M. Y. Ayupova


U ndosh  tovushlar  tasnifl



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet36/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

U ndosh  tovushlar  tasnifl

O v o z   v a 

A r lik u l a ts iv a  

A rtik iila ts iv a   (h o s il  I x t l i s h )   o ’r n i c a   k o 'n i

h o v q in n in j: 

(

Ik í^ í



h o 'l i s h  

L ab  

¡sh liro k ig íi 



iiM ilig a  k o 'r a )  

m x lo sW iin

T i l  u iu k ish la ri 

B o 'ÿ 'i n  

iin d o s h la ii

k o ’ ni 

L a b - 

Lab- 


la b   ■

 

lisli



T il

o ld i


Til

o ’rta


S a y o / 

C h ik ju r 

til 

(¡1 


OU|U

o w a


■jé

s

S/>



ъ

8

ISl

J a r a n y li 

S o f


p o illo v -  

b  


J a r a n ^ s i z  

c h i la r

P

d

I

e

к 

ц

J a r a n g li 



t|t4 Í -  

"5  


s h in

i

J a n u iÿ s iz  



_b 

p o r l-  

5  

In v e h í-



la r

J a r a n ç li 

I

“  


V  

V

c h



j

z

У



J a u m e s i z  

1

,:=  



Г 

f

s



s h

X

B u n in



l o u i s h -  

in 


l a r i

n

■ 4 n g )



Y o n  


’■= 


'i  

lo v n sli

1

i  ■= 


T iiK X )  

j  £   - y  

l o v n s h

1'

Shovqinlilar,  o ‘z  navbatida,  ikki  turga  bo'linadi:



a)  ja ra n g li  u n d o s h l a r   —  tarkibida  o z   b o ‘lsa-da,  ovoz  q atn a sh g a n  

tovushlar:  b,v ,  g,  d, j ,   j,  z,  y,  g ‘.

b)  ja r a n g s iz   u n d o s h l a r   —  tarkibida  ovoz  m u tla q o   q a t n a s h m a g a n  

tovushlar:  p,  k,  s,  t,  f,  x,  s,  ch,  sh,  q,  x.

U n d o s h   to v u s h l a m i n g   talaffuzi  b o ‘yicha  farq  qilishini  2-jadvalda 

k o ‘rishimiz  m u m k i n .




9-BOB.  DISLALIYA

N o t o ‘g ‘ri  talaffuz  n u t q   kamchiligi  h aq id ag i  b i r i n c h i   m a ’lu m o tla r  

qadimgi grekolim lari  Plutarx,  G ippokrat,  Kladiya,  G a l e n  v a b o s h q a la m in g  

i s h la r id a   b a y o n   q ilin d i.  Y u q o r i d a g i   m u a l l i f l a r   n o t o ‘g ‘ri  ta la ffu z n i 

d a v o lash n i  talab  qiluvchi  kasallik  d e b   q a ra y d ila r.  U l a r n i n g   fikricha, 

tovushlam i  n o to ‘g ‘ri talafTuz qilish til,  lab, q a ttiq  va y u m s h o q  tanglayning 

zararlanishi  bilan  bogMiq  d e b   k o ‘rsatadilar.

0 ‘rta asrga kelib, dislaliya haqida yangi fikrlar p a y d o  boMmay,  qadimgi 

d a v r  ilmiy  g ‘oyalari  takrorlanadi.

Tarixning keyingi davrlarida (y a ’ni,  16—18- asrlarda)  italyan professori 

Merkurialis (1588),  n e m is fiziologi  Alberxt  F o n   G a l l e m i n g   ishlari  paydo 

boMdi.  U la r   h a m   tili  c h u c h u k lik n i  (dislaliyani)  p e rife rik   n u tq   apparati 

t u z ilis h id a g i  k a m c h i l i k l a r   n a tija si  d e b   q a r a y d i l a r .   M e r k u r i a l i s   bu 

k a m c h ilik n i  d av o lash   u su lin in g   en g   mosi  d e b   x iru rg ik   te ra p iy a   d eb  

hisoblaydi.  G a lle r e s a  talaffuzdagi  kam chiliklam i  m a s h q l a r  orqali davolash 

fikrini  ilgari  suradi.  Keyinchalik b u   fikr fransuz  a k ty o r i  J.  T a lm a   (1764— 

1836)  ishlarida  h a m   o ‘z  aksini  topadi.

S h u n d a y   q ilib ,  X IX   a s r g a c h a   tili  c h u c h u k l i k n i n g   m o h i y a t i n i  

artikulatsion organlar ishidagi  m exanik buzilishlarga b o g ‘lab o ‘rganganlar. 

C h u n o n c h i, bu d avrlarda tili  c huchuklik "d u d u q la n ish " d e b   n om lanuvchi 

n u tq   buzilishining  u m u m i y   g u ru h id a n   ajratilm ag an   e d i.

N utqdagi  talaffuz  kam chiliklarini  ilmiy ta s n i f  b i r in c h i  urinishlar XIX 

asrning  boshlarida  boshlandi.

Tili  c huchuklik  m ustaqil  n u tq   kamchiligi  qilib  ajra tilg a n d a n   so‘ng, 

u ning  tabiatini  o ‘rganish  rivojlanib  bordi.

1878-yilda  K o e n   m e x a n ik   dislaliya  b ila n   b i r   q a t o r d a   funksional 

dislaliyani ajratib  k o ‘rsatdi.  U n in g  fikricha,  fu n k sio n al  dislaliyaning kelib 

chiqishining  asosiy  sababi,  bu  —  taqlid  va  n o t o ‘g ‘r *  n u tq iy   tarbiyadir. 

S h u n d a y   qilib,  o r g a n i k   va  fu n k sio n a l  tili  c h u c h u k l i k n i   b ir- b ir id a n  

chegaralashga  u rinishlar  yuzaga  keldi.

S h u   y illa rd a   b u l b a r   va  p s e d o b u l b a r   f a l a j l a n i s h   n a tija s id a   kelib 

chiqadigan  n u tq   buzilishlari  haqidagi  ishlar  p a y d o   b o ‘ldi.  U la r   markaziy 

nerv  tizim ining  m a ’lu m   darajada  zararlanishi  o q i b a t i d a   h a m   tovushlar 

talaffuzida kamchiliklar b o lis h in i  k o ‘rsatdilar.  Bu  ish la r n u tq   nuqsonlarini 

tushunish  doirasini  kengaytirdi  va  shu  bilan  n u t q n i n g   to v u sh   to m o n i 

kamchiliklari  haqidagi  b ilim la m i  rivojlantirishga  y o r d a m   berdi.

1879-yilda A.  K ussm aulning "Rasstroystva  rechi"  k itobi bosilib chiqdi. 

U n d a  birinchi  m arta  n u tq n in g   fonetik buzilishlari  h a q id a g i  fikrlar bayon 

etildi.  A.  Kussmaul  tili  chuch u k lik n i  organik  va  fu n k s io n a l  formalarga 

ajratdi.  Organik  buzilishlarga  A.  Kussmaul  p e rife rik   n u t q   apparatining 

rivojlanishdagi  k am ch ilik la m i  kiritadi  (m e x a n ik   d islaliya).

Funksional  dislaliyaga  n o t o ‘g ‘ri  nutqiy  ta rb iy a   v a   n u t q   apparatida




m a s h q la m i,  y a ’ni  h a rak atn in g   yetishmasiigi  oqibatida  kelib  chiqadigan 

nutq  kam ch ilik larin i  kiritadi.

A.  K u ssm au l  t o m o n i d a n   birinchi  m a rta   ayrim  tovushlartalaffuzidagi 

kam chiliklarni  ifodalovchi  te rm in la r  kiritildi:  rotatsizm -p araro tatsizm , 

la m b d a ts iz m -p a ra la m b d a ts iz m ,  s ig m atizm —  parasigm atizm   va  hokazo.

S h u n d a y   qilib,  A.  K ussm aulning  xizmatlari  shundaki,  u  dislaüyani 

dizartriyadan  ajratdi  va  dislaliyaning  funksional  va  m exanik  shakllarini 

k o ‘rsatib  berdi.

A.  K u ssm a u l  to m o n id a n   berilgan  yuqoridagi  fikrlar  hozirgi  kunga 

q a d a r  o ‘z  k u c h in i  y o ‘qotgani  y o ‘q.  Bu  kam chiliklarni  davolashda  A. 

Kussmaul  xirurgiya  va  didaktik  usullarni  tavsiya  etadi.

K e y i n c h a l i k   n u t q n i n g   t o v u s h   t o m o n i d a g i   k a m c h i l i k l a r   u s tid a  

Rossiyada  A.  A n d re s ,  Fransiyada  Leguve  Sherven,  G e r m a n iy a d a   G . 

G u t s m a n l a r   ishladilar.

T o v u sh   buzilishilarining  xarakteri  haqidagi  fikrlarning  rivojlanishida 

rus  va  c h e t  el  lingvistlarining,  psixolog  va  fiziologlaming  hissasi  katta 

bo'ldi:  V.  A.  Bogoroditsskiy  (1909),  L.  V.  H erbn  (1912),  D.  P.  Yenko 

(1913),  B o d u e n   (1971),  A.  A.  S haxm atov  (1915),  L.  V.  Varshavskiy,  I. 

M.  Litvak  (1 9 3 5 ),  N.  I.  Jin k in   (1958)  va  hokazo.

Tili  c h u c h u k lik n in g  tabiatini o ‘rganish,  uning xarakteri  va  m exanizm i 

jih atd an   a l o h i d a   turlarini  ajratish,  b u   kam chilikni  b a rta ra f  etish n in g  

difïerensial  usullarini  ishlab  chiqilishiga  olib  keldi.

XIX a s r  bo sh larid a tovushlartalafTuzidagi  kamchiliklarni artikulatsion 

m ash q lar y o r d a m i d a   b a rta ra f etish  rivojlandi  (J.  T e lm a   1817-y.  Pualson 

1892-y.).

"Dislaliya" term inini  Yevropada birinchi b o ‘Iib Vilnyus universitetining 

shifokori  pro ffeso r  I.  Frank  ilmiy  m uom alaga kiritgan.  1827-yilda chiqqan 

m o n o g r a f i y a d a ,   u  b u   t e r m i n n i   u m u m la s h tir ilg a n   m a ’n o d a   talaffuz 

buzilishlarining  h a m m a   turlarini  turli  etiologiyalarini  nom lashda  qoMladi.

1.  Franklin  farqli  ravishda  b irm uncha  to r   m a ’noda,  bir  q ancha  kechroq, 

XIX  asrning 30-yillarida shveysariya shifokori  R.  Shultess ham  o ‘z ishlariga 

"dislaliya"  te r m in in i  kiritgan.  U  dislaliyaga  faqat  talaffuz  buzilishlarini 

(artikulatsion  organlarining an a to m ik   nuqsonlari  sababli)  kiritdi.  A.  Kuss­

maul  tasnifida  h a m   Shultessni  sh unday  qarashlari  t a ’kidlangan,  shunday 

dislaliya  tu sh u n c h a si  bilan  biz  G u ts m a n   ishlarida  ham   tanishamiz.

Polyak  ta d q iq o tc h isi  V.  Oltushevskiy  dislaliyaga  talaffuz  buzilishini 

nutq a p p aratin i  a n a to m ik  nuqsonlari bilan bogManmagan hollarini  kiritadi. 

U  d i s l a l i y a n i n g   ik k ita   f o rm a s in i  k o ‘rsatgan:  funksional  va  e s h itish  

qobiliyatini  pasayishi  bilan bogMiqlikni. Artikulatsion apparatida patologik 

o ‘zgarishlar  sababli  talaffuz  nuqsonlari  b o ‘lishini  u  "dislossiya"  term ini 

bilan  b e lg ila d i  va  bu  n u q s o n n i  qaysi  artik u latsiy a  b o ‘limi  buzilgan 

boMganligiga  q a r a b   t o ‘rtta  t u r in i  ajratdi:  labning,  tiln in g ,  tis h n in g , 

tanglayning.



Sobiq  S h o 'ro la r  davri  logop ed iy asid a  XX  asrning b o s h l a r i d a  dislaliya 

tush u n ch asi A.  Kussmaul va G u t s m a n n i n g  ishlaridan farq q ilm asd i.  Lekin 

30—50-yillarda  bu  tu s h u n c h a   a m a liy   o ‘zgarishlariga  d u c h   keldi.  M.Ye. 

X v atsev   dislaliyani  tu tilib   g a p i r i s h n i n g   b i r   fo rm a si  d e b   k o ‘rdi  (sh u  

um um lashtirilgan terminga talaffuzning h a m m a  t u r  buzilishlari  kiritilgan). 

U  b u n g a   periferik  nutq  o rganining  buzilishi  kiritgan:  s u y a k - k e m ir c h a k -  

m u sk u lla rq is m la r yoki "ulaming  periferik  innervatsiyasi",  h a m d a  periferik 

q u lo g 'i  o g ‘irligi  sababli  tovush  ta la ffu z in in g   buzilishi.  U   10%  d a n   kam  

b o 'im a g a n   dislaliya  hollari  shu  n u q s o n   b ila n   b o g l i q   d e b   h iso b lan g an . 

M .Ye.  Xvatsev  dislaliyani  u c h ta   fo rm a sin i  k o ‘rsatadi:  n u t q   o rg a n -la rin i 

q o 'p o l  a n a to m ik   nuqsoniari  b o 'tg a n   m   e  x  a  n  i  k  (ta n g la y   yoriqlari,  til 

osti  yuganehasining  kaltaligi);  periferik  q u lo q   o g ‘irligi,  j a g ‘  va  tishlar 

a n a to m iy a si,  shuningdek,  til  va  ta n g la y ,  lab  a n o m a liy a si  b ilan   b o g 'iiq  

b o ‘!gan  o   r g  a  n  i  k,  y u m shoq  ta n g la y   m usk u llarin in g   b o ‘sh lig ‘i,  til  uchi 

egiluvchanligining  yetishmasligi,  nafas  c h iq a ra y o tg a n   h a v o   o q im in in g  

sustligi  sababli  kelib  chiqadigan  f u n k s i o n a l   fo rm asi  va  boshqalar.

50-yillarning boshlarida A .M .  S m ir n o v a   k a tta   klinik  m a te ria l  asosida 

M.Ye.  Xvatsev  taklif  qilgan  ta s n ifd a n   sezilarli  d a ra ja d a   farq  qiladigan 

talaffuz  nuqsoniari  tasnifini  n ashr  qiladi.

Shu vaqtning o ‘zida O.V.  Pravdina dislaiiyaga b o s h q a c h a  talqin  beradi: 

ayrim   h ollarda  faqat  eshitish  n u q so n iari  bilan  b og'iiq  b o l g a n   buzilishlar 

b o 'la d i deydi.  B unda  M.Ye.  Xvatsevdan  farqli  ravishda u  dislaliyani  faqat 

ikkita  form aga  ajratdi:  funksional  va  m e x a n ik ,  keyingisiga  (m e x a n ik a ) 

rinolaliya  h a m   kiritilgan  edi.

K e y in c h a lik ,  6 0 -y illa rd a   S .S .  L y a p id e v sk iy   va  B .M .  G r i n s h p u n  

i s h l a r i d a   ta la ffu z   n u q s o n la r in i  d i z a r t r i y a   va  d i s l a i i y a g a   b o ‘l is h n i, 

um u m lash tirilg an   "tutilib  gapirish"  t e r m i n i d a n   u m u m a n   v o z  kechishni 

ta k lif qilganlar.  Shu  yilning o ‘zida  S.S.  Lyapidevskiy va  B .M .  G r i n s h p u n  

ishlarida  rinolaliya mexanik dislaliyadan ajratilib,  alo h id a  n u tq   kamchiligi 

d eb   qaralgan.  Bu  aniqlik dislaliya  tu s h u n c h a s in i  toraytirdi  va  uni  y a n a d a  

a n iq ro q   qildi.  Keyinchalik  dislaliyani  funksional  va  m e x a n ik   dislaiiyaga 

b o lin is h i  k o ‘pchilik mualliflar ishlarida  h a m  ajratildi.  F a q a t  ayrim   ishlarda 

organik dislaliya eslatib turildi,  lekin  h a m m a   mualliflar ishlarida bu term in  

m a z m u n i birxil  e m a se d i:  Ye.F.  R au  va  V.A.  S i n y a k o ‘z  ishlarida "organik 

dislaliya"  te rm in in i  m exanik  d islaliy a  te r m in ig a   a lm a s h tir ilg a n .  L.V. 

M elexova  ishlarida esa  "organik  dislaliya"  tu sh u n c h a si  b ilan   dizartriy a va 

dislaliya  orasidagi  o ‘tish  hollarida  talaffuz  buzilishi  d e b   belg ilan g an . 

Keyingi vaqtlarda bunday buzilishlar siyqalangan  dizartriya d e b  aniqlandi.

Hozirgi davrda "dislaliya" te rm in i  xalqaro xarakterga e ga b o ‘ldi  (u n in g  

m a z m u n i  h a m d a   u  aniqlagan  buzilish  turlari  d o i m o   m o s   k e lm a s a   h a m ). 

Bu  kelishmovchilik  buzilishlarni  a n iq la s h d a   ta d q iq o tc h ila r n in g   q a n d a y  

t a ’riflashni  asos qilib olishiga bog‘liq:  an ato m o -fiz io lo g ik ,  psixologik yoki 

lingvistik.  Klinik  m ez o n la m i  odat  b o 'y i c h a  t a ’riflashda dislaliya turlarini



turli talaffuz buzilishlari k o ‘p in c h a  q ator q o ‘yilgan deb k o ‘riladi.  Psixologik 

va lingvistik  m ezo n lar asosiga q o ‘yilgan dislaliya tushunchasiga, goh uning 

tu rli  f o r m a   va  tu r la r i,  g o h   f o n e t i k   va  f o n e t i k o - f o n e m a t i k   ta la ffu z  

buzilishlari  kiritiladi  (m asalan,  R.Ye.  Levina  ishlarida).

H o z irg i  davr  ilmiy  q ara sh la rn in g   tanqidiy  analizi  dislaliya  haqida 

lo g o p e d iy a g a   kiritilgan  t a s a w u r la r n i  qayta  qurib  chiqishni  talab  qiladi.

K ish ila r  o ‘rtasidagi  m u o m a la n in g   asosiy  vositasi  nutq  hisoblanadi. 

In s o n   n u t q   y o rd a m id a   o ‘z  fikrini,  his-tuyg‘ularini  izhor  qiladi,  h a m d a  

b o s h q a l a r n i n g   hissiyotlarini  bilib  oladi.  D e m a k ,  nutq  faoliyati  aloqa 

o ‘rn a tish   vositasidir.

Inson nutqi tovushlari muayyan ahamiyatga egadir. 4 - 5  yoshli bolalaming 

k o ‘pchiligida tovushlartalaffuzi til  normadagiga yaqinlashgan b o ‘ladi. Ayrim 

bolalar tovushlami buzib talaffuz etadilar.  Ular bir tovushni ikkinchi tovushdan 

farq  qila  olmaydilar,  ayrim  tovushlam i  talaffuzda  q o ‘l!ay  olmaydilar,  yoki 

n u tq d a   b o sh q a   tovushlarga  almashtiradilar.  Bu  holatlar  dislaliya  termini 

bilan  ataluvchi  nutq  buzilishining  yuzaga  kelishiga  sabab  b o lad i.

Dislaliya term ini  grekcha  s o ‘zdan  olingan boMib,  dis  -   buzilish,  lalia

—  n u tq   d e g a n   m a ’noni  anglatadi.

Dislaliya  n u tq   buzilishlari  orasida  eng  k o ‘p  tarqalgan  kamchilikdir. 

Y e . F .   R a u   m a ’lu m o tig a   k o ‘ra,  to v u s h la r   talaffuzidagi  k a m c h ilik la r  

m a k ta b g a c h a   yoshdagi  b o lalard a  15  -   20%  ni,  kichik  m a k ta b   yoshdagi 

b o la la rd a   5  —  7%  ni  tashkil  e t a r   ekan.

M .N . Aleksandrova m a ’lum otiga k o ‘ra  Rossiyada 5—6 yoshli bolalarda 

sirg 'a lu v c h i  tovushlar 




Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish