O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

S u v va e l e k tr o litla r r e a b s o r b s iy a s i.
S u v n e f r o n n in g b a rc h a
q ism larida qayta so 'rila d i. Proksim al k analchalarda suvning 2/3 qism i, 
15% G enie q o v u zlo g 'id a, 15% distal k analchada va y ig 'u v c h i naylarda 
reabsorbsiyalanadi.
Suv passiv y o 'l bilan qayta so'riladi. O sm otik faol moddalar: glyukoza, 
am inokislotalar, oqsillar N a+, K +, C a ' ',C 1 ‘ ionlari o 'z i bilan suvni ham olib 
o 't a d i . O s m o tik fa o l m o d d a la r r e a b s o r b s iy a s i k a m a y g a n d a su v
reabsorbsiyasi ham kam ayadi. M asalan, siydikda g lyukozaning paydo 
b o 'lish i diurezni k uchayishiga olib keladi.
S uvning passiv so'rilishini ta ’m inlovchi ion natriy hisoblanadi. N atriy 
oqsil va am inokislotalar transporti uchun zarur. B undan tashqari natriy 
buyrakning m ag 'iz m oddasi hujayralararo b o'shliqda siydikning qo'yilishi 
uning osm otik faol m uhit hosil qilishiga zarur. N atriy reabsorbsiyasi 
nefronning barcha qism larida sodir bo'ladi. Proksimal kanalchalarda 65%, 
G e n ie q o v u z lo g 'id a 2 5 % , d is ta l k a n a lc h a la rd a 9% v a y ig 'u v c h i 
nay ch alard a 1% natriy q ay ta so 'rilad i.
N a tr iy n in g q a y ta s o 'r i l i s h i b irla m c h i fa o l y o 'l b ila n b o 'l i b ,
energiyaning asosiy qism i shu ja ra y o n g a sarflanadi. N atriyni tashilishida 
N a +, К ' -ATF-aza yetakchi aham iyat kasb etadi. H ujayra ichiga natriyning 
tashilishi turli y o 'lla r bilan am alga oshishi mumkin. Ulardan biri N a+ni H + 
bilan alm ashinishi (antiport). Bu xolatda N a ' hujayra ichiga tashiladi, H ’ 
ioni esa tashqariga. N atriy n in g tashilishini boshqa y o 'li, am inokislota 
yoki glyukoza ishtirokida am alga oshiriladi.
K a n a lc h a la r d a g i s e k r e s i y a .
K a n a lc h a la r d a g i s e k r e s i y a - b u
m oddalam i qondan k an alch alar b o 's h lig 'ig a sekrktor y o 'l bilan o 'tish i. 
Bu ja ra y o n k o 'p c h ilik io n la m i tez ekskresiya b o 'lish in i ta ’m inlaydi.
388

---

Bunday ionlarga kaliy misol b o iis h i m um kin. Sekresiya hisobiga organik 
kislotalar (siydik kislotasi) va asoslari (xolin, guanidin), organizm uchun 
y o t m o d d a lar, a n tib io tik la r (p e n itsillin ), re n tg e n k o n tra st m o d d a la r 
(dio d trast), b o 'y o q la r (fenol q izil) p ara am in o g ip p u r k islo tasi -PAG . 
S ek resiy a ja ra y o n i g em o sta zn i u sh la b tu rish m e x a n iz m la rid a n biri 
hisoblanadi.
K a n a lc h a la rn in g p ro k sim a l v a d istal q ism i e p ite lia l h u ja y ra lari 
sekresiya qilish h ususiyatiga ega. Proksim al kanalga h u ja y ra lar organik 
birikm alam i sekresiya qiladi. B uning uchun m axsus tash u v ch ilar zarur. 
Ulardan ba’zilari organik kislotalam i (PAG diodrast, fenolrot, penitsillin...) 
boshqalari organik asoslari (guanidan, piperidin, tiam in, xolin, xinin, 
serotonin, m o rfm ...). Vodorod ionlari sekresiyasi proksim al kanalchalarda 
distal qism ga nisbatan k o 'p ro q .
K aliy sek resiy asi d istal k an a lc h ala r va y ig 'u v c h i n ay la rd a sodir 
b o 'lad i. K aliy sekresiyasi aldesteron gorm oni ishtirokida boshqarilib, 
reabsorbsiyasini kam aytiradi. H ujayralarning o 'zid a hosil b o 'lg a n am miak 
sekresiyasi k an alcha-lam i proksim al ham da distal qism larid a am alga 
oshiriladi.