Q. Shodiyeva nutq 0 ‘stirish uslubiyoti

rivo jla n tirish
b o ‘y ic h a m a sh g ‘u lo tla r o ‘tk a z is h
uslubiyotlari
„B o lalar bog'chasida t a ’lim -ta rb iy a dasturi“ da 2 y o s h g a c h a
b o l g a n bo lalar nutqini rivojlantirish b o ‘yicha vazifalarni b a j a ­
rishga y o r d a m beruvchi m a s h g 'u l o tl a r n i n g r o ‘yxati b e rilg a n . 
U shbu nutqn i rivojlantiaivchi m a s h g lulotlar to 'rt g u ru h g a ta q -
sim langan. B u nda mashg‘u lo td a foydalanish n u im k in boMgan 
k o ‘rgazmali vositalar hisobga o lin g an. K o ‘rgazmali vosita sifatida 
jo n li ( m u s h u k , kuchuk, j o ‘j a , a k v a riu m d a g i baliq, q a fa s d a g i 
q ush va h o k a z o ) va jo n siz ( o ‘y in c h o q l a r ) o b y e k tla r, n a r s a -
b u y u m l a r , o ‘y i n c h o q l a r n i n g t a s v i r i t u s h i r il g a n s u r a t l a r va 
b o s h q a la r boMishi nuim kin. N u t q n i rivojlantirishda b o la la rn i 
h a yv on la r va h arakatlanuvchi t r a n s p o r t vositalari ( a v to m o b il, 
tram vay, trolleybus, m atoroller va hokazolar) bilan tan is h tiris h
k a tta a h a m i y a t g a ega. Bu o b y e k tl a r n i g u r u h x o n a s id a o lib
boriladigan m ash g ‘ulotlarda va sa y r vaqtida kuzatish m u m k i n .
T a b iiy s h a ro itd a h a y v o n la rn i va h a r a k a tla n a y o tg a n tu rli 
tra n s p o rt vositalarini kuzatish b o la la rd a ixtiyorsiz d i q q a t n i n g
paydo b o lis h ig a sabab b o l a d i . Bu esa tarbiyachining ku z a tila y o t- 
gan obyektning m u h im belgilariga, harakatlariga bolalar e ’tiborin i 
qarata olishiga yordam beradi. M a sa la n , sayr vaqtida h a m s h i r a -
tarb iy ac h i: „ S a lim , q arag in , k u c h u k c h a yu g u ry ap ti. A n a , u 
n im a n id ir qidiryapti. U suyak to p ib oldi, uni g ‘ajiyapti. K u c h u k ­
c h a q o c h ib ketdi“ , „Qaranglar, m u s h u k kelyapti. Yurib, y u rib , 
t o ‘xtadi. Boshini burib, bizga qarayap ti. C h o ‘qqayib o ‘tirdi. Hali 
h am o ‘tiribdi. U charchagan. 0 ‘tirib, d a m olyapti. U n in g k o ‘zi

---

q a n i ? Q u ! o q ! a r i-c h i?
P u m i qani? A n a . m u s h u k c h a yurib 
ketyapti, endi yuguryapti. M ushu k cha ketib q o ld i“ .
T a k ro riy kuzatish ga b o la la rn i o ld in d a n tayyorlash kerak. 
T a y yo rg arlikn in g m a z m u n i quyidagicha b o ‘ladi: „ B ugun sayr 
q ilg a n i b o ram iz, k o ' c h a d a q a n d a y m a s h in a la r yu ray otg anini 
kuzatam iz. Qushlarning u ch ishini kuzatamiz. D arax tda qo'nib
o ‘tirgan qushlarni k u z a ta m iz , qanday sayrashini tinglaym iz“ .
Bolalarni jonsiz ob y ck t bilan tanishtirish sayr vaqtida tashkil 
etilishi m um kin. M a sa la n , bolalar bog'chasi binosining tashqi 
k o lrinishi bilan tan ishtirish mashg'uloti quyidagicha o ‘tkaziladi: 
( U s h b u m ashg ‘u!ot yilning ikkinchi yarm ida o ltkaziladi.)
M ashg'ulotning m avzusi:
„Bizning bo g‘c h a ".
M aqsadi:
bolalarni b o g ‘c h a binosining tashqi k o ‘rinishi bilan 
ta n is h tiris h .
H am shira-tarb iy achi bolalarn i sayrga olib c h iq q a n d a n keyin, 
b o lala r 15—20 daqiq a o 'y n a y d ila r. So‘ngra ham shira-tarbiyachi 
bolalarni to 'p lab, b o g ‘c h a binosiga diqqat bilan qarashni aytadi.
M a sh g ‘idotning borishi.
„Salim. Komila, Oliya, qaranglar, 
m a n a bu katta bino b izn in g bo g ‘chamiz. Biz h a m m a m iz unda 
yashaym iz. M ana bu esh ik , biz undan sayr qilish u c h u n chiqdik. 
S a y rd an keyin, shu e shik orqali o'tib, o ‘z g u ru h im iz xonasiga 
kiramiz. Bog‘chamizning eshiklari juda ko‘p. M ana yana bitta eshik. 
Bu eshik orqali osh x o n a g a kiriladi. Bular esa deraza. Qaranglar, 
qa n c h a ko‘p deraza. M an a deraza, mana yana deraza. M ana bizning 
g u r u h im iz xonasining d e ra z a s i“ .
Bu m ashg‘uíot bir n e c h a marta takrorlanadi (2 — 4 marta). 
T ak ro rlash vaqtida quyidagi savollarni bcrish m um kin: „Bizning 
b o g kc h a m iz qani? Bu n im a ? Sayrdan keyin biz qaysi eshikdan 
ichkariga kiramiz? B izning guruhim izning eshigi q a n i? “ Keyingi 
m a s h g ‘ulotlarda esa bo lalarg a katta va kichkina uylarni ko'rsatib, 
h a r bir uyning derazasini va eshigini k o ‘rsatishni taklif etish 
kerak. Ikki yoshli b o lala r bilan o ‘yinchoq!ar y o rd am id a mash- 
g ‘u l o t o ' t k a z i s h d a q u y i d a g i l a r g a k a tt a a h a m i y a t b e rila d i: 
1) o ‘yincho q nin g xususiyati bilan tanishtirish u c h u n bitta o ‘yin- 
c h o q n i k o ‘rsatish; 2) o 'x s h a s h va farqli to m o n larin i aniqlash 
u c h u n ikkita o ‘y in c h o q n i taqqoslash; 3) bir q a n c h a o ‘yinchoq 
ich id a n bitta o ’y in ch o q n i tan la b olish; 4) bir q a n c h a o'y inchoqni 
k o 'rsa tish — „Ajoyib x a lt a c h a “ ; 5) o 'y in c h o q n i ko'rib chiqish 
va u ha qd a hikoya qilish u c h u n o ‘yinchoqlarni qidirib topish.

---

O ' y i n c h o q l a r bilan o ' t k a z i l a d i g a n m a s h g ‘u l o t l a r n i ikki 
qism d a n iborat qilib tashkil etish m aqsadga m uvofiqdir. M a sh - 
g ‘u !otning birinchi qismida o ‘y in c h o q la r ko'rsatiladi, u o rqali 
turli h a ra k a lla r qilib ko‘rsatiladi, turli so‘zlar aytiladi, bolalar 
tarb iy a c h i (k attala r) t o m o n i d a n ay tilg an turli s o ‘z l a m i t a k -
rorlaydilar.
Masalan: ham shira-tarbiyachi ( o ta -o n a ) q o ‘g ‘irc h o q n i bolaga 
k o 'r s a tib : „ L o l a , qara, q o ‘g ‘i r c h o q q a n d a y raqsga t u s h a d i ,
tinglagin, u q a n d a y ashula a y ta d i? U n i c haqir va s h u n d a y degin: 
„K a rim a, bizning yonimizga kel“ .
M a s h g 'u l o t n in g ikkinchi q i s m i d a o ‘y i n c h o q l a r b o l a l a r g a
tarqatib chiqiladi. Bolalar bu o ‘y in c h o q la r bilan turli h a ra k a tla rn i 
bajaradilar: u bilan o ‘y n a y d ila r, gaplashadilar, o voziga taq lid
qiluvchi tovushlarni aytadilar, kattalarga har xil m as a la ( o kyin- 
choqlari orqali) yuzasidan m u ro ja a t etadilar.
Tarbiyachi (yoki ota-o na) b o la n in g murojaatiga a lbatta e ’tibor 
berishi, javob qaytarishi, b o la d a o 'y in c h o q la r bilan turli h a r a ­
katlarni bajarish istagini vu judga keltirishi kerak.
Bola nu tq ini rivojlantirishning samarali vositalaridan biri bu 
r a s m la r asosid ag i m a s h g ‘u l o t l a r d i r . B u n d a y m a s h g 'u l o t l a r n i
ikki y o sh d a n boshlab o'tkazish tavsiya etiladi.
Avval b i t t a rasm b o ‘y i c h a m a s h g ‘u lo t y a k k a m a - y a k k a
o ‘tkaziladi.
Bolaga bitta rasm ko‘rsatiladi va u n ing diqqati rasm dagi tas- 
virga yo lia ltirila d i. Masalan, tarb iy ach i (o ta -o n a) k u c h u k ras- 
mini bolaga ko'rsatib s h un d ay dcydi: „ S huhrat, q a ra g in , m a n a
ku ch u k c h a, kuchukcha „ v o v -v o v “ deb vovullaydi. K u c h u k c h a
q a n i, k o 'r s a t ? “ Agar kerak b o i s a , tarbiyachi b o l a n i n g k o ‘r- 
s a tk ic h b a r m o g 'i bilan t a s v i r d a g i k u c h u k c h a n i k o ‘r s a t a d i. 
S h u n d a n s o ‘ng bolaning q o l i g a rasm n i beradi va uni yashirishni 
taklif etadi. Bunday m ashg‘u lo tla r bolalarda rasm da tasvirlangan 
prcdm etlarga (narsalarga) q iziq ish n i yuzaga keltiradi.
O l g a n t a a s s u r o t l a r n i , t u s h u n c h a l a r n i m u s t a h k a m l a s h ,
tasvirdagi narsani tanish u c h u n ikkita rasm bilan m a s h g ‘ulot 
o ‘tkaziladi. A w a l bitta rasm ni b ir n ech a m arta k o ‘rsatib, u n in g
nom ini aytadi, so'ngra ikkinchi rasm n i k o ‘rsatadi. S h u n d a n s o ‘ng 
h a r ikkala rasm n i bir v a q td a k o ‘rsatadi. A gar b o l a r a s m d a
tasvirlangan narsa-bu y um n in g n o m in i aytib turish orqali t o ‘g ‘ri 
topishga o ‘rganib olsa, u v a q td a sekin-astalik bilan b o lag a n o ta -

---

nish b o ‘lgan, ya'ni n a rs a - b u v u m tasviri tushirilgan rasm tanish 
r a s m la r qatoriga q o ‘yiladi.