 a 2t2+ a 3/3).

a   ning  qiym ati ju d a  kichik  (~10

-5

  —  10

~6

  K -1)  boMgani  uchun  a

2 

va a

3

 lar ishtirok etayotgan hadlarni  nazarga olmasa ham  boMadi.  U 

holda

V = V 0

  (1  +  

3at).

P =   3 a  deb belgilab,

V = V 0 ( 1 +  M  

(9°)

va

a 

V-Vo

P 

V01 

v0t 

(9 1)

ifodalarga  ega  boMamiz,  bu  yerda  A V /V 0—  nisbat  q attiq   jism  

hajm ining  issiqlikdan  nisbiy  kengayishi  deb  ataladi,  (3— qattiq 

jism ning  issiqlikdan  hajm iy kengayish  koeffitsienti boMib, jism ning 

tem peraturasini  b ir  kelvinga  orttirilganda jism   hajm ining  nisbiy 

kengayishiga teng boMadi.

Izo trop   jism larn ing   xossalari  b arch a  y o 'n alish lar  b o 'y ich a 

b irday  boMadi,  sh u ning  uch u n  issiqlikdan  kengayish  ularning 

shaklini o'zgartirmaydi. Anizotrop jism larda bunday emas.  Ularning 

xossalari  turli  y o 'nalishlarda  turlicha,  jum lad an ,  chiziqli  uzayish 

koeffitsienti  ham .  U m um an  olganda,  anizotrop  m oddada  uchta

410

---

y o ‘nalish  mavjud  b o ‘lib,  chiziqli  uzayish  koeffitsientining  shu 

y o ‘nalishlar  bo'yicha  a p  a

2

  va  a

3

  qiymatlari  olinadi,  ulami  chiziqli 

kengayishning bosh koeffitsientlari deb ataladi.  Bosh коеffitsicntlar bilan 

hajmiy kengayish  koeffitsienti orasida quyidagicha bog'lanish bor: