Rivojlantirish instituti

Ш
/
I I I
 
T IK U V VA TR IK O TA J M A S H IN A L A R IN I
I BOB.
 
M O N T A J Q IL IS H TE X N O L O G IY A SI
3 .1 . Y angi jih o z la r n i m ontaj q ilish te x n o lo g iy a s i
Yangi jih o z la r ishlab tu rg a n (kengaytirilayotgan yoki qayta 
konstruksiyalanayotgan), s h u n in g d e k , yangi qurilayotgan korxo- 
nalarda o 'rn atila d i. Lekin jih o z la rn in g k o ‘pchiligi ishlab turgan 
korxonalarni qayta jihozlash u c h u n j o ‘natiladi. S huning u c h u n h am
yangi j ih o z la r n i m o n ta j qilish h a r b ir k o r x o n a u c h u n k a tta
ahamiyatga ega.
M ontaj d e g a n d a jih o z la rn i d o im iy ishlatish joyiga o ‘rnatish va 
yig‘ish bilan b o g ‘liq boMgan ishlar m ajm uyi tushuniladi.
U m u m iy h olda m o n ta j ishlari tarkibiga:
- jih o z la r o ‘rn atila d ig a n joyni tayyorlash va b u jo y n i m onta j 
ishlari u c h u n z a ru r boMgan texnik a sb o b -u s k u n a la r bilan t a ’m i n ­
lash;
— korxonaga keltirilgan jih o z la rn i tra n s p o rtla rd a n tushirish va 
un i saqlash;
— jihozlarni d o im iy ish joyiga keltirib yig‘ish va tekshirish;
- o ‘rnatilgan jih o z la rn i ishga tushirish,-sinash va ishlatishga 
topshirish kabi ishlar kiradi.
3 .2 . J ih o z la r n i m on taj q ilish n i reja la sh tirish
Barcha m ontaj ishlari m ajm uyini bajarish qurilish, e le ktro- 
texnik, santexnika va yig‘ish ishlari bilan b o g ‘liq:
- q u r il is h ish la ri — m a s h i n a l a r o ‘r n a t i l a d i g a n b i n o va 
m a sh in a la r tagligini va f u n d a m e n tla rn i tayyorlash ishlarini;
— elektrotexnika ishlari — elektr kuchlanish va e lektr yoritish 
joylarini m ontaj qilishni;
— s a n te x n i k a ishlari - s h a m o l l a t i s h , isitis h , n a m l a s h , suv 
o ‘tk az ish , y o n g ‘inga q a rs h i va s h u singari s is te m a la r n i m o n ta j 
qilishni;
- yig‘ish ishlari — m ashinalarni d o im iy ishlatiladigan joyiga 
keltirib o ‘rnatish, yurgizib k o ‘rish va sinash ishlarini o ‘z ichiga 
oladi.
Yangi qurilayotgan korxonalarda yuqorida aytib o ‘tilgan barcha 
ishlarni shu korxonani qu ray o tg a n qurilish va m o n ta j tashkiloti 
bajaradi.
34

---

Ishlab turgan korxonalarda esa bu ishlarni korx o n an in g tegishli 
xizm at b o ‘limi (kapital qurilish, bosh m exanik yoki qurilish-m ontaj 
b o sh q a rm a si) bajaradi.
M ontaj ishlari korxonalarning loyihalari b o ‘yicha olib boriladi. 
U s h b u loyihaga b in o a n m ontaj ishlarini rejalashtirish va tashkil 
qilish u c h u n kerakli dastlabki texnik hujjatlar tuziladi.
Jihozlarni m ontaj qilishni rejalashtirishda: montaj qilinishi kerak 
boMgan jih o z la rn in g n o m la ri; sex va boMimlar b o ‘y ic h a m onta j 
q ilin a d ig a n j ih o z la r n in g n a v b a ti va m u d d a t i; a lo h i d a sex va 
boMimlarning k a le n d a r m onta j jadvali; m o n ta j u c h u n m ex a n iz m
va q u r i l m a l a r g a , ish k u c h i g a , m a t e r i a l l a r g a bo M g a n t a l a b
(m oliyalashtirishga boMgan talab) an iq la n ish i kerak.
Joylashtirish ishlarini rejalashtirishda asosiy e ’t ib o r yangi yoki 
kengaytirilayotgan k o rx o n a loyihasiga; sexlarning o ‘zaro joylashi- 
shiga; tra n s p o r t yoMlari tarmogMga, suv t a ’m in o ti, isitish siste- 
m asi va lo y ih a n in g b o s h q a asosiy q ism lariga q a ra tila d i. B u n d a n
ta s h q a r i, jo y la sh tirilad ig a n jih o z la r n in g se x la rd a joylashtirilishi 
b ila n yaxshilab ta n is h ib c h iq is h za rur. B unga, a s o sa n , j o y la s h ­
tirila d ig a n j ih o z la r n i sexlarga ta q s im la n is h i b o ‘y ic h a r o ‘yxati 
tu zila d i va quyidagi jad v a l toMdiriladi.
1 - j a d v a l
№
Jih
oz
n
o
m
i
M
a
rk
a
s
i,
q
is
q
a 
ta
v
si
fi
Is
hl
ab
ch
iqargan 
k
o
rx
o
n
a 
n
o
m
i
Ji
h
o
z
n
in
g
n
a
rx
i
J
o
‘nat
ili
sh
m
u
d
d
a
ti
M
a
rk
a
s
i
J
ih
o
z
la
r 
o
‘r
n
a
ti
la
d
ig
a
n
o
‘r
in
la
r 
so
n
i
B
ir
o
‘r
in
m
a
ss
a
si
G
a
b
a
ri
t 
(o
M
c
h
a
m
)l
a
ri
K
e
lt
ir
is
h
u
su
li
T
u
sh
ir
is
h
jo
y
i
P oydevor
c
h
iz
m
a
№
E
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
Bu ja d v a ld a h a r qaysi m a s h in a yoki jih o z n in g n o m i, turi, 
m arkasi va na rx id a n tashqari, m a s h in a n i tayyorlaydigan zavod, 
m as h in a n i j o ‘natish m u d d a ti, jo y o ‘rinlari soni, massasi (koMa-
35

---

mi) va gabarit ( o ‘lch a m )la ri, keltirish usullari h a m d a poydevor 
t o ‘g ‘risida m a ’lu m o tla r keltiriladi. Jih o z la r ro‘yxatini tu zish d a uni 
joylashtirish rejasidan tashqari, tayyorlovchi zavod bilan tuzilgan 
s h a rtn o m a (chunki 3 ,4 ,5 ,6 ,7 -u stu n la rn i t o ‘ldirish u c h u n m a ’lu ­
motlar so‘raladi), mashina pasporti va boshqa shunga o ‘xshash texnik 
hujjatlardan h a m foydalaniladi.
Jih o z n i m o n ta j qilish a n iq l a n g a n d a n s o ‘ng, u n i o ‘rn atish
m uddatlari belgilanadi. M o n ta j m u d d atla ri sex, fabrika va b u tu n
korxonani yoki u n in g ayrim sexlari va b o ‘limlarini n a v b a tm a -n a v - 
bat topshirish m u d d atla ri bilan birga belgilanadi.
M ontaj navbati va m u d d a ti, texnologik ja ra y o n la rn in g o ‘tishi 
va ishlab c h iq a ris h g a b o g i iq l ig i g a q a ra b a n iq la n a d i. A lb a tta , 
a w a l a m b o r tayyorlov sexlarini m o n ta j qilish ishlari bajarilishi 
kerak. A yrim h o l la r d a o z - m o z o ‘z g a rtiris h la r kiritilishi h a m
m u m k in , c h u n o n c h i yangi jih o z la rn i o ‘rnatgunga q a d a r k o rx o n a
boshqa k o rx o n ala rd a n yarim fabrikatlar olib ishlab tursa b o ‘ladi. 
S h u n d a y qilib, b u tu n korx o n an in g jihozlarini m ontaj qilish u c h u n
sarflangan vaqtni a lo h id a sexlar va b o ‘lim la r jihozlarini m ontaj 
qilish u c h u n sarflangan vaqtga b o ‘lish kerak.
T o ‘la, q a y ta yoki y a ngi q u r ilis h d a m o n ta j m u d d a t i q u rilish
ishlari m uddati bilan kelishilgan h olda belgilanadi. Ayrim hollarda 
m o n ta j i s h l a r i n in g b o s h l a n i s h m u d d a t i q u r il is h i s h l a r i n i n g
tugash m u d d a t id a n o ld in b o ‘ladi, s h u n in g u c h u n h a m ayrim
u c h a s t k a la r d a q u rilis h ish la rin i tu g a tis h m u d d a t i b e lg ila n g a n
m u d d a t d a ba ja rilishi k e ra k b o ‘lgan ish la r r o ‘yxati b ila n toM­
diriladi.
M o n t a j i s h l a r i n i n g m u d d a t i n i r e j a l a s h t i r i s h d a q u r i l i s h
ishlarini b o s h la s h va t o ‘la t u g a tis h v a q tin i belgilash s h a r t e m a s . 
C h u n k i , a y rim h o l la r d a , m o n ta j ish la rin i b o s h la s h m u d d a t i
qurilish ishlarini tu g a tis h m u d d a t i d a n o l d in b o s h la n a d i. K o ‘p - 
ch ilik k o r x o n a l a r (k e n g a y tir ila y o tg a n yoki yangi q u r ila y o tg a n )
tajribalari shuni k o ‘rsatadiki, qurilish va m o n ta j ishlari bir va q td a
olib b o rilsa, k o r x o n a n i ishga tu sh is h m u d d a t i a n c h a q is q a r a r
ekan.
Q u r ilis h va m o n t a j i s h l a r i n i n g b ir v a q t d a o lib b o r ilis h i 
s h u n d a y afzallikka e gaki, b u n d a r o ‘y be rishi m u m k i n boMgan 
k e lis h m o v c h ilik la r v a q tid a a n iq l a n a d i . M a s a la n , d e v o r, u s tu n
va jih o z ostiga poydevor terish, q u v u r va kabel oMkazish va boshqa 
ishlar.
36

---

B u n d a y k e li s h m o v c h i li k la r , k o ‘p i n c h a , q i l i n g a n ish la rn i 
b o s h q a td a n bajarishni talab qiladi, natijada m ontaj qilish m u d d ati 
va narxi oshib ketadi. B u n d a n tash q a ri, qurilish va m o n ta j ishlari 
b aravar olib borilganda jih o z la rn i tashish va o ‘r n atish d a qurilish 
tra n s p o rtla rid a n foydalanish im k o n i p a y d o b o ‘ladi.
H a r qaysi obyekt, b o ‘lim va sexning m ontaj ishlarini belgilangan 
va q td a boshlash va tugatish m u d d a tla ri bu ishlarning bajarilish 
davrini aniq belgilashga im k o n beradi.
2 - j a d v a l