Rahbar Alimnazarov O

1.3.4. N.E. Jukovskiy metodi bilan muvozanatlovchi kuchni aniqlash 

 

a) Krivoshipning aylanish (

 

 

) yo‗nalishiga  qarama – qarshi yo‗nalishda 90

0

 ga 

burilgan burilma tezliklar planini tuzamiz  

b)    Mexanizm    zvenolariga    ta‘sir    etuvchi   barcha   kuchlarni    va    momentlarni 

o‗zlariga  paralel  qilib,  sxemadagi  tezliklar  planidagi  o‗z  nuqtalariga ko‗chiramiz. 

c)  Tezliklar  planidagi  kuchlarning  qutub  nuqtasi   R  ga   nisbatan momentlar 

tenglamasini tuzamiz. 

∑  ( )     

 

 

   

 

 

       

 

   

  

   

 

  

   

 

   

 

 

   

  

   

 

  

   

 

   

 

 

    

 

 

 

 

      

 

   

  

   

 

  

   

 

   

 

 

   

  

   

 

  

   

 

   

 

 

 

 

 

  

 

                                                         

  

        

Chizmadagi    kuchlarning    elkalarini    o‗lchab    muvozanatlovchi   

 

 

  kuchning 

yuqoridagi qiymatini olamiz. 

Ikki usulda aniqlangan P

m

 kuchining farqi 

  

 

 

 

 

 

   

 

 

 

 

        

          

  

               

ni tashkil etadi. Agar muvozanatlovchi kuch P

m

 5% dan katta bo‗lsa P

m

 kuch etarli 

darajada aniqlanmagan bo‗ladi. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---

 

Bajardi     

Bo’riyev M.

 

Rahbar    Alimnazarov O.

 

Var. 

Var 

O`zg. 

№ Hujjat   

Imzo  Sana

Дата 

 

 

 

 

 

Kurs loyihasi 

 

 

II – TOPSHIRIQ  

TISHLI REDUKTORNI LOYIHALASH VA UNI TEKSHIRISH 

Berilgan  oddiy  va  planetar  pog‗analardan  iborat  reduktorlarning  kinematikasi 

hisoblanadi.  Tishli  g‗ildiraklar  4  va  5  dan  tuzilgan  oddiy  uzatmaning  evolventaviy 

profillari chiziladi. Sxemalarda ko‗rsatilgan markaziy g‗ildirak 1,3 lar satillit 2(2 2

'

) va 

vodilo N planetar uzatmani, tishli g‗ildiraklar 4,5 esa oddiy uzatmani tashkil qiladi. 

Quyidagi  parametrlar  beriladi:  etaklanuvchi  zveno g‗ildirak 5  ning  aylanish soni 

n

5

;  planetar  uzatma  g‗ildiraklari  Z

1

,  Z

2

,  Z

2/

,  Z

3

  tishlarining  soni;  oddiy  uzatma 

g‗ildiraklari  orasidagi  masofa  a

w

  va  uning  uzatish  soni  U

45

.  Barcha  g‗ildiraklarning 

ilashish moduli m bir

 biriga teng qilib olingan. 

Talab qilinadi:  

1) planetar uzatma va reduktorning uzatish sonlari 

 

 

 va 

 

 

 ni aniqlash; 

2) Elektr dvigatelning (etaklovchi g‗ildirakning) aylanish chastotasi n

1

 ni aniqlash; 

3) Oddiy uzatma g‗ildiraklarining tishlari sonini hisoblash; 

4)    Reduktor    g‗ildiraklarining    boshlang‗ich    aylanasi    va    vadilo  radiuslarini 

hisoblab topish, uning sxemasini 

 

 

 masshtabda chizish; 

5)    Reduktorning 

 

 

  masshtabda    tezliklar    planini    qurib,  g‗ildiraklarning 

tezliklarini topish; 

6)  G‗ildiraklar  4  va  5  ning  asosiy  geometrik  parametrlari  ilashish qadami  R,  

bo‗lish  aylanasi  bo‗ylab  tishning  qalinligi  s,  boshlang‗ich  r

a

 va r

b

 aylanalar  radiusi,  

Tish  kallagi  ra hamda  Tish  oyog‗i  r

f

 bo‗ylab  o‗tkazilgan aylanalarning radiuslarini 

hisoblash; 

7)  Bir  juft  g‗ildirak  tishlari  ilashmasini  chizish,  bunda  uzunlik masshtabini  

shunday    tanlanadiki,    tishning    h    balandligi    30    mm    dan    kam  bo‗lmasin,    har    bir  

g‗ildirak  uchun  kamida  3  ta  tishning  profili  chizib ko‗rsatiladi. 

Misol. Berilgan: Z

1

=70; Z

2

=90; Z

2/

=90; Z

3

=30; U

45

=2; a

w

=60 mm; m=6; n

5

=1200 

ayl/min. 

 

 

---

 

Bajardi     

Bo’riyev M.

 

Rahbar    Alimnazarov O.

 

Var. 

Var 

O`zg. 

№ Hujjat   

Imzo  Sana

Дата 

 

 

 

 

 

Kurs loyihasi 

 

 

   

   

 

   

  

 

 

  

   

  

 

 

 

   

  

 

     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   

 

   

 

 

 

 

 

  

 

  

 

Tishli  planetar  mexanizmning  uzatish  soni  quyidagi  formuladan aniqlanadi: 

 

  

 

     

 

 

   

 

 

 

   

 

 

     

       

       

      

Reduktorning    umumiy    uzatish    soni    planetar    va    oddiy    uzatmalar  uzatish 

sonlarining ko‗paytmasiga teng: 

 

   

   

 

   

  

   

  

 

   

  

                

Elektrik dvigatel valining aylanish soni quyidagicha aniqlanadi: 

 

 

   

   

   

 

                            

Oddiy uzatma g‗ildiraklarining tishlari sonini aniqlaymiz: 

 

 

 

     

 

 (     

  

)

 

      

 (     )

    

 

 

   

  

   

 

             

Reduktor    sxemasini    chizamiz.  Buning    uchun    tishli  g‗ildiraklarning  bo‗lish 

aylanasi hamda vodilo radiuslarini ani qlaymiz. 

 

 

 g‗ildirakning bo‗lish aylanasi radiusi: 

 

 

 

  

 

 

 

      

 

         

 

 

 g‗ildirakning bo‗lish aylanasi radiusi: 

 

 

 

  

 

 

 

      

 

         

 

 

 

 g‗ildirakning bo‗lish aylanasi radiusi: 

 

 

 

 

  

 

 

 

      

 

         

 

 

 g‗ildirakning bo‗lish aylanasi radiusi: 

 

 

 

  

 

 

 

      

 

         

vodilo N ning radiusi: 

 

 

   

 

   

 

                     

 

 

 g‗ildirakning bo‗lish aylanasi radiusi: 

 

 

 

  

 

 

 

     

 

        

 

 

 g‗ildirakning bo‗lish aylanasi radiusi: 

 

 

 

  

 

 

 

      

 

        

Reduktor  sxemasining  uzunlik  masshtabi  koeffitsiyenti 

 

 

 ni tanlaymiz: 

 

 

 

 

 

 

 

 

     

      

             

Ikki    pog‗onali    ichki    ilashmali    planetar    va    bir    pog‗onali    oddiy    tishli 

ilashmadan iborat reduktorning g‗ildiraklari tezliklarini L. Smirnov usuli bilan topish. 

---

 

Bajardi     

Bo’riyev M.

 

Rahbar    Alimnazarov O.

 

Var. 

Var 

O`zg. 

№ Hujjat   

Imzo  Sana

Дата 

 

 

 

 

 

Kurs loyihasi 

 

Buning  uchun  berilgan 

 

 

  orqali 

 

 

 va  birinchi  g‗ildirakning  A  nuqtasi tezligi 

V

A

 ni ixtiyoriy vektor kattalikda, 

 

 

 mashtabda  qo‗yamiz.  v

A

 nyqtani O

1

 markaz  bilan  

birlashtirib    1  –  g‗ildirakni  tezliklar    planini    quramiz.    O

2

  ikkinchi  g‗ildirakni  va  4-

g‗ildirakni  S  nuqtasini  tezlik  vektorlarini  v

A

 

   O

1

  chiziq    bilan    uchrashtirib  v

H

  va  v

C

 

tezliklarni  topamiz. v

C

 tezlik  vektorini O

5

 markaz bilan birlashtirib 5 – g‗ildirak tezlik 

planini  quramiz. v

C

 tezlik vektorini  V  nuqta  bilan  birlashtirib  

 

 

 

 g‗ildirakni  tezliklar  

plani topiladi.  Tezliklarni  skolyar   miqdorini  topish  uchun,  istalgan  nuqtani vektor 

kattaligini o‗lchab olib  

 

 masshtabga ko‗paytiramiz. 

2.1. Oddiy uzatma 4 va 5 g‘ildiraklarining asosiy geometrik parametrlarini 

hisoblaymiz 

Asosiy aylanalarning radiuslari: 

 

 

 

   

 

                   

 

        

 

 

 

   

 

                   

 

         

G‗ildirak tishlarining balandligi: 

 

 

   

 

                                

Tish kallagi balandligi: 

 

  

   

  

   

 

                   

Tish oyog‗i balandligi: 

 

  

   

  

                               

Ilashmaning boshlang‗ich aylana yoyi bo‗yicha qadami: 

                               

Tishning boshlang‗ich aylana yoyi bo‗yicha qalinligi: 

 

 

   

 

                                

Ikki tishning boshlang‗ich aylana yoyi bo‗yicha oralig‗i: 

 

 

   

 

                                

G‗ildirak tishlarining chiqiqlari aylanasi radiuslari: 

 

 

 

   

 

   

 

 

                 

 

 

 

   

 

   

 

 

                 

G‗ildirak tishlarining botiqligi aylanasi radiuslari: 

 

 

 

   

 

   

 

 

                      

 

 

 

   

 

   

 

 

                       

Galtelning yumaloqlanish radiusi: