N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

u~
hisoblanganda 
R = — =
484 Om. U ni yondirib O m qon u n ig a 
a s o s a n ( v o l t m e t r , a m p e r m e t r b i l a n o ' l c h a s h o r q a l i )
h is o b la n g a n d a (220 V d a n k a m r o q k u c h la n is h d a ) 300 O m , 
sovuq h o lid a o m m e t r b ilan o 'l c h a n g a n d a — 35 O m chiqishi 
k o ‘riladi. B u n d a y ziddiyatli ja v o b larn i q a n d a y tu s h u n tir is h
m u m k i n ? M u a m m o l i v az iya t hosil b o ‘ldi, u n i n g tah lili 
o 'l c h a s h sh a ro itla rin i solish tirish d an iboratdir. 0 ‘q u v c h ila r 
h a r b ir h o ld a la m p a to lasining tem p eratu rasi tu rlich a ek anini 
aniqlaydilar. S h u n g a k o ‘ra m u a m m o q o ‘yiladi: Q arshilikning 
t e m p e r a t u r a g a b o g ‘liqligi h arakteri va bu h o d is a n in g tabiati 
aniqlansin.
4) E le k tr energiyasini u za tish d a (k a tta m asofaga u z a tish - 
da) isrofi k a m b o 'lish i u c h u n tay y o rla n a d ig a n m is sim n in g
kesim i yuzini h isoblashga oid m asalani y ec hib, j u d a k o ‘p 
mis talab etilishini (kesim i 2 m li sim ), u n d a y sim la rn i u m u -
m a n t a y y o r l a b b o ‘lm a s lig in i k o ‘rsa tib , k ey in m u a m m o
q o ‘yam iz: s im la r o rqa li energiyani uzatish q a n d a y am alg a 
oshiriladi?
78

---

Masala yechish orqali m u a m m o n i q o ‘yish o 'q uvchilarning 
qiziqishlarini orttiribgina q o lm a y u larning o ldin olgan bilim - 
larini yangisi bilan bog'laydi. F a q a t m asala tan lash biroz 
vaqtni olishi m u m k in .
M u a m m o n i q o ‘yishda savol m a s a la la rd a n h a m foydala- 
n ish im iz m u m k in . U l a r o 'q u v c h il a r d a n bilish faolligini 
oshirishga y o rd a m beradi (undaydi). M isollar ko'raylik.
a) H a v o n in g nam ligini o 'r g a n i s h d a n o ld in quyid ag ich a 
savol q o ‘yam iz:
N im a u c h u n sovuqdan uyga kirganda ko ‘zoynakni artishga 
t o ‘g ‘ri keladi?
b) S uy u q lik va g a z la m in g b o sim in i o ‘rg a n is h d a n oldin 
« N im a u c h u n suv osti k e m ala rid a c h o ‘kish chuq u rlig i c h e - 
ga ra la n g a n ? » ... Yangi m av z u n i o 'r g a n i s h d a b u m u a m m o l a r
qiziqish uyg‘otadi. U n i o ‘rg a n g a n d a n keyin q o ‘yilgan savol- 
larg a o ‘q u v c h i l a r j a v o b t o p i s h la r i s o 'r a l a d i . Bu o ‘q u v - 
c h ila r n in g faolligini oshiradi.
Savol m asaladan m u a m m o q o ‘yishda foydalanilganda ular 
o ‘quvchi]ar bilimi yetarli emasligini ko'rsatib bersin. 0 ‘quvchi 
oldingi bilim iga asosan hal qila olad ig an savol berilm asligi 
lozim . Savol m a s a la la r k o ‘p ro q o 'q u v c h il a r n i n g h ayot tajri- 
balariga m o s kelishi va tu sh u n tirish m a ’lu m d arajad a qiyin 
h a m b o ‘lishi kerak. J u d a qiyin savollar h a m o ‘q u v c h in in g
qiziqishini s o ‘ndirishi m um k in . 0 ‘qituvchi an a shularga katta 
e ’t ib o r berishi lozim.