A b d u m a j id m a d r a im o V g avhar fu zailo V a

7.3.9.  «Silsilat  us-salotin»
“ Silsilat  us-salotin”  Hoji  M ir  M uh am m ad  Salim ning  asaridir.  U ning 
qo'lyozm a  nusxalari juda kam yob bo'lib,  bir nusxasi Angliyaning Oksford 
shahridagi  Bodli  kutubxonasida  (raqam i  №   269)  saqlanm oqda.
Hoji  M ir M uham m ad  Salim  hech  bo'lm aganda biron  kichik viloyatga 
hokim   bo'lish  sharaflga  m uyassar  b o 'lo lm ag an  va  boshidan  k o 'p   o g 'ir 
kunlam i  kechirgan  A shtarxoniylar jum lasidandir.  U ning  bobosi  T ursun 
M uham m ad sulton  1578-1598-yillari S am arqand hokim i bo'lgan.  U ning 
t o 'n g 'i c h   o 'g 'l i   P o y a n d a   M u h a m m a d   S u lto n   B alx  x o n i  N a d r  
M uham m adxonga  yaqin  b o 'lg a n ,  x o n n in g   singlisi  Z u b ay da  bon ug a 
uylangan  va  1611—1642-yillari  Q unduz  viloyatiga  hokim lik  qilgan.  Ana 
shu  P o y an d a  M u h am m ad  su lto n   b ilan   Z ub ay d a  b o n u d a n   tu g 'ilg an  
M uham m adyor  sulton  Hoji  M ir  M u h am m ad  Salim ning  bobosidir.  U 
1 6 4 5 -y ilg a c h a   S h a h r is a b z   v ilo y a tig a   h o k im   b o 'l g a n   va  N a d r  
M uham m adxon  Buxoro taxtini o 'g 'li A bdulazizxonga qoldirib ketgandan 
keyin  u  bilan  birga  Balxga  qochib  borgan.  O radan  bir yil  o 'tg ac h ,  1646- 
yili,  Balx  B oburiylardan  Shohi  J a h o n   q o 'sh in lari  to m o n id a n   ishg'ol 
e t i l g a n l a n   s o 'n g ,   x o n n in g   o n a s i  S h a h r i b o n u   h a m d a   N a d r  
M uham m adxonning  boshqa  oila  a ’zolarini  olib  Buxoroga  qochib  keldi, 
A bdulazizixonning  qalm oqlar,  qoraqalpoq  va  qozoq  sultonlariga  qarshi 
harbiy  y urish larida  ishtirok  etd i,  to j-u   taxt  o ldid a  k o 'rsa tg an   k atta 
xizm atlari  uchun  Shahrisabzga  hokim   qilib  tayinlandi.  M uham m adyor 
sulton  1647-yilning  14-iyunida  Avrangzeb  qo 'shini  bilan  Balx  qishlog'i
-   T em urobodda  bo'lgan  jangda  halok  bo'lgan.  Hoji  M ir  M uham m ad 
Salim ning  otasi  M uham m ad  Rustam   sulton  1645-yili  hali  yosh  bo 'lgan  
va  A bdulazizixon  unga  iq to ’1  tarzida  S am arqandga  qarashli  Saripul 
tum anini  in ’om   qilgan,  unga  o taliq 2  qilib esa  M ir Shohxoja  Shavdariyni 
tayinlagan.  Lekin,  1671-yili Abdulaziz undan xavfsirab ko'ziga mil torttirib 
k o 'r  qilgan.  M uham m ad  Rahim   sulton  o radan  k o 'p   vaqt  o 'tm ay ,  am ir 
M uham m adyor  otaliqning  vositachiligi  bilan,  xondan  ruxsat  olib  hajga 
jo'nagan.  Lekin,  D ekan  viloyatida  davom   etib  turgan  urush  harakatlari 
sababli, bandargoh shaharlaridan birontasiga o'tolm ay,  Shohijahonobodga 
Qaytib  kelgan  va  oradan  ikki  yil  o 'tg a c h ,  o 's h a   yerda  vafot  etgan.
'  Iqto’  (arab.  kcsim )  —  0 ‘rta  asrlarda  Yaqin  va  0 ‘rra  Sharq  m am lakatlarida  oliy  h u k m d o r 
tarafidan shahzoda va yirik am irlarga  katta  xizm atlari cvaziga  in ’om  qilingan  yer-suv,  mulk. 
'O t a li q   —  0 ‘rta  asrlarda  0 ‘rta  O siyo  x o n liklarida  am alda  b o 'lg an   oliy  m ansab  egasi, 
shahzodalarning tarbiyachisi  va valiysi.
237

---

Mir Muhammad Salimningo‘zjga kelsak, u, asarda bayon etilgan voqealarga 
qaraganda,  otasidan  keyin  Buxoroda  qolgan.  1711-yili  Ubaydullaxon 
o'ldirilgandan keyin, haj qilish bahonasi bilan Arabistonga jo'nagan.  Biryilcha 
Isfahonda  istiqomat  qilib,  1712-yili  Turkiyaga  borgan.  Sulton  Ahmad  111 
(1703—1730)  uni  ehtirom   bilan  kutib  olgan.  T o ‘rt  yilcha  Turkiyada  turib, 
mazkur sultonning  harbiy yurishlarida qatnashgan.  M ir  M uham m ad  Salim 
1716-yili  Makkaga  boigan  va  haj  marosimini  ado  etgandan  keyin,  dengiz 
orqali  Hindistonga kelgan va  Boburiy Nosiruddin  M uham m adshoh (1 7 1 9 -
1748)ning  xizm atiga  kirgan.  “ Silsilat  u s-sa lo tin ”  asarini  N osiruddin 
Muhammadshohning topshirig'i bilan yozgan.  Hoji Mir Muhammad Salimning 
qachon va qayeida vafot etganligi aniqlanmagan.
“ Silsilat  us-salotin”  1731-yilda  yozilgan  b o 'lib ,  m uqaddim a  va  to ‘n 
qism dan  iborat.
M uqaddim ada  asam ing  yozilishi  haqida  so ‘z  boradi  va  muallifning 
1711-yildan  keyingi  hayoti  haqida  ayrim ,  diqqatga  sazovor  m a’lum otlar 
keltiriladi.
Birinchi  qism da  islom iyatdan  aw a l  o 'tg a n   payg'am barlar,  qadimgi 
turklar va m o'g'u llar, xususan barioslar va A m ir T em um ing  ota-bobolari, 
A m ir  T e m u r  va  T e m u riy la r,  s h u n in g d e k ,  h a z ra t  s o h ib q iro n n in g  
H indistonda  hukm ronlik  qilgan  avlodi  tarixi  qisqacha  bayon  etiladi.
Asam ing ikkinchi qismi  M o 'g'ulisto nning T u g 'lu q  T em urxon  (1348— 
1363) dan to  Suyuig'atm ishxongacha (1370—1388) o 'tgan davrdagi tarixini 
o 'z   ichiga  oladi.
M uqaddim a va I—11 qism lam i yozishda m uallif o 'zid an  aw al yozilgan 
a s a r l a r d a n ,   m a s a l a n ,  J u v a y n i y n i n g   “ T a r ix i  j a h o n k u s h o y ” , 
R ash id u d d in n in g   “J o m e ’  u t-ta v o rix ” ,  S h a ra fu d d in   Ali  Y azdiyning 
“Z afarnom a” ,  M irzo  U lug'bekning  “Tarixi  arb a’  ulus” ,  X ondam im ing 
“ M aosir  u l-m uluk ” ,  “ Xulosat  ul-axbor”  va  “ H abib  us-siyar”  asarlari, 
A bulfazl  A llo m iy n in g   “A k b a m o m a ” ,  H ofiz  D o 's tm a h a m m a d   ibn 
Yodgom ing  “ M ajm a’  ul-ajoyib”  (1606-yili  yozilgan)  va  boshqa  20  ga 
yaqin  kitoblardan  foydalangan.
“ Silsilat  us-salotin” ning  II I—IV qism lari  favqulodda  aham iyatga  ega 
bo'lib, O 'rta Osiyo, xususan O 'zbekistonning XVI—X V I11 asm ing birinchi 
choragidagi  ijtimoiy-siyosiy  tarixini  bayon  qiladi.
Asarda  Buxoro xonligining  Eron,  H indiston va  K oshg'ar bilan 
b o 'lg an  
aloqalari,  Buxoro xonligida hokimiyatning Shayboniylardan 
A shtarxoniylar 
q o 'lig a   o 'tis h in in g   an iq   ta fsilo ti,  X V II  asrd a  Balx  va 
B a d a x sh o n , 
sh u n in g d e k ,  O 'z b e k isto n n in g   ijtim o iy -siy o siy   va  m ad an iy  
h a y o ti, 
Shohijahonning  Balx va  Buxoro  xonligi  ichki  ishlariga  qurolli 
a r a la s h u v i

---

va  B oburiylar  q o ‘sh in ining  Balx  va  unga  to b e  b o 'lg an   yerlarni  bosib 
olishi, 
X orazm ning X V I—XVII  asrlardagi siyosiy ahvoli xususida  boshqa 
m a n b a la rd a  
uchram aydigan  qim m atli  dalil  va  m a ’lu m o tla r  keltiriladi. 
A sarda 
ulus tizim i,  tiul  va  solona  kabi  soliqlar,  O 'z b ek isto n   shaharlari, 
u la m in g  
aholisi  va  tu rm u sh   tarzi  haq id a  keltirilgan  m a ’lum o tlar  ham  
alo h id a 
qim m atga egadir.
Hoji  M ir  M u h a m m a d   S alim   B uxoro  x o nlari  —  A bdu llax on   II, 
A bd u lm o 'm in x o n ,  D inm u h am m ad x o n ,  Im om q ulixo n,  A bdulazizxon, 
S ubxon q u lix o n n in g   H in d isto n ,  E ron  va  T u rkiya  h u k m d o rlari  bilan 
yo zish m alarin in g   20  n a fa r  m ak tu b i  n u sx alarin i  h a m   keltirg an .  Bu 
m a k tu b la r,  s h u b h a siz ,  B uxoro  xonligi  b ila n   m a z k u r  m a m la k a tla r 
o'rtasidagi  m u nosabatlar  tarixini  o'rg an ish d a  m uhim   m a ’no   kasb  etadi.