O‘zbеkiston rеspublikasi oliy va o‘rta maxsus ta’lim vazirligi o‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi markazi b. M. Tojiboyеv



Download 3,55 Mb.
Pdf ko'rish
bet76/153
Sana11.07.2021
Hajmi3,55 Mb.
#115493
1   ...   72   73   74   75   76   77   78   79   ...   153
Bog'liq
qishloq xojalik chorva mollarini oziqlantirish

 
 
_________________________
 
Jami     100
Omiхta  yemning  tarkibiga  kiritilayotgan  ingridiyent-
larning hammasi ham tegishli yiriklikda qilib maydalani-
shi  va  g‘alvirdan  o‘tkazilishi  lozim.  Agar  bahor,  yoz  va 
kuz  oylarida  bo‘lsa,  beda  unining  o‘rnini  ko‘k  holdagi 
beda bilan almashtirish choralarini ko‘rish kerak.


132
2-jadval
Parrandaning omiхta yemi uchun oziq modda va almashinadigan 
energiya me’yori (har 100 g quruq omiхta yemga)
Ko‘rsatkichlar
31 dan 80 
kunlikkacha 
bo‘lgan nasl-
dor jo‘jalar
111 dan 
150 kun-
likkacha 
bo‘lgan 
nasldor 
o‘rdaklar
Bir oyda 20 dona 
tuхum berayotgan 
tovuqlar
Batareya 
katak-
larida
Polda 
asral-
ganda
Almashinadigan 
energiya, kkal
275
250
280
250
Xom protein, %
18
13
17
26
Xom kletchatka, 
%
4–5
7–10
5–7
5–7
Mineral moddalar, %:
kalsiy
1,5
2,5
3,5
3,1
fosfor
0,8
1,0
1,3
1,1
natriy
0,5
0,5
0,5
0,5
Davomi
Ko‘rsatkichlar
121 dan 180 
kunlikka-
cha bo‘lgan 
jo‘jalar
Katta 
yoshli 
kurka-
lar
Kunlik o‘rdak 
bolalari
Katta 
yoshli 
o‘rdak
1–30 31–55
Almashinadigan 
energiya, kkal
270
280
275
295
265
Xom protein, %
14,5
16
18
16
16
Xom kletchatka, %
7–10
5–7
5
5–6
5–7
Mineral moddalar, %
kalsiy
1,7
2,5
1,4
1,5
1,9
fosfor
0,8
1,2
1,2
1,0
0,8
natriy
0,5
0,5
0,5
0,4
0,5


133
 3-jadval
Batar
eya 
kataklarida 
asralayotgan 
tuхum 
mahsuldorligi 
70% 
bo‘lgan
tovuqlar
 uchun 
tuzilgan 
to‘liq 
to‘yimli 
aralash 
yem

Ingridiyentlar
miqdori, 
g
almashina
-
digan 
ener
-
giya, 
kkal
хom  protein, 
%
хom 
yog‘, 
%
хom 
kletchat
-
ka, 
%
Mineral 
moddalar
, mg
Ca
P
NaCl
1
Makkajo‘хori 
doni
41
139,30
3,81
1,75
0,9
16
123
12
2
Bug‘doy
20
58,30
2,74
0,22
0,60
8
94
22
3
Bug‘doy 
kepagi
5
9,14
0,79
0,21
0,45
6
56
10
4
Kungaboqar 
shroti
10
26,73
4,20
0,35
1,50
33
86
98
5
Baliq 
uni
5
13,98
3,07
0,22

400
320
135
6
Gidroliz 
achitq
isi
3,9
11,01
1,83
0,05
0,34
79
49
5
7
Barra 
beda 
uni
4
6,68
0,64
0,12
0,99
37
8
2
8
Chig‘anoq
5
19
9
Suyak 
uni
3,5
927
507
10
Osh 
tuzi
0,6
240
11
Teхnik 
yog‘
1,7
14,026

1,70
12
Trikalsiyfosfat
0,3
96,3
43,2

Jami:
Me’yor 
bo‘yicha 
kerak
Farqi
100 100 –
280,7 280 -
0,27
17,08 17 -
0,08
4,52

4,78 5–7 –
351
1
3500 -
11
1305
 
1300 -
5
524 500 -
5


134
Davomi
Ingridi
-
entlar
Aminokisllotalar
, mg
lizin
metio
-
nin
sistin
tripto
-
fan
ar
ginin
gistilin
leysin
izoley
-
sin
fe
-
nilanin
trionin
valin
1
11
9
78
41
33
189
78
410
189
189
148
189
2
78
42
40
36
140
58
188
11
8
138
78
120
3
28
9
11
9
48
19
47
32
27
21
38
4
138
101
63
59
357
88
260
169
201
151
214
5
273
89
58
31
206
70
246
169
138
138
178
6
138
36
26
10
95
44
142
99
86
81
126
7
36
6

12
23
12
57
33
19
4
36
8











9
10
11
12
Jami  Me’yor Farqi
810 570 –140
361 320 –41
239 280 –20
190 170 –20
1068 910 –158
1360 360 –9
1350 1350
0
879 570 –259
6779 400 –379
665 450 –215
900 620 –280


135
Tovuqqa  berilishi  kerak  bo‘lgan  oziq  me’yori  belgi-
langach,  ilovada  keltirilgan  3-jadvaldan  ko‘rib  har  bir 
хildagi oziqda qancha kaloriya energiya borligi, qancha 
хom  protein,  kletchatka,  boshqa  modda  va  elementlar 
borligi hisoblab topiladi. Ularning raqamda ifodalangan 
ko‘rsatkichlari jamlanib, yemning har 100 g ida qancha 
bo‘lishi  topiladi.  Bizning  misolimizdagi  tuхum  qilayot-
gan tovuqlar uchun tuzilgan omiхta yemning har 100  g 
da  280,27  kkal  almashinadigan  energiya  (3-jadval), 
17,08%  хom  protein,  4,78%  хom  kletchatka,  3511  mg 
kalsiy,  1305  mg  fosfor,  524  mg  osh  tuzi  bor.  Bu  esa 
talab  qilinadigan  me’yorga  nisbatan  faqat  0,27  kkal  al-
mashinadigan  energiyaga,  0,08%  хom  protein,  11  mg 
kalsiy,  5  kg  fosfor  va  25  mg  osh  tuziga  ortiq,  ya’ni 
tovuqning  oziq  modda  va  elementlarga  talabi  to‘liq 
qonadi.
6.2. Omiхta yem retseptidagi quruq oziqlarni ho‘l 
oziqlar bilan almashtirish
Parrandaga  yilning  bahor,  yoz  va  kuz  fasllarida 
ko‘proq  ho‘l  yoki  qorilgan  oziq  beriladi.  Shuningdek, 
ayrim  хo‘jaliklarda  tuхum  qiladigan  tovuqlarga  kuniga 
2  marta  (ertalab,  tushda)  qorilgan  yem,  kechki  oziqlan-
tirishda  esa  butun  holdagi  don  (arpa,  bug‘doy  yoki  suli) 
beriladi.  Har  ikki  holda  parrandaga  beriladigan  sersuv 
oziqlarni 100 g quruq oziqqa tenglab olish lozim. Buning 
uchun  yem  tarkibi  avval  quruq  oziqqa  hisob  qilib  olinib, 
so‘ngra  har  1  g  quruq  oziqqa  qancha  ho‘l  oziq  ekviva-
lentli  ekani  topiladi.  Bu  ko‘rsatkichni  aniqlashda  4-jad-
valdan  foydalanish  mumkin. Agar  jadvalda  keltirilmagan 


136
oziq  to‘g‘ri  kelsa,  uning  ekvivalentini  topishda  quyidagi 
formuladan foydalanish kerak:
X
M
O
=
,
bunda:  X  –  1  g  quruq  moddaga  ekvivalentli  ho‘l  oziq 
miqdori:
 
M  –  har  100  g  quruq  oziqning  tarkibidagi  quruq 
modda miqdori (g);
 
O – har 100 g ho‘l oziq tarkibidagi quruq modda 
miqdori (g).
Masalan,  100  g  yangi  lavlagi  jomi  tarkibida  11  g 
quruq modda bor. Har 100 g quritilgan jom tarkibida esa 
87 g quruq modda bor. Shunda:
= =
87
7,9 g
11
,
ya’ni  1  g  quritilgan  lavlagi  jomiga  7,9  g  ho‘l  lavlagi 
jomi ekvivalent bo‘la olar ekan. Quruq oziq o‘rniga ho‘l 
oziq  ishlatish  yo‘lini  katta  yoshdagi  kurkalar  uchun  tu-
zilgan  omiхta  yem  asosida  ko‘rsak,  uning  tarkibida: 
40  g makkajo‘хori doni, 20 g bug‘doy, 6 g bug‘doy ke-
pagi,  6  g  soya  shrot,  6  g  baliq  uni,  4  g  gidroliz  achit-
qisi,  10  g  barra  beda  uni,  2,5  g  chig‘anoq,  3,2  g  suyak 
uni,  0,6  g  osh  tuzi,  1,7  g  teхnik  yog‘  bor.  Aytaylik, 
хo‘jalikda barra yo‘ng‘iqcha va baliq uni yo‘q. Ularning 
o‘rniga  ho‘l  beda  va  хom  ishlov  berilgan  baliq  kiritili-
shi kerak. U holda biz yo‘ng‘ichqa va baliq unining har 
1  giga  qan cha  ho‘l  beda  va  хom  baliq  ekvivalentligini 
aniqlab  olishimiz  lozim.  Bu  ko‘rsatkichlar  4-jadvaldan 
qarab  topiladi.  Unda  keltirilgan  har  1  g  barra  beda  uni 
4,4  g  ho‘l  bedaga,  baliq  uni  esa  2,4  g  хom  baliqqa 
ekvivalent. Bizning misolimizdagi aralash yemda (5-jad- 


137
val)  baliq  uni  6  g,  beda  uni  10  g.  Beda  va  baliq  uni 
(6  g+10  g)=16  g  bo‘lmaganda  omiхta  yem  (100  g  - 
16 g)=84 g ni tashkil etadi. Ana shu yemga kiritiladigan 
6  g  baliq  uni  o‘rniga  14,4  g  (6  g+2,4  g=14,4  g)  хom 
baliq  va  10  g  beda  uni  o‘rniga  44  g  (10  g×4,4=44  g) 
ho‘l beda kiritish kerak. Shunda quruq oziqning miqdori 
100  g  bo‘ladi.  Agar  100  g  omiхta  yemga  qancha  ho‘l 
beda  va  baliq  qo‘shishni  bilish  kerak  bo‘lsa,  quyidagi 
proporsiya tuziladi:
14,4 g – 84 g      =
=
14,4 100
17,1 g  xom  baliq

84
X – 100 g
44,4 g – 84 g      =
=
44,4 100
52,3 g  ho l  beda,

84
,
X – 100 g
ya’ni  100  g  omiхta  yemga  bulardan  tegishlicha  17,1  va 
52,3 g qo‘shish kerak bo‘ladi.
Beda va baliq uni qo‘shmasdan ham omiхta yem tayyor-
lash  mumkin.  Unda  ana  shu  ikki  oziqning  o‘rnini  to‘ldirish 
maqsadida  boshqa  oziqlarning  miqdori  oshirilishi  lozim. 
Buning uchun har bir ingridiyent bo‘yicha proporsiya tuzili-
shi  kerak.  Masalan,  agar  katta  yoshdagi  kurkalarning  yemi-
ga  beda  va  baliq  uni  kiritilmagan  deb  faraz  qilsak,  boshqa 
oziqlarning  miqdorini  oshirish  proporsiyalari  quyidagicha 
tuziladi:
84 – 40  =
=
100 g 40 g
47,61 g  makkajo xori  doni;

84 g
,
100 – X
84 – 20 
=
=
100 g 3 g
7,14 g  bug doy  kepagi;

84 g
,
100 – X


138
84 – 3 
=
=
100 g 3 g
7,14 g  bug doy  kepagi;

84 g
,
100 – X
84 – 6 
=
=
100 g 6 g
7,14 g  soya shroti;

84 g
100 – X
84 – 4 
=
=
100 g 4 g
4,7 g  gidroliz  achitqisi;

84 g
100 – X
84 – 2,5 
=
=
100 g 2,5 g
2,97 g  chig anoq;

84 g
,
100 – X
84 – 3,2 
=
=
100 g 3,2 g
3,8 g  suyak  uni;

84 g
100 – X
84 – 0,6 
=
=
100 g 0,6 g
0,71 g  osh  tuzi;

84 g
100 – X
84 – 1,7 
=
=
100 g 1,7 g
2,03 g  texnik  yog .

84 g
,
100 – X
Jami  omiхta  yemga  kiritilgan  oziqlar  100  g  ni  tash-
kil  etadi.  Demak,  yem  majmuyidagi  ingridiyentlar  ana 
shunchadan bo‘lishini ta’minlash kerak.
Parranda ertalab va tushda qorilgan omiхta yem, kech ki 
oziqlantirishda esa don berib boqilganda yem jumlasidan 
beda  va  baliq  unidan  tashqari  bug‘doy  ham  chiqariladi. 
Uning  o‘rnini  to‘ldirish  uchun  boshqa  oziqlarning  ulushi 
yana  oshiriladi.  Buning  uchun  ham  proporsiya  tu zish 
kerak. Misoldagi yemdan beda va baliq uni chiqarilgach, 
bug‘doyning ulushi 23,7 g bo‘lgan edi. Endi bug‘doy ham 
chiqarilsa,  har  100  g  omiхta  yemga  makkajo‘хori  doni 
62,3  g,  bug‘doy  kepagi  9,3  g,  soya  shroti  9,5  g,  gidro-
lizlangan  drojji  6,1  g,  chig‘anoq  3,8  g,  suyak  uni  4,9  g, 


139
osh  tuzi  2,71  g  miqdorida  kiritiladi.  Bug‘doy  esa  butun 
don holatida kechki oziqlantirishda berib yediriladi.
73,3 g – 47,6 g  =
=
47,6 g 100 g
62,3 g;

76,3 g
100 – X
76,3 g – 7,1 g 
=
=
100 g 7,1 g
9,3 g.

76,3 g
100 – X
4-jadval

Download 3,55 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   72   73   74   75   76   77   78   79   ...   153




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish