‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I


„ Z iji j a d i d i Ко ‘ra g on iy“



Download 7,77 Mb.
Pdf ko'rish
bet67/295
Sana19.05.2023
Hajmi7,77 Mb.
#940670
1   ...   63   64   65   66   67   68   69   70   ...   295
„ Z iji
j a d i d i Ко ‘ra g on iy“
m ay d o n g a keldi.
M irzo U lu g ‘bekning b u n d a n tashqari, y an a „B ir daraja sinusini 
aniqlash haq id a risola“ , „R isolai U lu g‘b e k “ kabi astronom iyaga oid, 
„Tarixi ulus a rb a ’a “ (,,T o ‘rt ulus tarixi“ ), u ning m uxtasari „S hajara’i 
atrok“ , tarixga oid ham da bir necha m usiqaga oid asarlari h am mavjud.
77


M irzo U lu g 'b e k n in g „Z iji ja d id i K o ‘ra g o n iy “ asari: kirish 
(n azariy qism ) va t o ‘rtta k a tta b o ‘lim la rd an ib o ra t b o i i b , 
birinchi
bo 'limi
„T arix , y a ’ni x ro n o lo g iy a n in g m a ’rifa ti“ deb atalib , u n in g
o ‘zi yetti bobni o ‘z ichiga oladi. Bu boblarda islom da q o ‘llaniladigan 
asosiy era — hijriy era b ila n s u r’y o n iy — y u n o n erasi, u lard a
keltirilgan s a n a la r b o sh q a ,,jaloliy“ , xito y va u yg ‘u r, h in d -fo rsiy
eralari bilan so lish tirilib , u lard ag i m a s h h u r k u n la r h a q id a b ah s 
y u ritilad i. Bu b o i im d a , sh u b ila n birga, tu rk iy m u ch a l yillari 
h a q id a h am keng fikr y u ritilad i.
Ikkinchi bo ‘lim
„V aq tlar va ularga taalluqli narsalar“ deb atalib, 
u nda asosan, m atem atik a va sferik astronom iya m asalalari yoritilgan. 
B u n d a o lim e k le p tik a n in g o sm o n ekvatorig a o g is h b u rc h a g in in g
an iq m iq d o rin i to p g an lig i — u 23 d a ra ja 30 d a q iq a , 17 son iya 
ek an lig in i yozad i. Bu m iq d o r o ‘rta asrlar davri u c h u n n ih o y a td a
an iq o ‘lc h a n g a n m iq d o r edi.
A sarning 
uchinchi bo ‘lim i
13 b o b d a n iborat b o iib , u lard a faqat 
a stro n o m iy a m asalalari. Q u y osh, O y va b o sh q a besh say yo ran ing
harakatlari, „turg an y u ld u zlar“ ning u zu n la m a va kenglam a holatlari 
yoritilad i. M u a llifn in g bu b o i im d a k eltirg an y u ld u zla r jadv allari 
o ‘z davri u c h u n en g n o d ir va m u k a m m a l jad v a lla r b o ig a n .
N ih o y a t, „Z iji ja d id i K o ‘ra g o n iy “ ning oxirgi — to 'rtin c h i 
b o i i m i , a so sa n , ikki b o b d a n ib o ra t b o i i b , u ilm i n u ju m — 
astro n o m iy a g a b a g is h la n g a n . M irzo U lu g 'b e k n in g bu asari, o ‘z 
davridagi eng m u k a m m a l a s tro n o m ik asar sifatida z a m o n d o sh
o lim la rn in g d iq q a t- e ’tib o rin i o ‘ziga jalb qiladi va u lar ijodiga k atta 
ta ’sir k o ‘rsatdi. U ning q o ‘lyozm alari tez orada Y aqin va 0 ‘rta Sharq, 
X itoy va H in d isto n olim lari q o ila r ig a ham yetib bordi.
U lu g 'b e k v a fo tid an keyin Ista m b u lg a borib yashagan va ijod 
qilgan shogirdi Ali Q u sh ch i tufayli, XV I asr o 'rta la rid a bu asar- 
Y evropa olim lari to m o n id a n lo tin , ingliz, fransuz va nem is tillariga 
tarjim a q ilin ib, n a sh r etildi.
A loviddin Ali ibn M u h a m m a d Q u sh c h i (X V asr bosh i — 
1474-yil) M irz o U l u g ‘bek hali hayot vaqtlaridayo q, yirik olim
sifatida tanilgan edi.
U n ing tabiiy-ilmiy fanlar, xususan, m atem atika va astronom iya 
fanlarini rivojlantirishga q o ‘shgan hissasi beqiyosdir. Ali Q u s h - 
ch in in g a stro n o m iy a , m a te m a tik a va falsafa sohalariga oid yozib 
qoldirg an asarlarining u m u m i y sor.i 25 d a n ortiqdir.
A y n i q s a , Ali Q u s h c l i i n i n g
„ A stro n o m ik r is o la
“ si g ‘o y a t 
qim m atlid ir. U n in g m a z k u r asari m u q a d d i m a va u c h b o b d a n
iboiatdir. Asam ing m u qaddim asi ikki qism dan iborat b o i ib , birinchi
78


qism ida h a n d a sa (geom etriya) ilm ining asosiy tu sh u n ch alari: n u q ta, 
c h iz iq , sa th , t o ‘g ‘ri va egri c h iz iq la r, p arallel c h iz iq la r, d o ira kabi 
tu sh u n c h a la rn in g m a ’n o lari va t a ’riflari b erilad i. Ik k in ch i qism id a 
esa, ta b ia ts h u n o s lik k a o id b o s h la n g ‘ich b ilim la r b a y o n e tilib , 
ta b ia td a g i h a m m a n a rsa lar so d d a va m u ra k k a b , o sm o n jism la ri va 
yer jism la rig a b o ‘lin ad i. O sm o n jism la ri — y u ld u z la r o lam i h a m
y e r jism la ri h a m t o ‘rt u n s u r (suv, o ‘t, h av o va tu p ro q )d a n pay d o
b o ‘lgan, deb t a ’riflanadi. H a r b ir n arsa va jism o d d iy va m u rak k ab
q ism la rg a b o ‘lin a d i, u la r b ir d o ira d a o d d iy , b o s h q a d o ira d a
m u rak k ab h o ld a so d ir b o ia d ila r . U la r d o im o h a ra k a td a , o ‘zaro 
ziddiyatdadirlar... Ali Q ushchining yuqoridagi b ay o n id a ju d a c h u q u r 
falsafiy fikrlar ifo d alan g an . Bu o ‘rin d a , m av jud d u n y o m o d d iy
n a rsa la rd a n tu zilg a n b o ‘lib, u la r o d d iy va m u ra k k a b h o ld a d ir, 
u la rn in g o ‘z la rid a q a ra m a -q a rsh ilik la r, z id d iy a tla r va o ‘zaro birga 
b o ‘lishi n a m o y o n d ir, deyilgan.
X ullas, ta b ia tsh u n o s olim sifatida A li Q u sh c h i h a m m o d d iy
d u n y o n in g in s o n g a , in s o n o n g ig a b o g ‘liq b o ‘lm a g a n h o ld a
m avjudligini, k o in o tn in g u n d a g i y u ld u zla r, sayyoralar, Q uyo sh , 
O y va Y erning o ‘zaro a lo q ad a, o ‘z q o n u n la ri asosida, o ‘z m ark azi 
va Q u y o sh a tro fid a h a ra k a t q ilish i, u la rn in g m ark a zi Q u y o sh
e k a n lig in i Y e v ro p a o lim la rid a n 150—200 yil o ld in o ‘z ilm iy 
k u zatish lari aso sid a isbotlab, yozib q o ld irg a n edi.

Download 7,77 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   63   64   65   66   67   68   69   70   ...   295




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish