A b d u m a j id m a d r a im o V g avhar fu zailo V a

7.3.13 .  «Muntaxab  ut-tavorix*
“ M untaxab  ut-tavorix”  ( “Saylanma tarix”)  asarining  muallifi  qo'qonlik 
yirik tarixchi olim  Hakimxon to'radir (taxm.1802  -  vafot etgan yili  m a’lum 
emas). Ota tarafidan naqshbandiya tariqatining yirik namoyandalaridan biri, 
yirik ilohiyot olimi Maxdumi A ’zam  Kosoniy ( 1461/62—1542/43)ning avlodi, 
ona tarafidan  Q o'qon  xoni  N orbo'taxon  (1770—1800)ning  nabirasidir.
Otasi  sayyid  M a’sum xon  to 'ra   U m arxon  davri  (1809— 1822)da  va 
M uham m ad  Alixon  hukm ronligi  (1822—1842)ning  dastlabki  yillarida 
xonlikning  shayxulislom i  lavozim ini  egallab  turgan.  H akim xon  to 'ra  
M uham m ad  Alixon  hukm ronligi  aw alid a  N am angan,  T o 'ra q o 'rg 'o n   va 
Kosonsoyda  hokim   bo'lgan.  Lekin,  k o 'p   o 'tm ay   otasi  ham ,  o 'zi  ham  
x o n n in g   g 'a z a b ig a   d u c h o r   b o 'lib ,  eg a lla b   tu rg a n   la v o z im la rid a n  
bo'shatilganlar  va  haj  m arosim ini  ado  etish  uchun  A rabistonga jo 'n a tib  
yuborilgan.  Otasi yo'lda,  M ozori sharifda  1834-yili vafot  etgan.  Hakimxon 
to 'ra   esa  k o'p  m ashaqqatlar chekib,  yetti  yildan  keyin  Rossiya,  Turkiya, 
Iroq,  Suriya  va  Falastin  orqali  M akkaga  yetib  bordi.  O 'sh a n d a  1834-yili 
u  Orenburgda  podshoh  A leksandr  I  bilan  uchrashish  sharafiga  m uyassar 
bo'lgan.  H akim xon  to 'ra   M akka va  M adina  ziyoratidan  qaytgach,  1828- 
yili,  M uham m ad Alixondan cho'chib Q o'qonga borm adi va qolgan umrini 
Kitobda  kechirdi.  O 'zining  yozishicha,  K itobda  uning  qarindoshlari  va 
ozm i-ko'pm i  yer-suvi  bo'lgan.
Hakim xon  to 'ra   yirik  tarixnavis olim   bo'lib,  o'zining  “ M untaxab  ut- 
tavorix”  asarini  1843-yilning  29-m ay  kuni  yozib  tam om langan.
“ Muntaxab ut-tavorix”da qadimiy zam onlar,  islomiyatdan aw al  o'tgan 
Payg'ambarlar, qadimgi  Eron  podshohlari,  Xitoy va Yevropaning qadim iy
241

---

podshohlari, xalifayi  Roshidindan to   M ovarounnahm ing  M ang'it va  Ming 
sulolasidan  chiqqan  oliy  hukm doriar zam onigacha  kechgan  tarixi  bayon 
etiladi.
A sarda  Q o 'q o n   xonligining  xonlik  asoschisi  S h o h ru h x o n (1 7 0 9 - 
1721 )ning o 'g'li va toj-taxt vorisi Abdurahim xon  (1721 — 1724) zam onidan 
to   N orbo'taxon,  O lim xon  va  U m arxon  davri  tarixi  yaxshi  yoritilgan. 
Asarda  m uallifning  Rossiya,  Turkiya,  Iroq,  Shorn  (Suriya)  va  boshqa 
m am lakatlarga  qilgan  sayohati  chog'ida  olgan  taassurotlari  va  o 'sh a 
m am lakat xalqlarining ijtimoiy-siyosiy hayoti, tarixi va hayot tarzi  haqida 
keltiigan  m a’lum otlari  ham   diqqatga  sazovordir.
“ M u n tax ab   u t-ta v o rix ” n ing  q o 'ly o z m a   n u sx alari  kam .  U n in g  
D ushanbeda, Tojikistonda A.A.Semenovning uy muzeyida saqlanayotgan 
forscha  fotonusxasini  A hror  M uxtorov  1983-yili  ikki  kitob  holida  chop 
etd i.  A sam in g   o 'z b e k c h a   nusxasi  ham   b o 'lib ,  h o z ird a   O 'z R   FA 
S harqshunoslik  instituti  xazinasida  (raqam i  №   594)  saqlanm oq da. 
K itobning  ikkinchi  jild i  tan q id iy   m atni  yapon iy alik   o lim la r  Yayoi 
Kawahara  va  Koichi  H aneda tom onidan  Tokio  shahrida  2006-yili  e ’lon 
qilindi.