Bozor munosabatlarining chuqurlashuvi sharoitida korxonalar faoliyatini

II bob. Qarshi shahar yer kо‘chmas mulk kadastr xizmatida moliyaviy 

natijalar hisobi, ularning tahlili va auditining amaliy jihatlari. 

 

2.1.  Qarshi  shahar  yer  kо‘chmas  mulk  kadastr  xizmatida  moliyaviy 

natijalarni aniqlash va hisobga olish hamda hisobotini tuzish tartibi. 

 

Qarshi shahar yer kо‘chmas mulk kadastr xizmati tashkilotida ham moliyaviy 

natijalarni  aniqlash  va  hisobga  olish  О‘zbekiston  Respublikasida  amaldagi 

Buxgalteriya  hisobining  milliy  standartlariga  amal  qilingan  holda  hisob  tizimi 

tashkil etilgan. 

21-sonli  Buxgalteriya  hisobining  milliy  standartlariga  kо‘ra  moliyaviy 

natijalarni aniqlash va hisobga olish tartibi quyidagicha amalga oshiriladi: 

Mahsulotlarni sotishdan olingan yalpi foyda (zarar) hisobi. 

Mahsulot  (ish,  xizmat)  larni  sotishdan  olingan  yalpi  foyda  korxonada 

yaratilgan  foydani  ifodalaydi.  Mahsulotni  sotishdan  olingan  yalpi  foydani  topish 

uchun  mahsulotni  sotishdan  tushgan  sof  tushumlardan  shu  sotilgan  mahsulot 

tannarxini  chegirib  tashlash  kerak,  о‘z  navbatida,  mahsulot  sotishdan  tushgan  sof 

tushumni  topish  uchun  mahsulot  (ish,  xizmat)  larni  sotishdan  keyin  kelgan 

tushumdan  qо‘shilgan  qiymatsolig‘i,  aksiya  solig‘i,  qaytarilgan  tovarlar  qiymati, 

xaridorga  berilgan  skidkalar  (chegirmalar)  ayirib  tashlanadi.  Mahsulotni  eksport 

qiluvchi  korxonalar  eksport  tariflarini  ham  chegirib  tashlaydilar.  Mahsulotni 

sotishdan  keladigan  tushum  esa  О‘zbekiston  Respublikasining  “Buxgalteriya 

hisobi tо‘g‘risida”gi Qonuniga asosan aniqlanadi. 

Demak,  mahsulot  sotishdan  olingan  yalpi foyda  mahsulot   sotishdan tushgan 

sof  tushum  bilan  sotilgan  mahsulot  tannarxi  orasidagi  farqqa  teng.  Bu  farq  ijobiy 

yoki  salbiy  bо‘lishi  mumkin.  Ijobiy  farq  foyda  sifatida,  salbiy  farq  esa  zarar 

sifatida e’tirof etiladi. 

Mahsulot  (ish,  xizmat)  larni  sotishdan  olingan  sof  tushumni  hisobga  olish 

uchun quydagi hisobvaraqlar ochilgan: 

9010 – “Tayyor mahsulotni sotishdan olingan daromad”; 

---

9020 – “Tovarlarni sotishdan olingan daromad”; 

9030 – “Bajarilgan ish va kо‘rsatilgan xizmatlardan olingan daromadlar”; 

9040 – “Sotilgan tovarlarning qaytarilishi”; 

9050 – “xaridor va buyurtmachilarga berilgan chegirmalar”. 

Yuqoridagi hisobotlarda korxonaning asosiy faoliyatidan olingan sof tushumi 

sifatida quydagilar aks ettiriladi: 

- sanoat,  qishloq  xо‘jaligi  va  boshqa  tarmoqlar  korxonalarning  ishlab 

chiqarilgan  tayyor  mahsuloti  va  yarim  tayyor  mahsulotlarni  sotishdan  olingan 

daromadlar; 

- sanoat tusidagi ish va xizmatlar; 

- sanoat xarajatlariga ega bо‘lmagan ish va xizmatlar; 

- sotib olingan buyumlar; 

- qurilish-montaj,  loyiha-qidiruv,  geolog-razvetka,  ilmiy-tadqiqot  ishlarini 

sotishdan olingan daromadlar; 

- savdo  va  ta’minot  tashkilotlarining  tovarlarini  sotishdan  olingan 

daromadlari; 

- transport korxonalarining yо‘lovchi va yuklarni tashishi bо‘yicha xizmatlari; 

- yengil avtomobillarni ijaraga berish va avtomashinalarni haydab olib borish 

xizmatlari; 

- aloqa korxonalarining xizmatlari va boshqalar. 

9010 – “tayyor mahsulotni sotishdan olingan daromadlar”, 9020 – “Tovarlarni 

sotishdan  olingan  daromadlar”,  9030  –  “Bajarilgan  ish  va  kо‘rsatilgan 

xizmatlardan  olingan  daromadlar”,  hisobvaraqlarining  kreditida  korxonaning 

asosiy  faoliyatidan  (mahsulot  sotish,  ish  bajarish  va  xizmat  kо‘rsatish)  olingan 

daromadlar  aks  ettiriladi  va  4010  –  “Xaridor  va  buyurtmachilardan  olinadigan 

schyotlar”,  4110  –  “Alohida  balansga  ajratilgan  bо‘linmalardan  olinadigan 

schyotlar”  hamda  pul  mablag‘larini  hisobga  oluvchi  hisobvaraqlarining  debeti 

bilan  о‘zaro  korrespondensiyada  bо‘ladi.  Oldingi  davrda  olingan,  ammo  hisobot 

yiliga  tegishli  bо‘lgan  daromadlar  (bо‘nak)  summasiga  pul  mablag‘larini  hisobga 

oluvchi  hisobvaraqlari  debetlanib,  6210  –  “Muddati  uzaytirilgan  daromad”  yoki 

---

6310  –  “Xaridor  va  buyurtmachilardan  olingan  bо‘naklar”  hisobvaraqlari 

kreditlanadi. 

9040  –  “Sotilgan  tovarlarning  qaytarilishi”  va  9050  –  “Xaridor  va 

buyurtmachilarga  berilgan  chegirmalar”  hisobvaraqlari  kontrpassiv  hisobvaraq 

bо‘lib,  9010,  9020,  9030  –  hisobvaraqlar  summasini  korrektirovka  qilib  turadi. 

9040  –  hisobvaraqlarining  debet  oboroti  mahsulot  sotishdan  tushgan  tushum 

summasidan chiqarib tashlanadi. 

Sotib  yuborilgan  mahsulotning  qaytarib  olinishiga  quyidagicha  provodka 

beriladi: 

Debet 9040 – “Sotilgan mahsulotning qaytarilishi”; 

Kredit Pul mablag‘lari hisobvaraqlari. 

Qaytarib  olingan  mahsulot  va  tovarlarning  tannarxiga  qizil  storno  yozuvi 

orqali quyidagicha provodka beriladi: 

Debet 9110, 9120, 9130 – hisobvaraqlar; 

Kredit  2810,  2910,  2920  –  hisobvaraqlar.  Qaytarib  olingan  mahsulot  va 

tovarlar bо‘yicha hisoblangan QQS summasiga quyidagicha provodka beriladi: 

Debet 6410 – “Buyudjetga tо‘lovlar bо‘yicha qarzlar”; 

Kredit  5110  –  “Hisob-kitob  schyoti”.  Hisobot  davri  oxirida  9040  –  hisob 

varaqning debet savdosi yakuniy moliyaviy natijaga о‘tkaziladi: 

Debet 9900 – “Yakuniy moliyaviy natija”; 

Kredit 9040 – “Sotilgan tovarlarning qaytarilishi”. 

9050  –  “Xaridor  va  buyurtmachilarga  berilgan  chegirmalar”  hisob  varag‘iga 

tayyor  mahsulot  va  tovarlar  qiymatidan  xaridor  va  buyurtmachilarga  berilgan 

chegirmalar hisobga olinadi. Xaridor va buyurtmachilarga chegirmalar berilganida 

quyidagicha provodka beriladi: 

Debet 9050 – “Xaridor va buyurtmachilarga berilgan chegirmalar”; 

Kredit  4010,  4110  –  hisobvaraqlar.  Hisobot  davri  oxirida  9050-  hisob 

varaqlarining debet savdosi yakuniy moliyaviy natijaga о‘tkaziladi: 

Debet 9900 – “Yakuniy moliyaviy natija”; 

Kredit 9050 – “Xaridor va buyurtmachilarga berilgan chegirmalar”. 

---

 

 

 

 

 

---

Sotilgan  tayyor  mahsulot,  tovarlar,  bajarilgan  ish  va  kо‘rsatilgan  xizmatlar 

tannarxi tо‘g‘risidagi axborotlar quyidagi hisobvaraqlarda aks ettiriladi: 

9110 – “Sotilgan mahsulot tannarxi”; 

9120 – “Sotilgan tovarlar tannarxi”; 

9130 – “Sotilgan ish va xizmatlar tannarxi”; 

9140 – “Davriy hisobda TMZ larni xarid qilish va sotish”; 

9150 – “Davriy hisobda TMZ lar hisobiga tuzatishlari”. 

Ushbu  hisobvaraqlarning    debet  kо‘payishi,  krediti  kamayishini  kо‘rsatadi. 

9110,  9120,  9130  –  hisobvaraqlarining  tranzit  bо‘lib,  hisobot  davrining  boshiga 

qoldiq qolmaydi. 

Sotilgan tayyor mahsulotlar, tovarlar, bajarilgan ishlab, kо‘rsatilgan xizmatlar 

tannarxi  9110,  9120,  9130-  hisobvaraqlarining  debeti  va  2010  –  “Asosiy  ishlab 

chiqarish”,  2810  –  “Ombordagi  tayyor  mahsulot”,  2910  –  “Ombordagi  tovarlar” 

hisobvaraqlarining krediti bilan о‘zaro korrespondensiyada aks ettiriladi. 

Oy oxirida mahsulot, ish va xizmatlarning haqiqiy tannarxi bilan reja tannarxi 

orasidagi  farqi  tegishli  hisobvaraqlarida  о‘tkaziladi.  Bunda  quyidagicha 

provordkalar beriladi: 

Debet  2810,  2820  –  hisobvaraqlar  –  tayyor  mahsulotga  tegishli  farq 

summasiga; 

Debet 9110, 9130  – hisobvaraqlar –  sotilgan  mahsulot,  ishlar va  xizmatlarga 

tegishli farq summasi; 

Kredit 2010, 2310 – hisobvaraqlar. 

Agar  ushbu  summasi  ortiqcha  qilingan  xarajatni  kо‘rsatsa,  yuqoridagi 

provodkalar beriladi. Agarda tejalgan summani kо‘rsatsa, ushbu provodkalar qisil 

storno yozuvi orqali reja tannarxi haqiqiy tannarxga yetkazib qо‘yiladi. 

Hisobot  davri  oxirida  9110,  9120,  9130  –  hisobvaraqlarining  debet 

oborotlaridagi summalar yakuniy moliyaviy natijaga о‘tkaziladi: 

Debet 9900 – “Yakuniy moliyaviy natija”; 

Kredit 9110, 9130 – hisobvaraqlari. 

---

Demak, 9900 – “Yakuniy moliyaviy natija” hisobvaraqning debetida sotilgan 

mahsulot,  ish  va  xizmatlarning  haqiqiy  tannarxi,  kreditida  esa  mahsulot,  ish  va 

xizmatlarni  sotishdan  tushgan  sof  tushum  aks  ettiriladi.  Ushbu  muomalalar 

bо‘yicha  9900-  hisobvaraqlarning  debet  va  kredit  oborotlarining  farqi  orqali 

mahsulot, ish, xizmatlarni sotishdan olingan sof yalpi foyda (zarar) aniqlanadi. 

---

 

 

---