I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

x = x —x 2-s 
d a
s = l / 4
b o 'lg a n d a , ovlash m e ’yori o p tim al h is o b ­
lan ad i, lekin yuzaga kelgan rejim b a rq a ro rlig in in g izd an chiqishiga olib 
keladi. Bu narsa o 'z n av b a tid a kichik tasodifiy te b ra n is h la rtu fa y li falo k at- 
ga keng y o ‘l ochishi m u m k in . T en g lam ag a rejadagi q a t’iylik o 'rn ig a m avjud 
boylikka p roporsional kattalik (populyatsiya, hosil) ni kiritsak, u n d a teskari 
b o g 'la n ish la r ten g lam asin i: 
x = x —x 2-kx 
ni hosil q ilam iz, bu y erd a 
k = l / 2
ga te n g b o 'la d i.
B unday ta n lo v aso sid a ish y u ritg a n d a k o 'p yillik o 'rta c h a ov qilish 
darajasi 
k x = l / 4
ta rzid a sh ak llan ad i. Bu m aksim al rejaning bajarilishini 
t a ’m inlovchi ov qilish chegarasi h iso b lan ad i. L ekin ilgarigi v a rian td ag id an
farqli tizim o 'z - o 'z id a n y o 'q o lib k etm aydi va b arq aro rlig in i y o 'q o tm a y d i 
unga teskari b o g 'la n ish n i kiritish uni b arq a ro rla sh tira d i, ko effitsien tn i qis- 
m an o 'z g a rtirish ishlab ch iq arish g a b iroz t a ’sir e tad i, lekin talo fa tg a olib 
kelm aydi, bu v aziyatning axloqiy jih a ti an iq , m a z k u r q a ro r qabul qiluv- 
chi shaxs o 'z qaro rlari o q ib atig a b o g 'la n ib q oladi. E ng m u h im ijtim oiy 
vazifa teskari b o g 'la n ish la rn i sam arali ravishda qidirish va uni sh a k lla n ti- 
rish h am d a b irin ch i galda bu ishni siyosatda am alg a oshirishdir.
M a sh h u r ak ad em ik , m a tem atik V .l.A rn o ld n in g fikriga b in o a n , ta lo fatlar 
n a z a riy a s in in g m u ta x a ssisla ri XX a srn in g 6 0 -y illa rid a y o q a jra la d ig a n
boyegolovkaga ega b o 'lis h strateg ik m u v o z a n a tn i izdan ch iq a ra d i, d eb 
b ash o rat qilgan edi. U lar bu xavfli dav r d ip lo m a tik y o 'l bilan hal q ilin sa 
keyingi q u ro lla n ish n i to 'x ta tib turish yan a tik la n a d i, d eb ham b ash o rat 
qilishgan edilar. H ozirgi qayta qurish k o 'p jih a td a n teskari to m o n g a qaragan 
aloqalarni biroz b o 'lsa -d a t a ’sir eta boshlaganligi bilan tushuntirish m um kin. 
Z am o n av iy bashorat qilishlam ing k o 'p i teskari to m o n g a y o 'n alg an alo q alar­
ni h iso b g a o lg a n h o ld a g i m o d e lla r g a a s o s la n a d i. C h iz iq s iz “ Q a v ta
q u rish ” n in g m a te m a tik m o d e lla ri b o 'y ic h a ta d q iq o tla r sovet ja m iy a tid a
bu ja ra y o n b o sh lan g an g a q a d a r, y a ’ni 1985-yilgacha b o sh lan g an edi. Q ay ta 
q u rish n in g q o n u n iy a tla rig a oid nazariya V .l.A m o ld ishlarida keltirilgan.
T iz im n in g yaxshi to m o n g a qarab asta-sek in lik bilan h arak ati ah v o ln in g
y o m o n la sh u v ig a olib k elad i, b in o b a rin , b ir tekis h a ra k a tla n ish d a y o m o n - 
lashuv tezligi va tizim o 'z g arish la rig a q arshilik k o 'rsa tish su r'a ti oshadi. 
Q arshilik k o 'rsa tish n in g en g k u chaygan davrini bosib o 'tis h i lozim b o 'lg a n
eng y o m o n ahv o ld an o ld in ro q yuz beradi. K eyin qarshilik k o 'rsatish k a m a ­
yadi va sifatiy m in im u m o 'tg a n d a n so 'n g esa qarshilik ko'rsatish yo'qolibgina
22

---

q o lm a sd a n , balki yaxshi to m o n g a b o 'la d ig a n h arak atn i tezlash tirad i. Kam
taraqqiy etgan tizim da ahvolning yom onlashuvi k am -k am seziladigan tarzda 
o ‘tad i (u n in g barqarorligi sustligi u c h u n ), rivojlangan tiz im d a (u n in g b ar- 
qarorligi u c h u n ) o ld in d a n y o m o n lash u v yuz b erm asd an o 'tm a y d i. A gar 
tiz im n i y o m o n b a rq a ro r h o la td a n yaxshi h o latg a yaqin b o 'lg a n h o latg a 
sakrash y o ‘li bilan o ‘tk azish im k o n iy atin i to p ish m u m k in b o 'lsa , u n d a bu 
tiz im yaxshi to m o n g a q a ra b h arak a tn i o ‘zi davom ettirib ketadi.
B iologiya, kim yo, lingvistika, iqtiso d iy o t, fizika fanlari tiz im larin in g
o'xshashligi o ld in d a n m a 'lu m . B ugungi k u n d a u larn i yagona ta b iiy -ilm iy
til, m a te m a tik a tili b ilan izohlashga ta la b paydo b o 'la d i. F an n o tirik va 
tirik ta b ia t obyektlaridagi o 'x sh a sh lik n i, shu n in g d ek , ijtim oiy h odisalardagi 
o 'x sh a sh lik n i an iq la sh n i davom e ttirib ilgarilab b o rm o q d a.
Fizika, m ate m atik a fanlari doktori B .A .T rubnikov (Rossiya ilm iy m arka- 
zi “ K u rch ato v in s titu ti" p la z m a nazariyasi b o 'y ic h a m utaxassis) h a r xil 
tab iatg a ega b o 'lg a n 20 ga yaqin bir xil tip li o b y ek tlarn i ajratdi. U la r 
m ayda va yirik tu z ilm a la rd a n tashkil to p g an b o 'lib , yiriklari “erkin raq o b at" 
jaray o n id a m a y d a la rin in g b irikishidan hosil b o 'la d i. Bu hosil b o 'lish ja r a ­
yoni u la rn in g “ m a ssa “ lari ta q sim lan ish in in g darajali q o n u n g a m os e k a n li- 
gi bilan tavsiflanadi. M asalan , A Q S H firm alari soni N va x izm atk o rlarn in g
m iq d o riy k o 'rsa tk ic h i (M ) b ir-b iri bilan tesk ari p ro p o rsio n al nisbatga ega: