N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

2. FIZIKA DARSLARIDA RASM, CHIZMA VA
SXEMALAR
0 ‘qituvchi va o ‘q u v c h ila r t o m o n i d a n bajariladigan rasm , 
ch iz m a va sxem alar k o ‘rgazmalilikning asosiy qism laridan biri 
b o 'lib , u k o 'p g in a t a ’lim va tarbiyaviy m asalalarni hal qiladi.
92

---

R asm s o ‘z kabi real h o d isa va p re d m e tla rn in g u m u m la s h g a n
o b ra zid ir, u fizik h o d isa va q o n u n la rin i o ‘rganish, 
0
‘quv- 
ch ila rn in g fikrlash qobiliyatlarini rivojlantirish va estetik tar- 
biya vositasidir.
0 ‘qituvchi va o ‘q u v c h ila r fizika d arslarida quyidagilarni 
bajara olishlari lozim:
— asbob va q u ri l m a l a r n i n g so d d a rasm larini c h iz a o lis h ­
lari;
— o b y e k tla r n in g o rto g o n a l proyeksiyalarini bajara o lis h ­
lari;
— asboblarning shartli belgilari bilan sxem alar chiza olish­
lari;
— grafik d ia g r a m m a la r c h iza olishlari;
— vaqtni tejash u c h u n q o ‘lda chizishni yaxshi bilishlari.
C h iz m a n i bajarishni yengillashtirish u c h u n d o sk a n in g bir
chetiga katak c h alar chizib q o ‘yish maqsadga muvofiqdir. C h i ­
zishni tu sh u n tirish bilan birga olib borish yaxshi natija beradi. 
C h i z is h ja d a llig i s h u n d a y b o ‘lsinki, un i o ‘q u v c h i l a r t u -
s h u n g a n h o ld a d afta rlariga chizib borishga ulgursinlar. M u -
rakkab c h iz m a la rn i tajribasi k a m , yosh o ‘q ituvchi d a r sd a n
o ld in doskaga c hizib q o ‘yishi m u m k in .
3. GRAFIK KO‘RGAZMALI QUROLLAR
G rafik k o ‘rgazm ali q u ro lla r (plakatlar) o 'q u v c h ila r n i m u - 
rakkab a sb o b la rn in g tuzilishi, texnik qu rilm a va m a s h in a la r - 
n in g tash q i k o 'r in is h i va ishlashi bilan tan ishtirishga xizm at 
qiladi. U la r d evorga osib q o ‘yadigan va t a r q a t m a b o ‘lishi 
m u m k in . Plakat va jad v a lla rn i boMimlar b o ‘yich a saqlash 
qulaydir. Solishtirm a issiqlik sig'imi, solishtirma qarshilik kabi 
jadvallarni fizika xonasiga osib q o ‘yilsa y anada yaxshi bo'ladi.
0 ‘q u v ch ilarn i turli texnik q u rilm alar, t ra n s p o r t turlari, 
alo q a, fan va te x n ik a y u tu q la ri bilan tan is h tirish d a m o n t a j-
d a n foydalaniladi. «Fizika va hayot», «kosm ik parvoz» kabi 
m o n ta jla rn i qiziqarli qilib tayyorlash m u m k in .
Fizika da rs la rid a t e z - t e z s o lishtirm a va chiziqli d ia g ra m - 
m a la r d a n foyda la nila di. S o lish tirm a d ia g ra m m a la ri orqali
93

---

m o d d a la r n in g s o lish tirm a issiqlik sig‘imi, m e x a n iz m la r n in g
F I K ni tasvirlash m u m k in . K attalik lar orasidagi fu nksional 
b o g i a n i s h l a m i grafik ravishda tahlil qilishda chiziqli diagram - 
m a la r d a n foyda la nila di.
G r a f i k — k a tta lik la r orasidagi fu nksional b o g ‘lan ish larn i 
tasvirlashdagi m u h i m k o 'r g a z m a la r d a n biridir. G ra fik bilan 
ishlash o ‘q u v c h i l a r n in g fu n k s io n a l fikrlash qob iliy a tla rin i 
rivojlantiradi, grafik savodxonligini o r t t i r a d i , h o d isa va j a r a -
y o n la r orasidagi m i q d o riy b o g 'l a n is h l a m i c h u q u r r o q tu s h u -
nishga y o rd a m beradi.
4. A U D I O V I Z U A L 0 ‘Q I T I S H VA T A R B IY A
V O S I T A L A R I (A V O ‘TV)
E k ra n li, tovushli va e k ra n tovushli q o ‘ll a n m a l a r (d ia p o - 
zitiv, d iafilm , k in o film va b o sh q a la r) te le - va radio esh itti- 
rish a u d io v izu a l o ‘quv va tarbiya vositalariga kiradi. U l a r
quyidagilarni am alg a oshirishga im k o n beradi:
— ra v o n t a ’sirli n a m o y is h qilish hisobiga abstra kt m a t e ­
rialni b a y o n qilish d a o 'q u v c h ila r n i n g fazoviy tasavvurlarini 
a niqlashtirishga;
— p r e d m e t n i n g xossalari, turi, stru k tu ras i, tuzilishi va 
asosiy qism lari h a q id a a n iq tasavvur hosil qilishga;
— o ‘quv m a te r ia lin in g asosiy m asalalariga k in o m a te r i- 
allarini f r a g m e n t qilib k o ‘rsatish bilan o ‘q u v c h ila r d iq q a ti- 
ni ja lb qilishga;
— k a m u c h r a y d ig a n va xavfli h o d isa la rn i, asosiy ta jrib a ­
lar va n o y o b asboblarni ishonchli idrok qilishni t a ’m inlashga;
— u yoki b u fizik h o d i s a n i n g , j a r a y o n n i n g m e x a n i z -
m i n i m o l e k u l a , a t o m , y a d r o y o k i e l e k t r o n d a r a j a s i d a
o ‘rg a n is h g a ;
— m a s h in a va m ex a n iz m la rn in g , asbob va q u rilm a la rn in g
turli q is m la rin in g tuzilishi h a m d a ishlash p rin s ip in i t u s h u n -
tirishga;
— t r a n s p o r t, q urilish, alo q a, s a n o a t va q is h lo q x o ‘jalik 
ishlab c h iq a rish id a asosiy fizik h o d isalarn in g k o ‘rinishlari b i­
lan tan ishishga;
94

---

— m a k t a b fizika kursi bilan aloqasi b o ‘lgan fa n -te x n ik a
yo'n a lish lari, energetika, ishlab chiqarish texnologiyasi, elek- 
trlashtirish, o p tik asb o b lar b ilan tanishishga;
— fa n -te x n ik a t a ra q q iy o tin in g m a n z a ra sin i o c h ib b erish -
ga;
— fa n -te x n ik a k a shfiyotlarining ochilishi t o ‘g ‘ri kelgan 
vaqtdagi tarixiy s h a ro itn i tasavvur qilishga.
S h u b i l a n b irg a A V O ‘T V o ‘r g a n il a y o t g a n m a s a l a g a
o ‘q u v c h ila r n in g qiziqishini uyg‘o ta d i, d iq q a tin i, fikrlashi- 
ni, kuzatuvchanligini, xotirasi va m an tiq iy fikrlashini o ‘stiradi.
K i n o m a te r ia lla r d i n a m i k k o ‘rsa tm ali vositalar boMib, 
b u n d a m i k r o - , m a k ro kinoga olish h a m d a m ultip lik atsiy a 
y orda m ida , kichik va katta tezliklarda kinoga olish, atrofimizni 
o ‘rab o lgan h a y o tn i, s h u n in g d e k u zo q jo ylarda gi h o d isa la r 
va j a r a y o n l a r haqidagi m a ’lu m o tla r n i q ayd qilish im k o n in i 
b eradi.
0 ‘quv filmlari 5 m i n u td a n 15 m i n u tg a c h a moMjallangan 
boMadi. U la r kinofilm (m avzu p re d m e ti va m a z m u n in i o chib 
bera d i), k in o halq a (ritm ik yoki siklik ja ra y o n la rn i k o 'rsa tad i 
va b ir n e c h a m a r ta tak ro rla sh i m k o n in i b e ra d i) va kinofrag- 
m e n t (tajriba va h o d is a la r h a q id a d i n a m ik m aM um ot beradi) 
ko 'rin ish id a ishlanadi.
0 ‘quv filmlari quyidagi vazifalarni bajaradi:
o ‘q itu v c h i o ‘rniga m a te r ia ln in g b ir qism ini tu s h u n tir a d i, 
0
‘qituvchi tu sh untirishni tasvirlab boradi, o 'rganilgan q o n u n -
l a r n i n g h a y o t d a q o M la n ish la rin i k o 'r s a t i b b e r a d i , yangi 
m av zu g a kirish t u s h u n c h a s i b eradi, ekskursiyani a lm a s h tira - 
di (uni o 't k a z is h im k o n i boMmasa).
F ilm d a r s n in g b o s h la n ish id a yoki o xirida, b a ’zan b u tu n
d ars d a v o m i d a o 'q i tu v c h i n i n g tu sh u n tir ish i bilan b a r o b a r 
k o ‘rsatib b o rilad i. B a’zi h o lla rd a b ir frag m en tn i k o ‘rsatib 
asosiy m a s a l a la r k o 'r ib c h iq i l g a n d a n keyin dav o m i k o ‘r- 
satiladi.
0 ‘q u v c h ila r n in g faolligini oshirish u c h u n filmni k o ‘r- 
s a tis h d a n avval ularga b ir n e c h a savol beriladi, alo h id a h o - 
disani t u s h u n t ir is h yoki fr a g m e n tn i aytib berish talab qil- 
inadi, film n i k o 'r g a n d a n keyin o ‘q u v c h ila r jav o b beradilar.
95

---

0 ‘quv tarbiya ishlarining sam aradorligini oshirish vosita- 
la rid a n biri b o ‘lm ish o ‘quv televizion esh ittirish la r o ‘quv 
j a r a y o n i n i h ayot bilan y a n a d a m u s t a h k a m b o g ‘lanishiga im - 
k o n b e r a d i. U o ‘q u v c h i l a r saviyasini k en g a y tirish , m e h n a t -
ni h u r m a t qilish d u n y o q a r a s h n i s h a k l l a n t i r i s h u c h u n xiz- 
m a t qiladi. Televizion eshittirish y o rd a m id a darsda k o ‘rsatish 
i m k o n i b o ‘l m a g a n l a r k o ‘r s a t i l a d i , e k s k u r s i y a l a r o ‘t k a -
zilad i.
T a ’lim va tarb iy a d a ra d io n in g roli h a m kattadir. D a rs d a n
o ld in va keyin, k atta ta n a ffu sd a turli t a ’lim, tarbiyaga oid
eshittirishlar tashkil qilish m u m k in . T a r m o q radiosi dasturiga 
k o ‘ra kerakli m a ’lum otlar o ‘quvchilarga eshittirilsa va uni darsda 
s o ‘zlab berish tashkil etilsa, ijobiy natijalar beradi.
0 ‘q u v c h ila r bilim ini s in a sh d a ichki va tash q i alo q a turli 
m a sh in a la r yo rd a m id a am alga oshiriladi. Ichki teskari aloqada 
o 'q u v c h i m ash in a va k arto c h k alar yo rd a m id a o ‘z bilimini o ‘zi 
sinaydi. T a sh q i teskari a lo q a d a m a s h in a va turli k a r to c h k a la r 
y o r d a m i d a o ‘q itu v c h i o ‘q u v c h il a r b ilim ini an iq la y d i. Bu 
u su lla r h a m a n c h a sam aralidir.
D i a p o z it i v la r seriyasi — k a t t a m a v z u yoki b o 'l i m n i n g
o ‘q u v m a te ria lin i o ‘z ichiga o lgan pozitiv k a d rla r s iste m a - 
sidir. U l a r ta y y o r n atijan i, tu g a lla n g a n x ulosani yoki xulosa 
qilish u c h u n statik m a te ria lla rn i k o ‘rsatishga im k o n beradi. 
H a r b ir kad rn i ixtiyoriy vaqt t o 'x t a t i b turish m u m k in .
D i a f l m l a r — fizik j a r a y o n l a r , h o d i s a l a r , m a s h i n a va 
a s b o b la r n in g pozitiv tasvirlaridir. U l a r b u t u n va fragm entli 
b o ‘lishi m u m k in . D iafilm kadrlari d iap o zitiv lard a n farqli ra- 
v ishda ay rim k o ‘rs a tm a la r b o 'l m a s d a n , balki yag o n a na rsa - 
n in g tarkibiy q ism id a n iboratdir.
D ia p o z itiv d a m a tn tasvir ostiga yozilgan b o ‘lib, d iafilm - 
d a tasv irlar bilan birga k e t m a - k e t asta -s e k in rivojlanadi va 
h o d isa n i m ustaqil s u h b at tarz id a tu sh u n tirilad i.
H o d is a la rn i b o s q ic h m a - b o s q ic h tu s h u n tir is h d a lavhalar- 
n in g a h a m iy a ti katta. L av h a larn i (tra n s p o ra n t) b ir-b irin in g
ustiga q o ‘yish yoki olishda m a ’lum dinam ik harakatni ko‘rsatish 
o rqa li hodisa yoki obyekt haqidagi tasavvur b o s q i c h m a - b o s ­
qich sh akllantiriladi. B u n d a h o d is a la r o ‘q u v c h ila rn in g ishti-
96

---

rokida p a y d o b o 'l a d i, rivojlanadi. Bu esa o ‘quv m a teria lini 
tez va m u s ta h k a m eslab qolishga im k o n beradi.
0 ‘quv diafilm lari, d ia p o z itiv la r turli m ark a lard ag i di- 
a p r o y e k to rla rd a o q devorga, e k ra n g a proyeksiyalanadi.
Kitobdagi kichik ch izm a va rasmlarni, m ayda asbob va de- 
tallam i epidiaskoplar yordam ida proyeksiyalanadi. Epidiaskop- 
dan o ‘quvchilar daftaridagi xatolarni k o ‘rsatish va b a ’zi kichik 
ch iz m a la rn i kattalashtirib ch izish d a h a m keng foydalaniladi.
X X I asr b o ‘sag‘asida k o m p y u te rla s h tirish yuqori c h o ‘q - 
qilarni egallagan bir v aqtda, fa n la rn i k o m p y u te r dasturlari 
o rq a li o ‘q itis h n i d a v r talab q i l m o q d a . 0 ‘quv j a r a y o n i g a
k o m p y u t e r l a s h t i r is h k a tta j a d a l l i k b ila n kirib k e lm o q d a . 
K o m p y u te r dasturlari orqali fizik tajribalarni, effektlarni va 
h o d isa la rn i n a m o y is h qilish m u m k in . K o m p y u te r d a n bilim
b erish d a , olgan b ilim larni n a z o ra t qilishda, fizikadan m a -
s alala r y e c h is h d a va la b o ra to riy ad a keng foydalanish m u m ­
kin. A n ’anaviy laboratoriya sh aro itid a yuqori aniqlikda natija 
b eru v ch i q u r ilm a la r b o ‘lm aganligi u c h u n , fizik tajriba va ef- 
fe ktla r o g ‘zaki tu s h u n tirila d i, u larni n am o y ish qilish i m ­
koniyati deyarli y o ‘q. F aq at z a m o n a v iy k o m p y u te rla r o rq a - 
ligina b u n d a y ja ra y o n la rn i kuzatish m u m k in . Turli xil fizik 
q o n u n i y a t l a r n i o ‘rga tuvc hi, p a r a m e t r l a r o ‘rtasidagi b o g ‘- 
lanishni o 'r n a t u v c h i , grafiklarni c h izu v c h i, fizik j a r a y o n -
larning tabiatda r o ‘y berishiga yaqin tarz d a am alga oshiruvchi 
k o m p y u t e r d asturlari keyingi v a q td a k o ‘plab tu z ilm o q d a . 
B u n d ay d a stu rla rd a n fizika fanini o ‘qitish d a h a m foydalanib 
k elin m o q d a.
U m u m i y fizika kursi m ateriali hajm ji h a tid a n katta. Bu 
m a te r ia ln in g b o ‘limlari b o ‘yich a o ‘qitish d a k o m p y u te rd a n
foydalanish afzalroq b o l g a n m a te ria ln i t a n la b olish lozim. 
M asalan: fizikaning «atom va y a d ro fizikasi» b o ‘lim in in g
o ‘zidagina o 'lc h o v i an g stre m tartib id a b o ‘lgan a t o m va ele- 
m e n t a r z a rra la r o ‘rtasidagi j a r a y o n la rn i, tajribalarni a n ’a ­
naviy la b o ra to riy a s h a r o itid a k u z a tib b o ‘lm aydi. C h u n k i
o d a m n i n g k o ‘rish qobiliyati 10'8 sm o ‘lchovdagi nozik m aj- 
m u a n i k o ‘rishga q o d ir em as. V a h o la n k i, bu ja ra y o n la rn i 
k o m p y u te rd a m u ltip lik atsiy a tarz id a kuzatish m u m k in .
7
-
97

---

Keyingi v aq td a o 'q itis h n i y a n a d a takom illashtirish u c h u n
«elektron darslik»lar yaratish y o ‘lga q o 'y ilm o q d a . B u n d a n
o ‘qituvchilar yaxshi foydalanishlari m um k in . Bu talaba u c h u n
h a m , o ‘q itu v c h i u c h u n h a m j u d a q ulay b o ‘lib, x o h la g a n
m av zu n i k o m p y u t e r orqali o 'r g a n ib , kerakli savollarga ja v o b - 
lar h a m olish m u m k in . Bu « elektron darslik» la m in g en g
q u lay t o m o n i o lisdan tu rib b o sh q a ris h g a im k o n beradi.