M. Y. Ayupova


II  BO'LIM. N U T Q   KAMCHILIKLARINING  TURLARI  VA



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet35/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

II  BO'LIM.

N U T Q   KAMCHILIKLARINING  TURLARI  VA 

ULARNI  BARTARAF  ET ISH

8-B O B .  0 ‘Z B E K   TILI  TO VUSH LARI  TASiNIFI

Ovoz  va s h o v q in n in g   ishtirok ctish  darajasiga  k o ‘ra  tildagi  fonem alar 

ikkiga  boMinadi:  unli  f o n e m a l a r   va  undosh  fonem alar.

Unli  fo n em alar  u n   naychalarining  tebranishi  bilan  paydo  bo'ladi. 

U n li  tovushlarni  ta laffuz  qilganim izda,  o 'p k a d a n   chiqadigan  havo  oqimi 

o g ‘iz  b o ‘shlig‘ida  b ir o r   to 's i q q a   duch  kelm asdan  chiqadi.  Lckin  og‘iz 

b o ‘sh!ig‘i  tovushlarning  aytilishida  rezonatorlik  vazifasini  o'taydi.  Unli 

tovushlarning  xilma-xilligi  va  sifati  og‘iz  b o ‘shlig‘in ing  hajmi  va  undagi 

a ’zolarining  holatiga:  tiln in g   k o ‘tarilish  darajasiga,  lablarning  ishtirokiga 

va  holatiga  b o g liq d ir.

U n d o sh  tovushlar unli  tovuslilardan quyidagicha  farq qiladi:  undoshlar 

o g ‘iz b o kshlig‘ida p a y d o   b o ‘ladi  va  shovqindan  iborat  boMadi  yoki  ularda 

q i s m a n   s h o v q in   q a t n a s h a d i ;   u n d o s h l a r n i n g   t a l a f t u z i d a   о   p k a d a n  

chiqadigan  havo o q im i  b o ‘g ‘izdagi  un paychalarini  b a ’zan titratib,  b a ’zan 

titra tm a y   o ‘tadi;  o g ‘iz  b o ‘shIig‘idagi  a ’zolarining  t o ‘sig‘iga  d u ch   keladi, 

b u n in g   natijasida  h av o   o q im i  portlab  yoki  sirg‘alib  chiqadi;  undoshlarni, 

o d a td a ,  ch o 'z ib   talaffuz  c tib   bo'lm aydi,  unlilarni  esa  istagancha  c h o ‘zib 

aytish  m u m k in   ( a -а:,  a::,  a:::).

Hozirgi  o ‘zbek a d a b iy   tilida  unli  fonem alar oltita:  i,  e,  a,  o,  u,  o ‘.  Bu 

unlilar  hozirgi  o ‘zbek  y o z u v id a   un  harf y o rd a m id a   ifodalanadi:

tovush  harf: 

i  i


e  e,  ye 

a  a,  ya  (yQa)

o   o,  yo  (yQo) 

o ‘  o ‘


u  u,  yu  (yQu)

U n li  to v u s h la r   ta s n if i. 

U nli  tovushlar  u ch  jihatiga  k o ‘ra  quyidagicha 

tasniflanadi:

1.  Tilning  yotiq  (g o riz o n ta l)  harakatiga  k o ‘ra.  B unda  tilning  oldmgi 

(tish  to m o n g a )  siljishi  yoki  orqaga  tortilishi  n a z a rd a   tutiladi. 



I,  e,  a 

unlilarini  hosil  qilishda  til  oldinga  siljisa 



u,  o ‘, o

  unlilarini  hosil  qilishda 

biroz  o rqaga  tortad i.  S h u n g a   ko‘ra 

i,  e,  a

  tovushlari  old  q a to r 



и,  о  ,  о 

tovushlari  esa  o rq a   q a t o r   un lilar  deb  ataladi.

2.  Tilning  tik  (vertikal)  harakatiga  k o ‘ra.  B u n d a   og‘izning  ochilish 

darajasi  (tilning  pastki  j a g ‘  bilan  birga  quyiga  tushishi  yoki  aksincha, 

yuqoriga  k o ‘tarilishi)  n a z a r d a   tutiladi:  /  va 

и

  tovushlarini  hosil  qilishda




til  tanglayga  b irm u n c h a   yaqin  turadi,  e v a   o ‘  to v u sh la rin i  hosil  qilishda 

esa  til  hilan tanglay o ‘rtasidag¡ oraliq o ‘rtacha  b o ‘la d i,  a  va o  tovushlarini 

hosil  qilishda  esa  til  bilan  tanglay  o ‘rtasidagi  o ra liq   a n c h a   kcngayadi. 

S h u n g a  ko'ra,  /  va 



u

  tovushlari  yuqori  (tor)  u n lila r, 



e

  va 


o ‘

  tovushlari 

o ‘rta  ( o 'r ta   keng)  unlilar, 

a

  va 


o

  tovushlari  esa  q u y i  (keng)  unlilar  d e b  

ataladi.

3.  Lablarning  ishtirokiga  ko‘ra  unlilar  ikki  t u r g a   bo'linadi:

1.  Lablangan  unlilar: 

u, o ‘, o.

  Bulardan  u,  o ‘  tovushlarini  hosil  qilishda 

lablar c h o ‘chchayadi,  o   tovushini  hosil  qilishda  esn  la b la r  biroz  oldinga 

siljiydi.

2.  Lablanmagan  unlilar: 

i,  e,  o.

  Bu  to v u sh la rn i  hosil  qilishda  lablar 

ishtirok  etmaydi.

Yuqorida bayon qilingan  unli  tovushlarning tasnifi  l-jadvalda berilgan.

Unli  tovushlar  tasnifi

T i l n i n g   l i k   ( v c r t i k a l )  

h a r a k í i l i i i a   k o ' r a

T i l n i n g   y o i u j   ( g o r i / . o n t a l )   h a r a k a t i   v a   l a b l a r n i n g  

i s h t i r o k i d a   k o ' r a

O k l   c j a t o r ,   l a b l a n m a g a n

O r q a   t ) a t o r   l a b l a n g a n

Y u q o r i   ( t o r )   u n l i l a r

u

O ' r t a   ( o ’r t a   k e n g )   u n l i l a r



c

o '


Q u y i   ( k e n g )   u n l i l a r

a

o



Undosh  tovushlar  tasnifi.  Undosh  to v u sh la r  h a m   uch  jihatiga  k o 'ra  

ta sn if qilinadi:

1.  Artikulatsiya  (hosil  bo'Iish)  o ‘rniga  ko'ra.

2.  Artikulatsiya  (hosil  bo'Iish)  usuliga  k o ‘ra.

3.  Ovoz  va  s h o v q in n in g   ishtirokiga  ko'ra.

A rtikulatsiya  o 'r n i g a   k o 'r a   ta s n ifla s h d a   t o v u s h n i n g   qaysi  o r g a n  

ishtirokida yoki  nutq a ’zosining qaysi qismida  hosil  b o ‘lish¡  nazarda tutiladi. 

Artikulatsiya  o'rniga  k o 'ra   undosh  tovushlar  quyidagi  turlarga  bo'linadi:

1.  Lab  u n d o s h la ri  —  bevosita  la b la r  i s h t i r o k i d a   hosil  b o l u v e h i  

tovushlar: 



b,  p,  m,  v , f

  S hulardan 



b,  p,  m  -

  la b - la b   undoshlari, 



v , f  — 

lab-tish  undoshlari  sanaladi.

2.  Til  undoshlari  —  bevosita  til  ishtirokida  hosil  b o l u v e h i   tovushlar. 

Bularga quyidagi  o ‘n  to 'q q iz ta   undosh  kiradi: 



g,  d j . j

 (qorishiq), 



e ,y ,  k,

l,  n,  n  (ng),  r,  s,  t,  x,  q,  ch,  sh,  q



g \

T ilning  qaysi  qismi  faol  ishtirok  etishiga  k o ‘ ra  til  undoshlari  o ‘z 

navbatida  quyidagi  uch   turga  bo‘linadi:

1.  Til  oldi  undoshlari: 

d , j , x ,   z,  I,  n,  r,  s,  t,  s,  ch,  sh.

2.  Til  o ‘rta  undoshi:  y.

3.  Til  orqa  undoshlari: 

k,  g,  n  (ng),  q,  g \   x.

4.  Bo‘g ‘iz  undoshi:  h.

Artikulatsiya usuliga k o ‘ra tasnifda  nutq a ’zolari  hosil  qilgan t o ‘siqdan



havo  o q im in in g   p o rtla b  yoki  sirg‘alih o ‘tishi  nnzarda  tutiladi.  Bu jihatdnn 

un d o sh   to v u s h la r   quyidagi  uch  turga  boMinadi:

1.  Portlovchi  undoshlar: 

b, 

g,  d , j ,   k ,  p,  t,  ch,  q.

2.  Sirg‘alu v ch i  undoshlar: 



v ,j,  z,  y, 

s, f   x ,  sh, 

g ‘,  h.

3.  Portlovchi-sirg‘aIuvchi  undoshlar:  m ,  n,  n  (ng),  1,  r.  Bu tovushlaming 

hosil  boMishida  h a m   portlash,  ham   sirg‘alish  hodisasi  ro‘y  bcradi.

O voz  va  s h o v q in n in g   ishtirokiga  k o ‘ra  un d o sh   tovushlar  quyidagi 

ikki  turga  boMinadi:

1.  S o n o r l a r   —  tarkibida  ovozning  m iqdori  shovqinga  nisbatan  ortiq 

boMgan  tovushlar:  m ,  n,  n  (ng),  I,  r.

2.  S h o v q in lila r  -   tarkibida  shovqinning  miqdori  ovozga  nisbatan 

k o ‘p  boMgan  y o k i  ovoz  m utlaqo  q a tn a s h m a g a n   tovushlar: 

b,  v, g ,j ,  z, y, 

k,  p, 

s, 

t , f   X, 

s, 

ch,  sh,  q,  g ‘,  h.


Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish