M. Y. Ayupova

( L

  va 

R

  kabi  tilro q   va  p o rtlo v ch i-sirg 'alu v ch i  tovushlar).  Boshqa  tovushlarga 

n i s b a t a n  

R

  t o v u s h i n i n g   b u z i l g a n   s h a k l l a r i   k o 'p r o q   u c h r a y d i 

(M .A .A leksandrovskaya  m a ’lum otiga  k o ‘ra).

Bu  h o l,  V .I.B eltyukovning  fikriga  k o ‘ra,  sirg'aluvchi  to vushlam ing 

akustik jih a td a n   bir-biriga  yaqinligi  bilan  izohlanadi.  Aqli  z a if bolalarda 

o g ‘zaki  n u tq n i  q ab u l  qilishdagi  buzilish  va  n u tq   esh itish ,  an a liz   va 

sin tezin in g  to 'la   rivojlanm asligi  sirg‘aluvchi  tovushlarni  talaffuz qilishdagi 

b u zilish lar  m iq d o rin i  belgilaydi.

A qli  z a if   o 'q u v c h ila rd a   n u tq   tovushlarini  buzib  talaffuz  qilish  bilan

---

bir  q ato rd a   to vushlarni  almashtirib  q o l l a s h   sezilarli  darajada  u c h ra y d i. 

Tovush  talaffuz  qilishning  m o n o m o r f   b u zilish id a  tovushlarni  n o t o ‘g ‘ri 

talaffuz  qilish  to vushlarni  alm ashtirishga  q a r a g a n d a   sezilarli  d a r a j a d a , 

taxm inan 2,5 m artaga ziyodroq b o ‘ladi.  Polim o rfb u zilish d a esa to vushlarni 

alm ashtirish va tovushlarni  buzib talaffuz  qilish  n isb atan  bir xil  m i q d o r d a  

uchraydi.

Aqli  z a if  b o la la rd a   tovush  talaffuzidagi  b u zilish lam in g   n a v b a td a g i 

o ‘ziga xosligi,  mustaqil  nutqdagi o ‘xshash b o l g a n ,  aniq,  ravshan a rtik u la to r 

qurilm alarning  foydalanishida  n a m o y o n   boMadi.

D .l.O rlo v a n in g   m a ’lumotlariga  k o ‘ra,  y o r d a m c h i  m a k ta b la r n in g   1- 

sinfida tovushlarni  m ustaqil  nutqda t alafiu z  qila  olm asiik va u n d a n   t o ' g ' r i  

foydalana  bilm aslik  k o 'p r o q   tarq alg an .  B irinchi  o ‘quv  yili  d a v o m i d a  

tovushlarni alm ashtirilishning yoyilishi  (ta rqalish)  3  m artagacha k a m a y a d i. 

( l- s i n f d a   34,  5% ,  2  sinfda  8,7%).  Bu  e sa   s h u n d a n   guvohlik  b e ra d ik i, 

b o la la r d a   t o v u s h l a r n i   t o ‘g ‘ri  ta la f f u z   q i l i s h n i   s h a k l l a n t i r i s h   u c h u n  

(tovushlarning  artik u la to r  qurilmalarini  t o ‘g*ri  shakllantirish  u c h u n )   bir 

o 'q u v   yilining  o ‘zi  h a m   kifoya  qilar  ek a n .

2

-sinf o 'quvchilarining mustaqil  n u tq id a  tovushlarni  n o t o ‘g ‘ri  q o l l a s h  

va  ulam i  b o sh q a   tovushlar  bilan  aralashtirish  ortadi.  M ustaqil  n u t q d a  

tovushlarni  t o ‘g “ri  qoMlash  aqli  z aif b o la la rd a   m u ra k k a b  tarzd a  n a m o y o n  

boMadi.  U la m i  b a r ta r a f  etish  sekinlik  b ilan   kechadi.  T ovushlarni  ta la ffu z  

qila olish  malakasi o ‘rtasidagi tafovutlar va s hu  tovushlarni  n u tq q a  q o ‘llash 

ularga  xosdir.

Quyi  sinflarning  aqli  zaif o ‘q u v c h ila rid a   to v u sh   talafiuz  q ilis h n in g  

keskin  o ‘zg a rish la ri  seziladi.  Y o r d a m c h i   s in f la r n in g   1 —2 - s i n f l a r i d a  

tovushlarning  bir n e c h a  guruhidagi  o ‘zg a rish la r birgina g uruhdagi  to v u s h  

o'zgarishlariga  q ara g a n d a   2  marta  k o ‘p r o q   kuzatiladi.

Ikkinchi  va  u c h in c h i  guruhga  o id   to v u sh   buzilishlari  (sirg 'a lu v c h i, 

shovqinli,  r v a  

l)

  yuqori  darajada  b o l a d i .   T o ‘rtinchi  va  beshinchi  g u r u h  

tovush  buzilishlari  nisbatan  kam roq  u c h ra y d i.  3 -sin fd a n   b oshlab  b ir  y oki 

ikkita guruh tovushlar buzilishi ko'p roq yoyilgan boMadi.  Yuqori sinflarning 

k o ‘pchilik o kquvchilarida tovush  hosil  qilishdagi  n u q so n la r faqat  bir g u r u h  

tovushlardagina  kuzatiladi.

T o v u sh la rn i  k o 'p l a b   a lm ash tirib   q o 'l l a s h   n a fa q a t  n o zik   m o t o r i k  

differensiatsiya qiyinchiiiklaridan  kelib c h iq a d i,  balki, to vushlarni  e s h itish  

differensiatsiyasining buzilishi, tovushlarni  t o ‘g ‘ri  tanlash o p eratsiy asin in g  

shakllanmaganligi  bilan  belgilanadi.

Aqli  z a if  b olalarda  tovush  talaffuz  qilishlarining  yana  bir  o ‘ziga  xos 

to m o n i  bu  buzilishlar  variativ,  y a ’ni  turli  k o 'r in is h d a   b o lladi.  B irg in a  

o ksha  to vushni  b o la   b a ’zi  vaqtda  t o ‘g ‘ri  talaffuz  qiladi,  b a ’zida  ta la f f u z  

qilmaydi,  yoki  b u z ib   talaffuz  qiladi.  Bu  s o ‘z  hosil  qilgan  t o v u s h - b o ‘g ‘in 

tuzilishidan  kelib  chiqadi  va  to vushning  s o ‘zdagi  o ‘rni  bilan  b e lg ila n a d i. 

S o d d a  so ‘zlar  b o sh id a   bola  tovushni  t o ‘g ‘ri  ta laffuz  qila  oladi,  a k s in c h a ,

---

m u ra k k a b   s o 'z l a r d a   k c t m a - k e t   kelgan  u n d o s h l a r d a   to v u sh   tushirib 

qoldirishi  m um kin.

Tovush  tala ffu z in in g   buzilishi,  ayniqsa,  to vushlarni  alm ashtirish, 

norm al  bolalardan  k o ‘ra  k o ‘proq  aqli  zaif bolalar yozuvida  aks  etadi.  Bu 

k o ‘rinish  a w a lo ,  to v u sh   almashtirish  holatlariga  taalluqlidir.

Aqli  zaif  bolalarda  to v u sh la r  talaffuzining  buzilishi  shartli  ravishda 

p o l i m o r f   h i s o b l a n a d i .   M a s a l a n ,   b ir   b o l a n i n g   o ‘z i d a   h a m ,   n u t q  

motorikasining  riv o jla n m a y   qolishi,  h a m   eshitish  differensiatsiyasi  va 

artikulatsion  a p p a r a tn in g   tuzilishidagi  buzilishlar  r o ‘y  beradi.

Tovushlar talaffuzining aqli z aif bolalarda buzilishi sim ptom atikaning 

chidamüligi  bilan  xarakterlanadi.

So'zlarda  t o v u s h - b o ‘g ‘in  strukturasining  buzilishi  aqli  z a if bolalarda 

k o ‘p   uchram asada,  y o r d a m c h i  maktablaming  1— 2-sinflarida  uchraydi 

va  o'ziga  xoslik  bilan  xarakterlanadi.

T o v u sh -b o ‘g ‘in  stru k tu ra sin in g   buzilishi,  b o ‘g*inlar  strukturasining 

ketma-ketligida  h a m ,  a l o h id a   b o ‘g ‘inda  ham   ro‘y  berishi  m um kin.

Biror-bir b o ‘g ‘in  strukturasining buzilishi  u n d o s h la m in g   y o n m a -y o n  

kelishi bilan xarakterlanadi.  Y onm a-yon undoshlar ishtirok etgan b o ‘g ‘inga 

n isb atan   b o ‘g ‘inlari  k o ‘p   b o ‘lgan  sodda  s o kzlar  k o ‘proq  o ‘zgarishga 

uchramaydi.  U n d o s h  tovushlarni  tushirib qoldirish,  u la r k e tm a - k e t  kelgan 

s o ‘zlarda,  so ‘z  b o sh id a ,  o ‘rtasida  yoki  oxirida  b o l i s h i d a n   q a t ’i  nazar 

k o 'p ro q   tarqalgan.

Aqli zaif b o ‘lgan b o la la r k o 'p ro q  ketma-ket  kelgan  undoshlam i  fonetik 

jihatdan  o ‘xshash  b o ‘lgan  u n d o s h   bilan  alm ashtirib  yuboradilar.  O datda, 

s o ‘zdagi  u n d o s h l a r   k e t m a - k e t   kelganda,  b i r in c h i  tu r g a n   to v u s h n i 

almashtirish  ro‘y beradi,  ayniqsa,  b u s o ‘zartikulatsiyasiga k o ‘ra  murakkab 

s o ‘z  b o ‘lsa,  ( tra m v a y -tla m v ay ,  artist-atist,  kostyum -koxtyum ).

T o v u s h   a l m a s h t i r i s h   k o ‘p ro q   a k u stik   yoki  a r t i k u l a t o r - a k u s t i k  

o'xshashliklarning  belgilariga  kora  namoyon  b o ‘ladi  (