O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

e k s tra sis to la
d eb a ta la d i. E k stra siste m a m a v ju d lig i, uni h ara k teri 
to‘g ‘risidagi m a’lumotlami EKGni yozib olish y o 'li bilan aniqlash mumkin.
E l e k tr o k a r d io g r a f iy a .
I s h la y o t g a n y u r a k n in g b i o e le k t r ik
potensiallarini yozib olib, yurak m uskullarini tekshirish usuli. N orm al 
sharoitda yurak n in g b o 'lm a c h a va qorinchalari ketm a-ket q o ‘z g ‘alib 
tu rad i, n a tija d a y u ra k n in g q o 'z g 'a lg a n va q o 'z g 'a lm a g a n q ism id a 
p otensiallar farqi hosil b o 'la d i, yurak elektr toki m anbai b o 'lib qoladi. 
Tana to 'q im a lari elek tr o 'tk az u v ch a n lik xossasiga ega b o 'lg a n i uchun 
yurakning elektr tokini tana yuzasidan m axsus asboblar yordam ida yozib 
olish mumkin.
267

---

Y urak sikli v a q tid a y u ra k n in g e le k tr m a y d o n in i ikki n u q ta sid a
p o ten siallar farqini yozib oluvchi egri chiziqqa - elektrokardiogram m a 
(EK G ) deyiladi, tekshirish usuli esa elektrokardiografiya deyiladi.
EK G birinchi 1887 yil A .D .U oller tom onidan yozib olingan b o 'lib , 
k e n g q o 'lla n ilm a g a n . V .Eyntxoven, A .F.Sam oylov, T.Lyuis, V.F.Zelenin 
va b o sh q a lar(1 9 0 3 y ) jo riy etgan usul keng k o 'la m d a q o 'lla n ilm o q d a .
EKG diagnostik usul b o 'lib tibbiyotda keng qo'llaniladi, bu usul yurak 
f a o l i y a t i d a b ir q a t o r b u z i l i s h l a r h a r a k t e r i n i a n i q l a s h d a k e n g
qo'llanilm oqda.
H o z ir g i v a q t d a E K G n i q a y d q ili s h u c h u n m a x s u s p r ib o r
e l e k t r o k a r d i o g r a f l a r , e l e k tr o n k u c h a y tir g ic h v a o s s i l o g r a f l a r
qo 'lla n ilm o q d a . Q ayd qilingan egri chiziq harakatlanayotgan q o g 'o z g a
chizilib boriladi. EKG yozib olishni yangi-yangi takom illashgan usullari 
k a sh f qilinm oqda. Jism oniy ish vaqtida m asofadan turib yozib olish, 
radioaloqa orqali EKG teleelektrokardiografga uzatiladi. Xuddi shu y o 'llar 
bilan kosm onavtlar, akvalanglar, alpinistlar va sportchilarda y ozib olish 
mumkin. Yurak ko'krak qafasida sim metrik ravishda yotm aganligi va odam 
gavdasi o 'z ig a xos shaklda b o 'lg an lig i sababli y urakning q o 'z g 'a lg a n (- 
) va q o 'z g 'a lm a g a n (+) sohalarida elek tr kuch chiziqlari butun tana 
yuzasida bir tekis taqsim lanm aydi. Shuning uchun EK G ni yozib olishda 
potensiallar qo'1-oyoqlardan va k o 'k ra k qafasining m a’lum nuqtalaridan 
olinadi. K o 'p hollarda E yntgoven k a s h f qilgan standart ulash usullari 
q o 'lla n ilad i: I ulash usuli: o 'n g q o 'l, chap q o 'l; 11 ulash usuli: o 'n g q o 'l, 
chap oyoq; 111 ulash usuli: chap q o 'l, chap oyoq. Bu ulash usulida har 
ikkala elektrodlar aktiv hisoblanadi.
B u n d a n ta sh q a ri, y a n a G o ld b e rg ta k lif q ilg a n u ch ta u n ip o ly a r 
kuchaytirilgan usul yordam ida: AVR, AVL, AVF, y a ’ni aktiv elektrod o 'n g
q o 'lg a , c h a p q o 'lg a va ch a p o y o q q a ulan ad i. B u larg a q o 's h im c h a
ravishda Vilson ta k lif qilgan k o 'k ra k qafasining oltita nuqtasidan biriga 
aktiv elektrod o 'm atilib , ikkala q o 'l va chap oyoqqa q o 'y ilg an elektrodlar 
passiv elektrod vazifasini o 'ta y d i. Bu usul unipolyar usul b o 'lib , lotin 
alifbosi V xarfi bilan belgilanadi. (V ,, V ?, V 3, V4, V 5, V6,).
N orm al EKG da 5 ta - 3 ta m usbat va 2 ta m anfiy tishlar tafovut 
qilinadi. Bu tishlar yurakdagi q o 'z g 'a lis h la m in g tarqalishini o 'z id a aks 
e ttir a d i. T is h la r q o 'z g 'a l g a n va q o 'z g 'a lm a g a n jo y l a r o ra s id a g i 
p o te n sia lla r farqini o 'z id a aks ettiradi. Y ozib olin g an t o 'g 'r i chiziq