Toshkent moliya instituti zulxumor toirovna abdalova zulxumor nazarovna tojiyeva


IV  bob.  0 ‘Z BEK ISTO N   R ESPUBLIK ASI  XO ‘JALIK



Download 6,69 Mb.
Pdf ko'rish
bet69/114
Sana03.08.2021
Hajmi6,69 Mb.
#137685
1   ...   65   66   67   68   69   70   71   72   ...   114
Bog'liq
Iqtisodiy geografiya

IV  bob.  0 ‘Z BEK ISTO N   R ESPUBLIK ASI  XO ‘JALIK 
TARMOQLARI  VA  IQ TISO D IY   RAYON LA SH TIR ISH
4 .1 .  Iqtisodiyotni  modernizatsiya  qilish  sharoitida, 
0 ‘zbekiston  sanoat  geografiyasi
Reja:
1.  О 'zhekistonning  asosiy  m akroiqtisodiy  ko'rsatkichlarida 
sanoatning  roll
2   S a n o a t  tarm oqlar  tarkibidagi  о ‘zgarishlar
3.  Sanoatning h u d u d iy  tarkibi  va  uning rivojlanishi
1.  0 ‘zbekistonning  asosiy  makroiqtisodiy  ко rsatkichlari- 
da sanoatning roli
M ustaqillik   yillarida  erishilg an   iq tisodiy  k o ‘rsatk ich lard a- 
gi  o ‘sish  tufayli  2000-2010  yillarda  yalpi  ichki  m a h su lo td a 
(Y a lM )  qish lo q   x o ‘jalig in in g  ulu sh i  30,1  foizdan,  17,5  foizga 
tu sh d i,  san o atn ik i  14.2  fo izd an   2 4,0  foizga  o ‘sdi,  xizm at 
k o ‘rsatish   37  fo izd an   49  foizga  o ‘zgardi.  S ano at  ishlab  c h i­
q arish   h ajm i  sobiq  Ittifo q n in g   p arc h a la n ish id a n   k ey in   biroz 
kam ayd i, 
am m o  
1996-yildan  boshlab 
o ‘sishda 
d avo m  
etm o q d a .  M asalan ,  sano at  m ah su lo t  h ajm i  1990-  yillarga 
n isb atan   2010-yilda  3  m artag a  ortd i.  S hu n in g d ek ,  yog‘o ch n i 
qay ta  ishlash  va  selly u lo za-q o g koz  san o ati  u sh b u   d av rda  13,4 
baro barg a,  oziq -o v q at  san o atid a  esa  5,7,  yengil  san o atd a  3,8 
m artag a  o ‘sish  kuzatildi.
R espublika  san o ati  paxtachilik,  ipakchilik,  m evachilik, 
q o ra k o ‘lchilik   talablari  va  ehtiyojlari  negizida  shakllandi, 
ta raq q iy  
etd i. 
S an oat 
ta rm o g 'in in g  
rivojlanishi 
va 
joy lan ish ig a  q a to r  o m illa r  va  sh aro itlar  ta 's ir   k o ‘rsatadi. 
B u lard an   iqtisodiy  geografik  o m illa r  alo h id a  ah am iy atg a  ega 
b o ‘lib,  ularga  m e h n a t  resurslari,  in frastru k tu ra  va  u ning
119


ta rm o q lari,  ishlab  ch iq arish n i ng  m o d d iy   —  te x n ik   b a ’zasi, 
fan -tex n ik a  taraq q iy o ti  kiradi.  T abiiy  geografik  o m illa r  h a m  
san o at  rivojlanishida  m u h im   o ‘rin   tu tad i.  A yniqsa,  tab iiy  
sh aro it,  tabiiy  resurslar  bilan  ta ’m in lan g an lik   alo h id a  a h a m i­
yatga  ega.
M ustaqillikn in g  dastlabki  yillarida  san o at  ishlab  ch iq a- 
rishini  va  x izm at  k o ‘rsatish   sohasini  rivojlantirish  u stu v o r 
y o ‘n alish   sifatida  qabul  qilingan.  Bu  o ‘rin d a  d a s ta w a l 
0 ‘zb ek isto n n i  ja h o n   iq tisodiy  xam jam iyatiga  q o ‘shilishini 
tezlatad ig an ,  u n i  d un yoga  «tanitadigan»,  m e h n a tn i  k o ‘p 
talab  etib,  suv  va  xo m ash y o n i  n isb atan   k am   iste ’m ol  qiladi- 
gan,  asosan  m ah alliy   m in eral  resu rslar  va  qish loq   x o ‘jaligi 
xom ashyosiga  asoslan adig an  ishlab  c h iq arish n i  rivojlanti- 
rishga  asosiy  e ’tib o r  q aratild i.  C h u n k i,  san o at  m a m lak a t  iq ti­
sodiy  saloh iyatin i,  ishlab  ch iq arish n i ng  texnikaviy  darajasini, 
tabiiy,  m o d d iy   va  m e h n a t  resu rslarid an   foydalanish  d a ra ­
ja sin i  belgilabberadi.  B arch a  x o ‘jalik   ta rm o q lari  ic h id a  sano at 
ta rm o g ‘i  y etakchi  o ‘rin d a  tu rad i.  U n in g   h o zird a  100  d a n  
o rtiq   ta rm o q lari  m avjud.  B u lard an   o g ‘ir  san o at  ta rm o q lari 
yoq ilg‘i-en erg etik a,  m etallurgiya,  m ash in aso zlik   va  qurilish 
m ateriallarin i  o ‘z  ichiga  olsa,  yengil  san o at  p ax ta  tolasi,  ip 
va  shoyi  gazlam alar,  ipak,  k an o p   tolasi,  ustki  va  ichki  trik o - 
taj,  tay y o r  kiyim lar,  poyabzal,  g ilam lar,  b aq q o llik   bu y u m lari, 
ch in n i-fa y a n s  idishlari  ishlab  ch iq arish d an   ib oratd ir.
M u staqillik  yillari  respublikada  san o atn in g   y an g id an - 
yangi  ta rm o q lari  pay do   b o ‘ldi.  Ju m la d a n ,  bularga,  a v to m o - 
bilsozlik,  neft-gaz  kim yo,  neft-g az  m ashinasozligi,  z a m o n a ­
viy  qurilish  m aterialllari  san o ati,  te m ir  y o ‘l  m ashinasozligi, 
m aishiy  texn ika,  farm atsevtika,  zam o n av iy   o ziq -o v q a t  va 
to ‘q im ach ilik   san o ati  va  b oshqa  ta rm o q la r  kiradi.  M a m la k a ­
tim izd a  yiliga  qariyib  50  m lrd   kvt  e le k tr  energiyasi,  60  m lrd 
m 3  tabiiy  gaz,  2 ,7  m ln.  to n n a   k o ‘m ir  va  600  m ing   to n n a d a n  
o rtiq   p o ‘lat  ishlab  chiqariladi.
2 0 0 0 -2 0 10-yillarda  iqtisodiyot  tarm o q larin in g   in d u str- 
lashtirish,  m o d e m izatsiy alash ,  tex nik   va  texn olog ik  yangi- 
lanishi  n atijasida,  yangi  san o at  ta rm o q lari  san o at  ishlab 
ch iq arish   h ajm in in g   o ‘sishini  ta ’m in la d i  va  sa n o a tn in g   Y a lM  
dagi  u lu sh i  ortishiga  olib  keldi,  m asalan,  Y a lM d a   san o atn in g
120


ulu shi  1990-2010  yillard a  17,6  fo izd an   24,0  foizga  k o ‘tarildi. 
A y nan  shu  ta rm o q d a   ah o lin in g   bandligi  1991-yilda  14,3  foiz, 
2010-yilda  13,2  foizga  ten g   b o ‘ldi.

Download 6,69 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   65   66   67   68   69   70   71   72   ...   114




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish