Ichki kasallikiar


 .2 3 . Najasni tekshirish



Download 11,34 Mb.
Pdf ko'rish
bet54/267
Sana01.07.2022
Hajmi11,34 Mb.
#727371
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   267
Bog'liq
Arslonov-ICHKI KASALLIKLAR

4 .2 3 . Najasni tekshirish
N a ja sn i tekshirish natijalari m a te ria ln i y i g l b olishga k o ‘p 
j ih a td a n b o g l iq . Najas defekatsiyadan kechi bilan 8— 12 soat keyin 
tekshirilishi kerak. M aterial toza, quruq idishga olinadi. Najasni 
u nda gijja tuxumlari, qon sterkobilin b o r-y o ‘qligini tekshirish uchun 
m aterial o lin g a n id a para fin la n g an s ta k a n c h a la rd a n foydalanish 
maqsadiga muvofiq b o l s a , ovqatning n e c h o g li q h a z m bolganligini 
aniqlash u c h u n defekatsiyada c h iq q a n h a m m a najasni y i g l b olish 
kerak b o l g a n i d a kattagina shisha idish ishlatish lozim.
Bir q a n c h a hollarda koprologik tekshirish o ld id a n b e m o rn i 
m axsus tayyorlash za rur b o i a d i . T ekshirishdan m aqsad yashirin
83


q o n borligini aniqlash b o ‘lsa, uni aniqlashga qaratilgan reaksiyaga 
k o ‘rsata oladigan masalliqlarni uch kun g a c h a ovqatga ishlatmaslik 
kerak. G o ‘sht, baliq, ko ‘k sabzavotlarning h a m m a turlari, p o m i- 
d o r l a r a n a s h u n d a y m a s a lliq la r d ir . H u q n a d a n va surgi dori 
ichilg a n id a n keyin, s h a m c h a la r holidagi d o r ila r q o ‘y ilganidan 
s o ‘ng kanakunjut moyi yoki vazelin moyi h a m d a axlatning rangini 
o ^ g a rtira d ig a n dorilar (tem ir, vism ut, bariy) ichilganidan keyin 
tekshirishga axlat yuborish yaramaydi.
N ajasni tekshirish m ak ro sk o p ik , m ik ro sk o p ik , kim yoviy va 
bakteriologik tekshirishga b o ‘linadi. M akroskopik tekshirishda axlat­
ning konsistensiyasi va shakliga, rangiga, hidiga, h a z m b o ‘lmay 
qolgan ovqat qoldiqlari va patologik ara lash m a la r b o r-y o ^ lig ig a
aham iyat beriladi.
M e ’yorda najas zichroq konsistensiyaga (tarkibida 80—85 % suv 
bor), silindrsim on shaklga ega boMadi. Ich a k peristaltikasining 
zo‘rayishi suv so‘rilishining buzilishiga olib keladi, shuning natijasida 
najas b o ‘tq asim o n , shaklsiz b o ‘lib qoladi. Ich qotib ketganda axlat 
kichik-kichik qattiq qum aloqlar k o ‘rinishida tushishi m um kin. Q o ‘y 
q u m alo g ‘i deb shuni aytiladi. Najasning tasm a sim o n b o i i s h i t o ‘g ‘ri 
ichakda t o ‘siq ( o ‘sm a, poliplar, sfinkter spazm i) borligiga a lo q a d o r 
b o lis h i m um kin. Najas, odatda, q o bng‘iroq-jigarrang tusda bo'ladi, 
b u — ichak mikroflorasi t a ’sirida bilirubindan hosil b o 'ladigan pig- 
m ent-sterkobilin borligiga bog'liq.
B a’zi dori m oddalarini ichish va b a ’zi m ah s u lo tla m i iste’mol 
qilish natijasida najas rangi o'zgarib qolishi m u m k in . M asalan, 
tem ir, vism ut, m eksaform singari preparatlar axlatni q o ra-g u n g u rt 
rangga kiritib qo'yadi. Najas rangining patologik o'z garishlaridan 
u n in g rangsizlanib qolishini aytib o 'tis h kerak, o ‘t chiqaruvchi 
y o ‘lla m in g tiqilib qolishi natijasida ichakka o ‘t tu sh m a y qolganda 
axlat shu tariqa rangsizlanadi. Bunday najas axolik axlat deb ataladi. 
M a ’d a - i c h a k y o 'l i n i n g y u q o r i b o 'l i m l a r i d a n q o n k e tg a n i d a , 
qoram oyga o'xshash q o p - q o ra axlatni k o'rsa b o i a d i . Bunday axlat 
m elena deb ataladi.
Najas hidi oqsil parchalanishining m ahsulotlari, asosan, indol 
va skatol m iqdoriga b o g l iq . Ovqat ratsionida oqsil k o ‘p b o l s a ,
asosan, o'sim lik ovqatlar iste’m ol qilinganidagiga q a ra g a n d a najas 
hidi k o 'p r o q bilinadigan b o i a d i . C h iris h ja ra y o n la ri avj olib 
k e tg a n id a axlat q o l a n s a hidli b o i i b q o lad i. I c h a k d a b i j g l s h
jarayonlari z o'rayganida najas achim siq hidga kiradi, b u u n d a moy 
sirka va valerianat kislota bo'lishiga b o g liq .
84


M ikroskopik tekshirishda ha z m b o ‘1 m ay qolgan ovqat qoldiqlari 
t o ‘g ‘risida t o ‘liq m a ’l u m o t olish m u m k i n . O v q a tg a a lo q a d o r
b o i m a g a n patologik a ra la s h m a la r jum lasiga shilimshiq, yiring, 
qon, o ‘sm a zarralari, ichak parazitlari kiradi. Mikroskopik tekshirish 
u c h u n kichkina najas b o ‘lagi suvli h o v o n c h a d a emulsiya holiga 
kelguncha eziladi, s o ‘ngra b u y u m oynalariga shisha tayo q c h a bilan 
shu emulsiya to m c h ila ri tushiriladi va bir n e c h ta preparat: nativ 
preparat, Lyugol eritm asi bilan, m entilen k o ‘ki bilan, sirka kislo­
tadagi sudan I II eritm asi bilan b o ‘yalgan prepa ra tlar tayyorlanadi. 
Bular m ik ro s k o p ik k ich ik (x8) va k a tta (x40) obyektivi bilan 
tekshiriladi.
N ajas m ik ro s k o p bilan tek sh irilg a n d a differensiyalanm agan 
m a y d a -m a y d a tuzilm alardan iborat a m o r f massa b o ‘lmish detrit 
fonida m uskul tolalarini k o ‘rish m u m k in , bu lar konturlari aniq 
bilinib turadigan t o ‘g ‘ri t o ‘rtburchakli yoki oval shaklda, yuzasi 
silliq ( h a z m b o ‘lib ke tg a n tolalari) yoki k o ‘n d a la n g y o ‘l - y o ‘li 
saqlanib qolgan (h a z m b o i m a g a n tolalar), sarg‘ish tu z ilm a la r 
k o ‘rinishida b o i a d i . Ich a k peristaltikasi kuchayganida, m e ’daosti 
bezi funksiyasi yetishm ay qolgan, m e ’d a n in g sekretor funksiyasi 
pasaygan paytlarda bu lar k o ‘payib ketadi (kreatoreya). Axiliyada, 
m e ’d a o s ti bezi y e ti s h m o v c h ilig id a , o v q a t yaxshi c h a y n a l m a y
q o lg a n p a y td a y o r u g l i k n i s in d ir a d ig a n t o l a s i m o n t u z i lm a la r
k o ‘rinishidagi biriktiruvchi t o ‘q im a paydo b o i a d i .
N a ja sd a uchraydigan o ‘simlik kletchatkasi h a z m b o l m a y d ig a n
va h a z m b o l a d i g a n g a b o l i n a d i . H a z m b o l m a y d ig a n kletchatka 
axlatda d o im o uchrayveradi, chunki u ha z m ja ra y o n id a p a rc h a - 
lanm aydi. Bu kletchatka h a r xil shaklda, rangda b o i i b , r o ‘y-rost 
k o ‘rinib turadi.
H a z m b o l a d i g a n kletchatka d u m a lo q , nozik hujayralar k o ‘ri- 
nishida b o i a d i , n o rm a l axlatda uchram aydi. Peristaltika k u c h a y ­
ganida, anatsid holatda ichak florasining hayot faoliyati ayniganida 
b u n d a y kletchatkani topish m u m k in . Y uqorida t a ’kidlab o ‘tilgan 
ovqat qoldiqlarini nativ preparatda ajratib olsa (differensirovka qilsa) 
b o i a d i . Kraxm al (am iloreya)ni topish u c h u n Lyugol eritmasi bilan 
b o ‘yalgan prepa ra t o ‘rganiladi. Kraxmal h a z m b o l i s h bosqichiga 
qarab, binafsha yoki q i z g l s h rangga b o ‘yaladi. Kraxmal hujayra 
ichida va u n d a n tashqari b o lis h i m um kin. Amiloreya m e ’daosti bezi 
funksiyasi b u z ilg a n d a k o ‘rilishi m u m k i n , k o ‘p in c h a esa ichak 
bakterial florasi hayot faoliyatining buzilishida xarakterli b o i a d i .
N ajasda yog‘ (steatoreya), neytral yog‘ tom chilari, yog‘ kislota-
85


larining kristallari va tom chilari h a m d a yog‘ kristallari tuzlarining 
kristallari yoki b o ‘laklari k o ‘rinishida b o l is h i m um kin.
Neytral tom chilari ha m , yog‘ kislotalarining tom chilari h am
su d a n III bilan b o ‘yalsa, m etilen k o ‘ki bilan faqat yog1 kislota­
larin in g to m c h ila ri b o ‘yaladi. U la rn i b ir - b ir id a n ajratib olish 
(differensirovka qilish) u c h u n h a m s h u n d a n foydalaniladi. M ik­
roskop bilan tekshirilayotgan p reparatlarda ovqat qoldiqlaridan 
tashqari, shilimshiq leykotsitlar, eritrotsitlar va silindrsimon epiteliy 
hujayralarini topish m u m k in . 0 ‘tkir yallig‘lanish jara y o n arid a bu 
e le m en tlar k o 'p uchraydi.

Download 11,34 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   267




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish