M. Y. Ayupova



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet40/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   36   37   38   39   40   41   42   43   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

"ch",

  til  orqa 



”k",  "g'\  "x"

  tovushlar 

k o ‘p in c h a   b o sh q a   u suldan  foydalangan  holda  muvaffaqiyatli  q o ‘yiladi.

Ik k in c h i  usul  -   maxsus z o n d   yoki  shpatel bilan artikulatsion organga 

m e x a n ik  t a ’sir etishga asoslangan.  Logoped boladan bir tovushni  aytishni 

va shu  to v u sh n i bir n e c h a   m a r t a  takrorlashini so'raydi,  takrorlash  vaqtida 

zo n d  yoki shpatel y ordam ida tovushning artikulatsion holatini o ‘zgartiradi.

N a t ijada  b o s h q a   tovush  hosil  b o l a d i .

Bu  u s u ld a   b o la n in g   artik u la tsio n   organlari  logoped  h arakatlariga 

b o ‘y s u n a d i,  bola mustaqil  a m a lg a   oshira olmaydi.  U zoq shug^ullanishdan 

keyin  b o l a   m ex a n ik   y o rd a m siz   kerakli  vaziyatni  egallay  oladi,  o ‘ziga 

shpatel  yoki  q o ‘li  bilan  y o r d a m   bergan  holda.

U c h i n c h i   usul  -  oldingi  ikkita usulni birga olib borilishiga asoslanadi. 

T a q lid   va  tushuntirish  b u n d a   asosiy  rolni  o ‘ynaydi.  M exanik  usuldan 

q o ‘s h i m c h a   ravishda  foydalaniladi.



L o g o p e d   bo lag a  kerakli  to v u s h   hosil  b o i i s h i   u c h u n   n i m a   qilish 

kerakligini  tushuntiradi:  m asalan,  til  uchini  k o ‘tarish  ( a g a r b u   h o lat  bola 

t o m o n i d a n   norm al  ravishda  bajarilm asa).

Bu  usulda  bola  faollashadi,  lo g o p e d   t o m o n id a n   k o ‘rsatilgan  v o rd a m  

natijasida  kerakli  vaziyat  unin g   xotirasida  qoladi  va  k eyinchalik  I’.im 

m ex a n ik   yordam siz  b em a lo l  bajara  oladi.

Tovush  nutqga  q o 'y ilg a n d a n   s o ‘ng  uni  n u t q q a   k iiitish   u s iid a   ish 

olib  boriladi,  y a ’ni  a v to m a tiz a tsiy a   qilinadi.  T o v u s h n i  a v to m a tiz a ts iy a  

qilish  jarayoni  m ax su s  ta n la n g a n ,  fo n etik   tarkibi  o d d i y   va  b u zilg an  

to v u s h la r   ishtirok  e t m a g a n   s o ‘z ia rn i  m a sh q   qilish  a s o s id a   olib  boriladi. 

T o v u s h n in g   s o ‘zdagi  o ‘rni  a n iq la n a d i:  b o sh id a,  o ‘r t a s i d a   yoki  oxirida. 

B irinchi  b o 'lib   so ‘z n in g   b o s h id a   kelgan  to v u sh   u s tid a   is h la n a d i,  keyin 

s o ‘z n in g  oxirida  kelgan,  s o 'n g r a  s o ‘z n in g   o ‘rtasida  k e lg a n   to v u sh   ustida 

ishlanadi.

T ovushni  analizi  va  sintezi  ustida  ishlash  katta  y o r d a m   beradi.

K o 'p in c h a ,  bola  avtom atizatsiya  ja ra y o n id a y o q   q o ‘yilgan  tovushni 

m u staq il  ravishda  o ‘z  nutqiga  kirgiza  boshlaydi.  A g a r   b o la   to v u sh n i 

b o shqasi  bilan  a lm a s h tir m a s a ,  keyingi  ishni  keragi  y o ‘q.  L o g o p e d ik  

am aliyotda bir tovushni  avtomatizatsiya qilib b o l g a n d a n   keyin  h a m   uning 

u stida  ishlashni  talab  etadigan  h o lla r   h a m   u c h ra y d i,  y a ’ni  tovushlarni 

difTerensiatsiyasi  ustida  ish  olib  boriladi.

E s h itis h   d iq q a ti,  e s h itis h   x o tir a s i  v a   fo n e m a tik   id r o k n i  r iv o jla n tiris h

Bolalarda tovushlar talafiuzidagi  kam chiliklam i t o ‘g ‘rilash  tovushlarni 

t o ‘g ‘ri  y o ‘lga  q o ‘yish  va  ularni  g'ayriixtiyoriy  ravishda  t o 'g 'r i   aytadigan 

b o ‘lish  va  ayni  vaqtda  fo n em atik   idrokni  h a m   rivojlantirishdan  iboratdir. 

C h u n k i  fonem alarni  t o ‘liq  idrok  e tm a y ,  ularni  a n iq   farq  q ilm a y   turib, 

ularni  t o ‘g ‘ri  talaffuz  qilish  h a m   m u m k in   emas.

F o n e m a t i k   i d r o k n i   r i v o j l a n t i r i s h   l o g o p e d i k   i s h n i n g   d a s t l a b k i  

d a v rla rid a n o q   olib  b o rilad i  va  fro n ta l,  yakka  t a r t i b d a   h a m d a   g u ru h  

m ash g 'u lo tlarid a  o ‘yin  form asida  o 'tkaziladi.

Bu  ish  a w a l  nutqsiz  tovush  m ateriallaridan  b o s h la n a d i  va  sekin-asta 

nutqdagi  h a m m a   tovushlarni  o ‘z  ichiga  oladi.

Birinchi  m a sh g 'u lo tla rd a n o q   fo n e m a tik   idrokni  rivojlantirish  bilan 

parallel  ravishda  eshitish  diqqati  va  eshitish  xotiralari  u stid a  ish  olib 

b o rilad i.  Bu  esa  fo n e m a tik   idrokni  rivojlantirishda  e n g   sa m a ra li  va 

jadallashtirilgan  natijalarga  erishishga  im kon  beradi.  Bu j u d a   m u h im d ir, 

c h u n k i  atrofdagilar  nu tq in i  eshita  bilmaslik  to v u sh larn i  t o ‘g ‘ri  talaffuz 

e t a   olm aslik  sabablaridan  biridir.

L ogopedik  m ash g ‘u lo tla r ja ra y o n id a   bola  o ‘z  tala ffu z in i  n a z o ra t  qila 

olishi  va  o ‘z  nutqini  atrofdagilar  nutqiga  taqqoslash  a s o s id a   talafiuzidagi 

k a m ch ilik lam i  t o ‘g ‘rilay  olish  malakasiga  ega  b o i i s h i   kerak.

Bolalarda fonemalarni  farqlay olish qobiliyatini rivojlantirish yuzasidan




olib  b o rila d ig a n   h a m m a   lo gopedik  ishlar  ti/im in i  shartli  ravishda  olti 

davrga  b o ‘lish  m u m k in :

I  d a v r  -   n u tq siz   tovushlarni  bilish.

l i  


d a v r   —  b ir   xil  tov u sh ,  s o ‘z  birikm asi  va  iboralarda  o v o z n in g  

balandligi,  k u c h i,  tem brini  ajratish.

III  d a v r   —  tovush  tarkibi  b o ‘yicha  o'xshash  so'z larni  ajratish.

IV  d a v r   —  b o ‘g ‘inlam i  farqlash.

V  d a v r  —  fo n e m a la rn i  farqlash.

VI  d a v r   -   tovushlarni  oddiy  tahlil  qilish  malakalarini  rivojlantirish.

S ig m a tiz m   v a   uni  b a r t a r a f  e tish

S , 


Z  to v u sh la ri.  Bu tovushlar sirg'aluvchi to v ushlargruppasiga kiradi. 

U l a r n i n g   t a l a f f u z i d a g i   k a m c h i l i k l a r n i   t o ' g ' r i l a s h ,   y u q o r i d a   q a y d  

etilganidek,  b o la d a   bu  tovushlarni  eshitib,  ularni  bir-biridan  farqlash 

m alakalarini  rivojlantirishdan boshlanadi.  S o ‘ngra artikulatsion  m a sh q la r 

o ‘tkaziladi.  K ey in   esa shu  tovushlarning t o ‘g ‘ri  artikulatsiyasi  o ‘rgatiladi. 

S  to v u s h in in g   talafíuzida  artikulatsion  ap p arat  quyidagi  h o latd a  b o l a d i  

( 18-rasm):

—  ta la ffu z   vaqtida  lablar  iljaygansimon  ochiq;

—  p a stk i  va  ustki  tishlar  esa  bir-biriga  tegar-tegm as  darajada  yaqin 

holatda  b o ‘ladi;

—  t i l n i n g   uchi  yoyilib,  yuqori  milkka  tegar-tegm as  ho latd a  b o l a d i ,  

y a ’ni  tiln in g   sathi  bilan  qattiq  tanglay  orasidagi  masofa  to rayib  boradi, 

y u m sh o q   t a n g la y   esa  biroz  ko'tariladi.

1 8 - r a s m .   S ,   Z ,   to v u s h la ri  a r tik u la ts iy a s i  profili.

H a v o   o q i m i   til  va  yuqori  milkdan  sirg‘alib  chiqadi.

Z  to v u s h i n i n g   talafíuzi 



s

  tovushi  artikulatsion  holatiga  o ‘xshashdir, 

faqat  u n g a   o v o z   q o ‘shiladi.




Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   36   37   38   39   40   41   42   43   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish