O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V


Teta-ritm p o te n sia llam in g sekundiga 4-8 ch astotali 100-150  mkv



Download 8,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet115/434
Sana16.03.2022
Hajmi8,79 Mb.
#496953
1   ...   111   112   113   114   115   116   117   118   ...   434
Bog'liq
Normal fiziologiya (Alaviya O.T.) - 2006 y.

Teta-ritm
p o te n sia llam in g sekundiga 4-8 ch astotali 100-150 
mkv
am p litu d a li te b ra n ish la rid an iborat. U yqu v aq tid a va turli p atologik 
sh a ro itd a : g ip o k siy a d a va o 'rta c h a c h u q u r n a rk o z d a sh u n d a y ritm
kuzatiladi.
D elta-ritm
potensiallam ing sekundiga 0,5-3,5 chastotali 250-300 
mkv
am pilitudali sekin tebranishlari bilan ta ’riflanadi. C huqur uyqu vaqtida, 
chuqur narkozda, g ipoksiyada va katta y arim sharlar p o 's tlo g 'id a g i turli 
patologiya ja ra y o n lard a d e lta -to 'lq in la r q ayd qilinadi.
Elektroensefalogram m a to'lqinlarining kelib chiqish masalasi hali to 'la 
hal etilgani y o 'q . M arkaziy nerv sistem asining boshqa bo'lim larid ag i 
hujayralar kabi, yarim sharlar p o 'stlo g 'in in g neyronlari ham ta ’sirlanganda 
yoki u la rg a boshqa nerv h u ja y ra larid a n im p u lsla r k elg an d a harakat 
potensiallarini vujudga keltira olishi h u jay ra ichiga kiritiladigan yoki 
h u ja y ra sirtig a q o 'y ila d ig a n m ik ro e le k tro d la r y o rd a m id a te k sh irib
an iq lan ad i. K atta yarim sh a rla r p o 's tlo g 'id a g i k o 'p g in a sin ap slard a 
B u n d a n ta s h q a r i , h a r a k a t p o t e n s i a l l a r i d a n o ld in p o s t s i n a p t i k
(q o 'z g 'a lu v c h i va torm ozlovchi) potensialar paydo b o 'lad i va u lar ancha 
sekinroq o 'tad i.
E le k tro e n sefa lo g ra m m a n in g sust to iq in la r i asin x ro n ishlayotgan 
yakka neyronlardan k o 'p ch ilig id ag i harakat p o ten siallam in g algebraik 
y ig 'in d isid an iborat, deb farazqilinardi. A m m o E .Edrian ilgari surgan bu 
fikr hozir e ’tiro f etilmay qo'ydi, chunki yakka neyronlarning impuls faolligi 
bilan elek troensefalogram m a to 'lq in la ri o 'rta s id a q andaydir b o g 'lan ish
y o 'q lig i isbot etildi. B a ’zi bir ta ’sirlarda elektr faolligining bu ikki turi 
butunlay tarqalib ketishi m um kin. M asalan,, efir narkozida yarim sharlar 
p o 's t l o g 'i n i n g h u ja y ra la ri h a ra k a t p o te n s ia lla r in i v u ju d g a k e ltira
o lm a y d ig a n b o 'l i b q o la d i, a y n i v a q td a e le k tr o e n s e f a lo g r a m m a
potensiallarining sust tebranishlari qayd qilinaveradi va kuchayib qoladi.
A k s a r i ta d q iq o tc h ila r n in g f ik r i c h a , e l e k tr o e n s e f a lo g r a m m a
to 'lq in la rin in g kelib ch iq ish i p o stsin ap tik p o te n sia llam in g algebraik 
y ig 'in d isig a b o g 'liq . K atta y arim sharlar p o 's tlo g 'ig a m arkaziy nerv 
s is te m a s in in g b o s h q a b o 'l i m l a r i d a n im p u ls la r k e lis h ig a q a ra b , 
postsinaptik poten siallam in g y ig 'in d i natijalari har xil b o 'lad i.
K atta yarim sharlar p o 's tlo g 'id a g i va h ujayralarining katta guruhi 
s in x ro n q o 'z g 'a l g a n d a p o s ts in a p tik p o te n s ia lla m in g q o 's h ilis h i 
( y i g 'i l i s h i ) n a t ija s id a a j r a tib o lu v c h i e l e k tr o d la r d a e l e k t r o e n ­
sefalogram m aning yuksak am plitudali, sust alfasim on yoki deltasim on
148


toMqinlari qayd qilinadi. Katta yarim sharlar p o 'stlo g 'ig a afferent impulslar 
kam roq kelganda (odam k o 'z in i yum ganda,tinch va q o ro n g ‘u binoda 
turganda), shuningdek, uyqu v a narkoz vaqtida shunday holat kuzatiladi. 
Yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘i afferent im pulslar k elib tursa, elektrod ostidagi 
turli h u ja y ra lar p o stsinaptik poten siallar b ir vaqtda vuju d g a kelm ay, 
e l e k tr o e n s e f a lo g r a m m a p o te n s ia lla r n in g b e ta - ritm tip id a g i p a s t 
am p litu d a li te z -te z te b ra n ish la ri q ay d qilin ad i. U y q u d an u y g ‘onish 
vaqtida va tiy ra k lik d a elektroensefalogram m a shunday o ‘zgaradi. M iya 
o 'z a n in in g r e tik u ly a r f o r m a ts iy a s ig a t a ’s ir e tilg a n d a e le k tr o e n -
s e fa lo g r a m m a d a s u s t r itm la r te z r itm la r g a a y la n a d i. B u h o d is a

Download 8,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   111   112   113   114   115   116   117   118   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish