Sh. M. Narziyev sh. X. Kiikbonov

Inson urganizmining elektr tokiga qarshiligL
E le k tr tokidan sh ik astlan ish d a 
inson tan asin in g qarshiligi m uhim rol o 'y n a y d i. In so n o rg an izm in m g elek tr to k ig a 
qarshiligi 1000 O m dan 100 000 O m g a c h a b o 'lib , u quyidagi o m illa rg a b o g 'liq holda 
o 'z g a ra d i;
1. T ok kuchi va chastotasi;
2 T erin in g h o la tig a (quruq yoki h o 'l, d a g 'a l yoki m ayin, ja ro h atlan g an yoki 
jaro h atlam n ag an );
3 T o k n in g ta ’s ir etish vaqti,
4 T anani elek tr sim i bilan b o g 'Ia n ish y u zasig a va darajasiga;
5 T okni inson organizm i orqali o 'tis h vaqti.
K o 'p in c h a quyidagi holatlar k o 'p uchraydi: o y o q -o y o q - 0.4 % en erg iy a y urak 
orqali o 'ta d i; q o 'l- q o 'l - 0,4-3,3 % (eng xavfli o 'tis h y o 'li hiso b lan ad i); q o 'l-o y o q - 1 
v a 2 holatlar o ra lig 'i hisoblanadi.
6 O rg an izm g a tokni k in s h jo y i;
131

---

7. In so n organizm i h o lati (asosan ruhiy holati);
8. A tro f-m u h itn in g iq lim iy sh aro itlari ( harorat, nam lik, havo bo sim i v a b ).
Y u q o ri h aro rat v a n am lik, p a st a tm o sfera bosim i e le k tr to k id an ja ro h a tla n ish
xavfini oshiradi.
T ok kuchi m iqdorini ortishi bilan inson o rg an izm id a m o s reak siy alar so d ir 
b o 'la boshlaydi. U sh b u reak siy alam i q u y id ag i 3 tu rg a ajratish m um kin:
1. Tokni sezish;
2. M u sk u llarn i ix tiy o rsiz qisqarishi;
3. Y urak fibrillyasiyasi.
Ikkinchi v a uchinchi h o latlard ag i reak siy alard a o 'lim xavfi tu g 'ila d i.
In so n o rg a n iz m id a aso siy reak siy alar hosil q ilad ig an m inim al tok m iqdori, tok 
ta 's iri bo sh lan ish m iq d o n d eb ataladi. S H u n g a b o g 'liq h o ld a tok qu y id ag ich a 
tafsiflanadi:
1. Sezilarli to k (2 m A .gacha).
2. Q o 'y ib y u b o rm a y d ig a n tok (10-25 m A )
3. F ib rilly asio n tok (50 m A .dan yuqori).
T o k n in g inson o rg a n iz m ig a ta ’siri tok kuchi bilan b ir v a q td a t a ’s ir etish v a q tig a 
h am b o g 'liq d ir. Y u q o rid a k o 'rsa tilg a n tok tu rlarin in g h a r biri u ch u n m inim al ta ’sir 
etish vaqti q u y id ag ich a belgilangan:
1. S ezilarli to k (2 m A .g ach a) -10 m inutgacha;
2. Q o 'y ib y u b o rm ay d ig an tok (10-25 m A .)-3 sek ;
3. F ib rilly asio n tok (50 m A .dan y u q o ri)-1 sek.;
O d am n in g to k tasirig a q arsh ilig i 30 sek. dan keyin tax m in an 25% , 90 sek.dan 
k eyin esa 70 % g a kam ayadi. In so n u chun 10 m A g a c h a b o 'lg a n o 'z g a ru v c h a n tok, 
50 m A g a c h a b o 'lg a n o 'z g a rm a s tok x av fsiz, sh u n in g d ek 0,05 A to k kuchi x av fli va
0,1 A tok kuchi halokatli hisoblanadi.
E le k tr to k i ta ’siri n a tija sid a inson ta n a sin in g sh ik astlan ish i elek tr ja ro h a t deb 
ataladi. In so n n in g elek tr to k id a n ja ro h a tla n ish i sab ab lari q uyidagicha: izo ly atsiy a 
q ilinm agan tok o 'tk a z u v c h i q ism larg a taso d ifan tegib ketishi; izo ly atsiy asi lat y eg an
132

---

sababli m etall q ism larg a to k n in g o 'tib ketishi; ku ch lan ish o stid a qolgan m etallm as 
buy u m lard an , qadam li k u ch lan ish d an va elek tr yo y i orqali.