M. Y. Ayupova



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet37/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

(s,  z,  s)

  23% ,  shovqinli  tovushlar 



(sh,  j)

  24%, 


afrikat  to v u sh  

(ch)

  13%,  "r"  tovushi  26% ,  "1"  tovushi  10%,  jaranglilar 

4,5 % , 

"y"

  tovushi  1,5%,  til  o r q a   tovushlar  1%  k o ‘rsatkich!arda  n o t o ‘g ‘ri 

talaffuz  etilishi  k o ‘rsatiladi.

M .  M .  Aleksayeva  m a ’lu m o ti  b o 'y ic h a   5 yoshli  bolalarda sirg‘aluvchi 

to v u s h la r  (

5



z,

 

5



)  17,3%,  shovqinli  tovushlar 

(sh, J)

  60,4% , 



"r"

  tovushi 

4 6 ,7 % , 

tovushi  esa  7,2%   tashkil  e ta r  ekan.

R.  B e k k e r   m a ’lum otiga  k o ‘ra,  G e rm a n iy a d a   dislaliya  hodisasi  5  —  6 

yoshli  b o la la m in g   34%  u c h r a r   ekan.  K.  O n e z o ra   dislaliya  u m u m t a ’lim 

m aktabi  o ‘quvchilarining  18,5%  ida  kuzatilarek an .  Miloslav Z im e e n n in g  

P ragadagi  b o la la r b o g ‘chasida o lib  borgan tekshirishlariga  k o ‘ra,  dislaliya 

q u y id a g i  r a q a m la r n i  tashkil  e tg a n :  3 - 4   yoshli  b o la la rd a   6 9 % ,  4 - 5  

yoshlilarda  58% ,  5 —6  yoshli  bolalarda  46% ,  6—7  yoshlilarda  esa  37%.

0 ‘z b e k is to n d a   M.  A yupova  m a ’lum otiga  k o ‘ra  5  yoshli  bolalarda 

t o v u s h la r talaffuzidagi  k a m c h ilik la r 41,5%,  6  yoshli  bolalarda  esa  22,9% 

ni  tashkil  etadi.

M.  A y u p o v a   m a ’lum oti  b o ‘yicha  5  yoshli  bolalarda  sirg'aluvchi  (s, 

z)  3 2 ,1 % ,  shovqinlilar 

{sh, j)

  38,4% ,  "r"  tovushi  talaffuzida  60,7% ,  til 

o rq a   tovushlari  25% ,  c h u q u r  til  o rq a   tovushlari  (

q, g‘)

  7,1%,  V   tovushi 

5,4%   tashkil  etgan.



Hozirgi vaqtda dislaliya nutq ap p arat  inervatsiyasi saqlangan va e s h itis h  

n o r m a d a   boMganda  tovushlar  talaffuzidagi  k am c h ilik   d e b   ta lq in   e tila d i.

Htiologikl  belgilarga  k o ‘ra  dislaliya  ikki  shaklga  b o ‘linadi:  m e x a n i k  

(organik)  va  funksional  dislaliya.

M e x a n ik   dislaliya  va  u n in g   sabablari

M e x a n ik   (o rg an ik )  dislaliya  p e rif e r ik   n u t q   a p p a r a tn in g   (til,  j a g ‘ , 

tanglay,  tish)  org an ik   buzilishi  natijasidir.

Til  tagidagi  e tn in g   (yugancha)  kaltaiigi  m e x a n ik   dislaliyaga  s a b a b  

b o 'la d i.  Bu  kam ch ilik   til  harakatini  q iy in lash tirad i,  til  tagidagi  e t n m g  

h a d d a n   tashqari  kalta  b o ‘lishi  tilning  y u q o r i  t o m o n   k o ‘tarilishiga  i m k o n  

b erm aydi.  B u n d a n   tashqari,  tilning  h a d d a n   tashqari  katta  boMishi  y o k i 

h a d d a n  tashqari  kichik v a t o r b o ‘lishi  h a m   dislaliyaga olib keladi.  B u n d a y  

h ollarda  t o ‘g ‘ri  artikulatsiya  qiyinlashadi.

J a g ‘  tuzilishidagi  kamchiliklar  p rik u s   n o n o rm allik larg a  olib  k e la d i. 

N o n o r m a l  prikuslar  bir  ne c h a   xil  k o ‘r in is h d a   b o l i s h i   m u m k in .

Prognatiya— yuqori  jag‘ oldinga t o m o n  chiqqan bo‘ladi.  Buning natijasida 

pastki  oldingi  tishlar yuqoridagi tishlar b ilan   birlashmaydi  (4-rasm).

4 -ra sm .  P rognatiya.  5-rasm .  P ro g en iy a.  6 -ra sm .  Oldingi  ochiq  p rik u s.

P rogeniya  -   pastki  jag ‘  oldinga  c h i q q a n   b o ‘ladi  (5 -rasm ).

Ochiq  prikus  - y u q o r i  va pastki j a g l a r  birlashganda ular o rasida o r a l i q  

m asofa  qoladi.  Ayrim   hollarda  b u   o r a l i q   faqat  oldingi  tish lar  o r a s i d a  

b o ‘ladi  (oldingi  ochiq  prikus)  (6 -rasm ).

Yoni ochiq  prikus o ‘ng tom onli,  c h a p  t o m o n li  va  ikki  to m o n li boMishi 

m u m k in .

T ish la rn in g   (tish  qatorining)  n o t o ‘g ‘ri  tuzilishi  h a m   dislaliyaga  s a b a b  

boMishi  m u m k in . Tishlar v a ja g ‘dagi  k a m c h ilik la m i b a rta ra fe tis h  s h i f o k o r -  

sto m a to lo g   t o m o n i d a n   olib  boriladi.

Tanglayning  n o to ‘g ‘ri  tuzilishi  h a m   to v u sh la rn in g   t o ‘g ‘ri  ta l a f i u z i g a  

xalaqit beradi.  T or, baland yoki past,  yassi tan g lay  k o ‘pchilik to v u s h la r n in g  

t o ‘g ‘ri  artikulatsiyasiga  im kon  b erm ay d i.

L ablarining  qalinligi  ingichka  va  k a m   h arakatchanligi  h a m   l a b   va 

lab-tish  tovushlarini  aniq  talafiuziga  x a la q it  beradi.




F u n k s io n a l  d isla liy a   va  u n in g   s a b a b la r i

Funksional dislaliyada periferik nutq apparatining artikulatsion qismida 

h e c h   q a n d a y   organik  buzilishlar,  kamchiliklar  kuzatilm aydi.

F u nksional  dislaliy an in g   keng  tarqalgan  sab a b la rid a n   biri  oiladan 

n u tq in i  n o t o ‘g ‘ri  shakllantirishdir.  Ayrim  oilalarda  k a tta la r bola  nutqiga 

ta q lid   qiladilar.  Bolani  su y ib   u  bilan  ’’bola  tilida"  s o ‘zlashadilar.  Buning 

natijasida bolada to v u s h la rn in g  t o ‘g ‘ri  talaffuzi  k ech  rivojlanadi.  Dislaliya 

b o lalard a  taqlid  asosida  h a m   yuzaga kelishi  m u m k in .  T ovushlar talaffuzi 

hali  yetarli,  t o ‘g ‘ri  s h a k lla n m a g a n   kichik  yoshdagi  b o la la r  bilan,  till 

c h u c h u k   yoki  n o a n iq ,  t e z   sh o sh ib   gapirad ig an   k ish ilar  bilan  d o i m o  

m u l o q o td a   b o lis h i  b o la  n u tq ig a   salbiy  t a ’sir  k o ‘rsatadi.  K o ‘p in c h a   bola 

o ila d a   tovushlarni  n o t o ‘g ‘ri  talaffuz  etuvchi  kishi  nutqiga  taqlid  etadi. 

Bu  esa  funksional  dislaiiyaga  sabab  b o la d i.

Oiladagi  ikki tillilik,  p e d ag o g ik  qarovsizlik h a m   funksional  dislaiiyaga 

sabab b o ‘ladi.  Bunda tovushlarga e ’tibor bermaslik, boladagi  kamchiliklami 

t o ‘g ‘irlamaslik,  t o ‘g ‘ri  va  a n i q   talaffuz  n am u n a la rin i  berm aslik  hollari 

k o ‘z d a   tutiladi.

F o n e m a tik   esh itish n in g   yaxshi  rivojlanmaganligi  b olalarda  tovushlar 

talaffuzidagi  k am ch ilik la m i  keltirib  chiqaruvchi  sab ab lard an   biridir.  Bu 

h o ld a  tovushlar differensiyasi  (tovushlarni  farqlash)  qiyinlashadi.  Bolalar 

a so sa n   bir-biriga  o ‘xshash:  jarangli-jarangsiz,  sirg‘aluvchi  va  shovqinli 

to v u sh larn i  ajrata  o lm a y d ila r.  Bu  qiyinchiliklar  natijasida  tovushlarning 

t o ‘g ‘ri  talaffuzi  u zo q   vaq tg a  c h o ‘zilib  ketadi.

S h u   b ila n   b irg a ,  t o v u s h l a r   talaffuzidagi  k a m c h ilik la r ,  a y n iq s a , 

to vushlarni  alm ashtirish  hollari,  o ‘z  navbatida,  f o n e m a tik   eshituvning 

s h a k l l a n i s h i n i   q i y i n l a s h t i r a d i   va  k e l g u s i d a   n u t q n i n g   u m u m i y  

rivojlanmaganligiga va o ‘qish-yozishda buzilishlar b o l is h ig a  sabab boMadi.

Dislaliya  a r tik u la ts io n   a p p a r a t  a ’zolarin in g   (til,  lab,  pastkí  j a g ‘) 

harakatchanligidagi  k a m c h ilik la r  natijasida  h a m   s o d ir  b o lladi.  Bu  hol 

b o la n in g   tilni  kerakli  h o l a t d a   ushlab  tura  olmasligi  yoki  bir  h arakatdan 

ikkinchi  harakatga  tez  o ‘t a   olmasligida  n a m o y o n   boMadi.

Dislaliya  funksional  e s h itu v n in g   pasayishi  natijasid a  h a m   paydo 

b o ‘lishi  m um kin.

Bolaning aqliy rivojlanishidagi  kamchiliklar h a m   o g ‘ir va uzoq davom  

etad ig a n  dislaiiyaga sabab boMadi.  Oligofren b o la la m in g  50%  da tovushlar 

talaffuzidagi  kam chiliklar  b o ‘lishi  mumkin.

D isla liy a   tu rla ri

Tovushlarni  n o t o ‘g ‘ri  talaffuz  etish  o n a  tilida  h a m m a   tovushlarda 

u c h ra tis h   m um kin.

T ovushlar talaffuzining buzilishi asosan artikulatsion jih a td a n  talaffuz 

qilish   qiyin  b o l g a n :   s o n o r   (


Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish