Rivojlantirish instituti


 .4 . T itra sh d a n m u h o fa za la sh q urilm alari



Download 3,72 Mb.
Pdf ko'rish
bet76/79
Sana04.02.2023
Hajmi3,72 Mb.
#907746
1   ...   71   72   73   74   75   76   77   78   79
Bog'liq
Ogye9gjdzPWPsKmEw3n6

8 .4 . T itra sh d a n m u h o fa za la sh q urilm alari
D e m p fe r la r , d i n a m i k s o ‘n d irg ic h la r va t itr a s h iz o la to rla ri 
birgalikda titra s h d a n m u h o fa z ala sh qu rilm a sin i tashkil qiladi.
Inersio n , elastik va dissipativ e le m e n tla r d a n tashkil topuvchi 
q u rilm a la r passiv q urilm alardir. Aktiv q u rilm a lar, k o ‘rsatib o ‘til- 
g a n la rid a n tashqari, m ex a n ik b o ‘lm agan e le m e n tla r n i o ‘z ichiga 
o la d i va, o d a t d a , m u s ta q il e n e rg iy a m a n b a y i g a e ga b o ‘ladi.
127


T itra sh d an m uhofa z ala sh sistem asining sam aradorligi titra shda n 
m uho fa z alo v c h i qurilm asi b o r m a s h in a n in g birorta o ‘ziga xos 
parametri qiymatini s h u n d a y qurilmasi b o l m a g a n obyektning ayni 
shu param etri qiym atiga nisbati bilan a niqlanadi. B u n d a y nisbat 
titrashdan m uhofazalash sam aradorligi koeffitsiyenti deb ataladi.
8 .5 . M a s h in a d eta lla rin i m u v o za n a tla sh
M a sh in a va m e x a n izm larn i t a ’mirlash texnologik jarayoniga 
na zorat-sozlash, o 'l c h a m ig a keltirish, rostlash va texnikani sifatli 
t a ’mirlashga qaratilgan bo sh q a ishlar kiradi. M uvoz ana tla sh j a r a -
y o n id a m a s h in a va m e x a n izm lard a g i ayla n a d ig a n q ism larn in g
m exanik nom uvozanatligi b a rta ra f etiladi.
N o m u v o z a n a t detallar va q ism lar katta tezlikda aylanganda 
m ark a zd a n q o c h m a k u c h la r t a ’sirida m as h in a n i titrata boshlaydi, 
natijada p o d s h ip n ik la r tez ayla na di, b irik m a la r buziladi, b a ’zi 
hollarda esa m as h in a sinishi h a m m u m k in . D etal va qism larning 
m uv o za n a t (disbalans) h o la td a b o ‘lishiga aylanuvchi jism o g ‘irlik 
markazining aylanish o ‘qiga nisbatan siljishi sabab b o ‘ladi. O g ‘irlik 
m arka zining siljishiga esa detal m ate ria lining notekis zichligi
notekis yeyilganligi, deta lla rn in g n o a n iq yig‘ilganligi va bosh q a la r 
sabab b o ‘ladi.
M exanik n o m u v o z a n a tlik natijasida p o d sh ip n ik lar va ayla­
nuvchi detallarning boshqa tayanchlariga t a ’sir etuvchi q o ‘s him cha 
d in a m ik k uchlar paydo boMadi. N a tija d a paydo boMgan titrashlar 
detallar q o ‘shilm asining tez aylanishi va m ash in a foydali q u w a t i -
ning pasayishiga sabab boMadi. S h u n in g u c h u n m a s h in a la rn i 
yigMshdan oldin katta tezlikda aylanadigan detallar tekshirilishi 
va m uvozanatlanishi lozim.
Ikki xil: statik va dinam ik muvozanatlash boMadi. Detal ogMrlik 
markazi 0 , ning aylanish m arkazi 
0
ga m os kelmasligi natijasida 
paydo boMgan n o m u v o z a n a tlik
sta tik m uvozanatlash
yoMi bilan 
b a rta ra f etiladi.
M uvozanatlanm agan detal m uvozanatlanm agan vazn 
m
t a ’sirida 
o ‘z aylanish o ‘q chizigM 
О
atrofida buraladi va un in g ogMr to m o n i 
quyi holatga kelib t o ‘xtaydi.
D e t a ln i m u v o z a n a t l a s h u c h u n
m
v a z n li t o s h n i a y la n is h
m arkazi 
0
da n
R
m aso fa d a m a h k a m la s h kerak. T o s h vazni 
m
va 
m asofa 
R
ni s h u n d a y tan la sh kerakki, b u n d a
R m = R m x
sharti 
bajarilm asin.
128


о
m.
|2 |

I
J __ L
51-rasm. 
D e t a l l a r n i s ta tik m u v o z a n a t l a s h sxem asi:
/-d e ta l; 2-prizm alar.
M u v ozanatlashda, k o ‘p in ch a , detaining og ‘ir t o m o n id a n oz 
m iqdorda metall olib tashlanadi (parmalanadi, frezalanadi). Odatda, 
u n c h a u zun boMmagan va nisbatan katta diametrli detallar (shkivlar, 
maxoviklar, ilashish muftasining disklari) statik muvozanatlanadi.
Bo‘yi diam etriga nisbatan a n c h a uz u n b o l g a n detallar (tiraklar, 
vallar va k a rd a n vallar) ning n o m u v o za n a tlig i 
d in a m ik m u vo za ­
natlash
y o ‘li bilan b a rta ra f etiladi.
Fa raz etaylik, detal d ia m e tra l q a ra m a - q a rs h i t o m o n d a joy- 
lashgan 
va 
m 2
vaznli toshlar bilan statik m uvozanatlangan. Detal 
O, m arkaz a trofida a y la n g a n d a q a ra m a - q a rs h i y o ‘nalgan ikkita 
m a rk a z d a n q o c h m a k u c h la r / , va 
J2
b o ‘lib, b u la r / yelkada juft 
kuchlar hosil qiladi (52-rasm ). M arkazdan q o c h m a kuchlar t a ’sirida 
m o m e n t p a y d o boMadi. Bu m o m e n t d e ta lla rn i ta y a n c h la r d a n
chiqarishga intilib, ularda q o ‘s him cha yuk hosil qiladi. Detal qan c h a
u z u n boMsa, m o m e n t s h u n c h a k a tta boMadi.
D etalni d in a m ik m uvoza n a tla sh u c h u n vaznlari jih a tid a n teng 
toshla r o ’rnatiladi va Л/, h a m d a
M 2
m o m e n tl a r hosil boMadi. Bu 
m o m e n t
m {
va 
m 2
vaznli to sh la rd a n p a y d o boMgan m o m e n t bilan 
o ‘zaro m u vozanatlashadi.
D i n a m i k m u v o z a n a t l a s h d a d e ta l e g ilu v c h a n ta y a n c h la r d a
aylantiriladi. T ayanchlardan birining eng katta tebranish amplitudasi 
oMchanadi. D etalga vazni t a x m in a n ta n la n g a n to s h biriktiriladi
so‘ngra tosh vazni oz -o z d a n
0
‘zgartiriladi, bu tayanchning tebranishi 
yo ‘qotiladi. Bu ishlar detaining boshqa tayanchi uchun h am bajariladi.
9 - Q.Olimov va boshq.
129


5 2 -ra s m . 
D e t a l l a r n i d i n a m i k m u v o z a n a t l a s h s x e m a s i .
A gar detal b ir n e c h a m a rta a y la n tirilg a n d a n keyin b ir h o la td a
t o ‘xtasa, u statik m u v o z a n a tla s h g a n hisoblanadi.
Dinamik muvozanatlashda ikkala turdagi muvozanatlik y o ‘qoladi. 
D in a m ik m u v o z a n a tla s h d a detalga q o ‘s h im c h a biriktirilishi lozim
b o i g a n tosh yoki d e ta ld a n kesib o lin a d ig a n m etall vazni va o ‘rni 
a n iq la n a d i, s h u n d a detal h a m statik, h a m d in a m ik m u v o z a n a t 
holatiga keladi.
D i n a m i k m u v o z a n a tl a s h a v to m a tl a s h t i r i lg a n e le k tr m u v o ­
zanatlash dastgohlarida amalga oshiriladi. Bu dastgohlar 1 - 2 m in u t 
ichida metallni parm alash chuqurligi va diametri, biriktirilishi lozim 
b o ‘lgan tosh vazni, q a ra m a - q a rs h i t o m o n g a o ‘rnatiladigan toshla r 
o ‘lch a m la ri va o ‘rni yoki kesib o lin a d ig a n joyi t o ‘g ‘risida m a ’lu- 
m otlar beradi. B undan tashqari, m u v o zanatlangan yig‘m a qism ning 
aylanish tay a n c h la rin in g tebra nishlari 1 m m g a c h a a n iq lik bilan 
qayd etiladi.
1. T itra s h m a s h in a g a q a n d a y salbiy t a ’sir k o ‘rsata di?
2. D in a m ik va k in e m a t ik t a ’s i r l a m i q a n d a y tu s h u n a s iz ?
3. C hiziqli o ‘ta y u k la n is h d eb n im a g a aytiladi?
4. P o l ig a r m o n i k t a ’sir j a r a y o n i q a n d a y ifo d alan ad i?
5. Z a r b iy t a ’sirlarga n i m a l a r kiradi?

Download 3,72 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   71   72   73   74   75   76   77   78   79




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish