M. Y. Ayupova

19-BO B.  KO‘ZI  OJIZ  BOLALAR  BILAN  OLIB 

BORILADIGAN  LOGOPEDIK  ISH N IN G   0 ‘ZIGA  X O S  

XUSUSIYATLARI

K o‘rish  a n a liz a to rin in g   fao liy ati  b u z ilg an lig i  sababli  k o ‘r   va  z a i f  

k o ‘ruvchi  b o lalarn in g   n u tq iy   rivojlanishi  o ‘ziga  xos  xususiyatlarga  e g a  

b o 'lib ,  bu  n u tq d a   o ‘z  a k sin i  to p a d i  (e x o la liy a ,  " fo rm a iiz m " ,  s o ‘z 

tu rk u m in in g   buzilishi  va  b oshqalar).

Logopediyadagi  m avjud  izlan ish lar a so sa n   k o ‘rishida c h u q u r n u q s o n i 

b o rb o la la rn in g  talaffuzidagi  n u q so n larig a b a g 'ish la n g a n   (M .V e.  X v atsev ,

S.L .  S h a p iro ,  A .D .  S h ip ilo ,  S.V.  Y a x o n to v a ).  F aq at  6 0 - -7 0 -y illa rd a  

lo g o p ed iy ad a  n u tq   k a m c h ilik la rin i  s is te m a li  ravishda  o ‘r g a n is h n in g  

rivojlanishi  b ilan   (R .Y e.  Levina,  V .K .  O rfin sk ay a)  k o 'r v a   z a if k o 'ru v c h i 

b o la la r   n u tq in in g   n a fa q a t  to v u s h la r   ta la f f u z id a g i,  b a lk i  n u t q n i n g  

rivojlanishidagi  k am c h ilik lam i  a n iq la sh g a   d o ir   izlanishlar  p a y d o   boM di.

Bu o n a  tilin i o ‘qitish  m etodikasi b o ‘yich a m utaxassislar va lo g o p e d la r 

ishlaridir  (O .L .  Jiltso v a,  S.L .  K o ro b k o ,  N .S .  K ostyuchek,  N .A .  K rilo v a , 

T .P .  Sviridyuk).  M asalan ,  S.L .  K o ro b k o   n u tq i  t o l i q   riv o jlan m ag an   z a i f  

ko'ruvchi  b o lalarn in g   kattagina  g u ru h in i  ajratd i.

Hozirgi  v aq td a  k o ‘r  va  zaif  k o 'ru v c h i  bolalardagi  n u tq   k a m c h ilig i 

m urakkab n u q so n  ekanligi  ham da  n u tq  va k o 'rish   faoliyatining su stlig in in g  

o ‘zaro   b o g liq iig i  n azariy  va  am aliy  iz la n ish la rd a   isbotlangan.

K o‘rishida  n u q so n i  m avjud  b o l g a n   b o la la rn in g   n u tq   k a m c h ilik la ri 

turlichadir.  U la r stru k tu rasi  va darajasi  sifa tid a n   m urakkab b o ‘lib,  n u tq n i 

R .Y e.Levina  t a ’kidlaganidek,  yagona  siste m a d e k   q a m rab  o ladi  va  b u n d a  

nutq kam chiliklari,  n u tq  kam chiliklarining yagona yadrosi b o ‘lib q o lm a y d i. 

Bunday bolalarda n u tq n in g  rivojlanishi  m u ra k k a b  sharoitda k ech ad i.  U la r  

orasida  k o 'rish   an o m aliy alarin in g   tu g ‘m a   shakllari  u c h rab   tu ra d i  v a   b u  

h o la t  n u tq n in g   p a y d o   b o ‘lish ig a  d o i r   b o s h q a   fu n k s iy a la rn in g   h a m  

buzilishiga  sabab  b o la d i.

Statistika  m ateriallari  shuni k o ‘rsatad ik i,  n u tq   kam chiliklari  k o 'ru v c h i 

bolalarga  n isb atan   k o ‘rishida c h u q u r k am ch ilik lari  b o r b o lala rd a  k o 'p r o q  

uchraydi.

O lib  b o rilg a n   iz la n ish la r  sh u   k a te g o riy a d a g i  b o la la rn in g   n u t q i n i  

shakllanganligini  t o ‘rt  darajaga  a jratish g a  im k o n   beradi.

Birinchi  d a ra ja .  Talaffuzidagi  a y rim   k am ch ilik larn in g   b o lis h i  b ila n  

ifodalanadi.

Ikkinchi  d a ra ja .  F aol  lugkat  c h e k la n g a n .  S o ‘z  va  p re d m e t  o b r a z in i 

solishtirishda,  u m um lashtiruvchi  tu s h u n c h a la r asosida h ik o y a la r tu z is h d a  

xatolarga  y o ‘l  q o ‘yiladi.

T a la ffu z d a g i  k a m c h ilik la r   s ig m a tiz m n in g   tu rli  k o ‘r i n i s h l a r i d a  

lam bdatsizm , parasigm atizm , pararo tatsizm ,  paralam bdatsizm da  n a m o y o n  

b o ‘la d i.  T o v u s h l a r   ta la f f u z i  v a   f o n e m a t i k   ta s a v v u r l a r   e s h i t i s h

---

difïertsiatsiyasining rivojlanishida kam chiliklar kuzatiladi.  F onem atik tahlil 

sh ak llan m ag an   b o ‘ladi.

Uchinchi d araja.  Ekspressiv nutq lug‘at  boyligining sustligi bilan ajralib 

tu rad i.  U m u m la sh tiru v c h i tu sh u n ch alam i bilish, s o ‘z va p red m et obrazini 

solishtirish  darajasi  past  b o ‘ladi.  M ustaqil  n u tq n in g   g ram m atik   to m o n i 

b u zilg an ,  u  faqat  p re d m e tla m i  nom lash va b ir ikki s o ‘zli g ap lard an   iborat 

b o 'la d i.  M urakkab  h ik o y alarn i  bayon  etish  riv ojlanm agan,  taiaffuz qilish 

va  eshitish  differensiatsiyasi  sust  shakllangan  b o la d i.

T o ‘rfinchi d araja .  Ekspressiv nutq ju d a  ch ek lan g an ,  um um lashtiruvchi 

tu sh u n c h a la r va  so ‘z -p re d m e t  obrazini  so lish tirish d a jid d iy   kam chiliklar 

b o la d i.  B o g la n g a n   n u tq  a y rim  s o ‘zlardan  ib o rat,  exolaliyalar kuzatiladi. 

N u tq n in g   g ra m m a tik   tu z u m in i  aniqlashga  q a ra tilg a n   to p sh iriq la r  va 

eshitish differensiatsiyasiga o id  topshiriqlam i bajara olm aydilar.  Fonem atik 

ta h lil  va  sin tezn in g   u m u m a n   rivojlanm aganligi  kuzatiladi.

K o‘rishida  nuqsoni b o r  b o la la r nutqining rivojlanishining tahlili shuni 

k o ‘rsatad ik i  u la m in g   k o ‘pch ilig id a  sistem ali  n u q s o n la r  kuzatiladi  va 

n u tq n in g   y etarü   k o m p o n e n tla r i  buzilgan  boMadi  (fo n e tik a ,  leksika, 

g ram m atik a).  N o rm al  k o ‘ruvchi  va  k o ‘rishda  n u q so n i  b o r  bolalarning 

n u tq id ag i  n u q so n larn in g   solishtiradigan  boMsak  u la m in g   o'xshashligini 

k u zatam iz.  Shu  b ilan   b ir   q a to rd a   n u tq   k am ch ilik larin in g   darajasi  va 

s h a k lla n is h i  o m illa r i  j i h a t i d a n   k a tta   fa rq q a   h a m   e g a .  P re d m e tli 

o b ra z la rn in g   k a m c h ilig i  (y e tish m a slig i)  n a tija s id a   n u tq iy   x o tira d a  

m u rak k ab   gaplar  va  g a p la rn in g   g ram m atik  jih a td a n   to ‘g ‘ri  tuzishdagi 

q iy in ch ilik lar  kuzatiladi.  A n am nezdagi  ilk  natal  va  p o stn atal  patologik 

o ‘zg arish lar natijasida  u m u m iy  va  xususiy o m illar a n iq lan g an   boMib,  u lar 

k o ‘rishida kam chiliklari  m avjudligi  bolalarning nutqini  rivojlanmaganligiga 

sa b a b   b o ‘Iadi  va  n u tq in in g   sh a k lla n ish ig a  t a ’s ir   k o 'rs a tu v c h i  q a to r 

fu n k siy ala rn in g   riv o jla n ish in i  an c h a  o rq a g a  to rta d i  (praksis,  gnozis, 

k o o rd in atsiy a,  c h a m a la sh ).  D em ak,  ilk  po stn atal  davrida  tu g ‘m a  yoki 

e rta   o rttirilgan  k o ‘rish  n u q so n i  nonutqiy  funksiyalarning  rivojlanishiga 

t a ’sir  etuvchi  b irlam ch i  n u q so n   b o lib   qoladi.  K o ‘rishda  nuqsoni  b o r 

b o la la rd a   harakat  faolligini  cheklab  turuvchi  va  atrofdagi  o lam   bilan 

aloqani o ‘m ata olm aslikka sabab b o lad ig an  kam chiliklar k o ‘plab uchraydi. 

Psixik jaray o n larn in g   (sh u   q a to rd a   nutqning  h am )  rivojlanishida  nutqiy 

m u lo q o tn in g   sifati,  m ik ro ijtim o iy   m uhit  ju d a   k a tta   t a ’sirga  ega.

S h u n d a y   qilib,  u  yoki  b u   nutq  k o m p o n e n tla rin i  q am rab   oluvchi 

siste m a li  nutq  b u z ilish larig a  sabab  boMuvchi  o m illa rn in g   polim orfligi 

y a n a d a   m urakkab  n u q so n   p a y d o   b o lish ig a   sabab  b o ‘ladi.

T u g ‘m a yoki erta orttirilg an   ko‘rish  nuqsoni  n u tq n in g  rivojlanmasligiga 

asosiy  sabab  b o ‘lib,  b o sh q a   patologik  om illarn in g   m avjudligiga  qarab 

t a ’siri  kuchayishi  yoki  k u c h in i  y o ‘qotishi  m um kin.

K o‘r  va z a if ko‘ruvchi  bo lalarn in g  nutqidagi  kam chiliklarini o ‘rç»anish 

nafaqat  nutqning barcha k o m p o n en tlari, balki  ko‘pgina nonutqiy funksiya- 

428

---

la m í  hisobga  olish  va  tahiil  qilishni  ta la b   q ilad i.  Bu  k o m p lek s  lo g o p e d ik  

tekshirish  m eto d ik asin i  tashkil  qiladi.

K o m p lek s  te k sh irish   m e to d ik a sin in g   o ‘zig a  xosligi  s h u n d a k i,  b u  

bolalardagi  n u tq   kam chiliklari  va  u la rn i  keltirib   chiqaruvchi  o m illa m i 

0‘rganish  k o 'rish   qobiliyati,  qabul  q ilish  usullari va b u n d an   kelib c h iq q a n  

holda  m ateriaiiarn i  uzatish  usullarini  h isobga  oigan  h o ld a  o lib   b o rila d i. 

Bunday k o ‘rishda c h u q u r nuqsoni  b o lg a n   b o lalarn in g  k o ‘pchil¡gida o ‘y in  

faoliyatining  m alakasi  y o ‘qligini va  p re d m e tla rd u n y o s i haqidagi  b ilim la ri 

ch ek lan g an lig in i  in o b atg a   olish  k e ra k   b o ‘ladi.  Shu  sababli  te k s h iris h  

davom ida to p sh iriq lam i bajarishdan a w a l  bo lag a o ‘ziga xos ¡n stru k siy alar, 

k o ‘rsatib  berish,  birgalikda  bajarish  n a m u n a la ri  beriladi.

Asosiy  d iq q at  ekspressiv  nutq  h o la tig a   qaratilishi  kerak.

K o‘r  va  z a if  k o ‘ruvchi  m ak tab g ac h a  va  m ak tab   yoshidagi  b o la la r  

bilan  olib  boriladigan  korreksion  ish  ta b iiy   pedagogik ja ra y o n d a   k e c h a d i. 

Bu  yetakchi d id a k tik  va  m axsus ta m o y illa rn i  ino b atg a oigan  h o ld a  ta sh k i! 

qilinadi.

M axsus  ta m o y illa rg a   k o rre k sio n   t a ’lim ,  b irla m c h i  va  ik k ila m c h i 

n u q so n lam i  inobatga olish,  mavjud  a n a liz a to rla rç a  tayanish va  p o lis e n s o r 

asosni  sh a k lla n tirish   (hosil  q ilish ),  a tro fim iz d a g i  o la m   h a q id a   k e n g  

qam rovli tu sh u n ch alarn i shakllantirish,  n u tq n in g  shakllanganligi d a rajasin i 

h isobga  o lish ,  n u tq   fa o liy a tin in g   s a q la n ib   q o lg a n   k o m p o n e n tla r ig a  

tayanish,  verbal  m a terialn in g   yangiligi,  h ajm i  m urakkablasha  b o ris h in i 

hisobga  olish  kiradi.

K o rre k sio n   t a ’lim   ja r a y o n id a   k o m p le k s li  k e n g   q a m ro v li  t a ’s i r  

k o ‘rsatiladi.  Bu  t a ’sir  lo g o p ed ,  o ‘q itu v c h ¡  (m a k ta b d a ),  tiflo p e d a g o g  

(bog‘ch ad a)  va  ta rb iy ac h ila r  to m o n id a n   tu rli  m ashgku lo tla r  d a v o m id a  

am alga oshiriladi.  K orreksion  ishda  lo g o p ed ik  ta ’sirga ju d a  katta a h a m iy a t 

beriladi.  Bu  t a ’sir  m axsus  tashkil  q ilin g a n   m a sh g ‘u lo tla rd a  o lib   b o rila d i. 

M ashg‘u lo tla r b o la larn in g  k o ‘rish q o b iliy a tin i,  n u tq i, qabul  qilish  u su lla ri 

va  individual  xususiyatlarini  inobatga  o lig an   h o ld a o lib boriladi.  S h u n in g  

qarab  logopedik  g u ru h la r tashkil  q ilin a d i.  K o ‘r  b o lalar  b ilan  ish la sh d a g i 

qiyinchiliklarni  o ‘ziga  xosligini  in o b a tg a   o lib   m ashg‘u lo tla r  u z o q   v a q t 

d avom ida  individual  ravishda  olib  b o rilad i.  M urakkab  n u tq   k a m c h ilig i 

bilan  birgalikda  n o n u tq iy   funksiyalari  sh a k lla n m a g a n ,  y a ’ni  t o ‘rtin c h i 

n u tq iy   d a ra ja g a   eg a   boM gan  b o la la r  b ila n   h a m   k o ‘p ro q   in d iv id u a l 

m ashg‘ulo tlar  o lib  boriladi.

T arbiyachi  va  tiflopedagoglar  (m a k ta b   o ‘qituvchilari)  lo g o p ed   b ila n  

birgalikda  n u tq   kam ch ilik larin i  b a rta ra f   e tish   vazifalarini  a n iq la y d ila r. 

N utq m adaniyatini  rivojlantirishdagi  korreksion-Iogopedik v a z if a la ro ‘y in , 

o ‘quv  va  m e h n a t  faoliyati,  ham d a  a m a liy   va  m usiqa  m a s h g 'u lo tla rid a  

am alga  oshiriladi.

Z a if k o ‘ruvchi b o la la r bilan  logopedik  m a sh g ‘u lo tla m i  tashkil  e tis h d a  

asosiy e ’tib o r saqlanib qolgan  ko‘rish  faoliyatidan foydalanish  ¡m k o n iy atig a

---

q ara tilad i  (z aru r  b o l g a n   hajm dagi,  rangdagi  d id a k tik   m aterial),  reletîi 

rasm lar,  "ajoyib  x a lta c h a la r" ,  kubik  va  q ala m c h a lar  (tovush,  b o ‘g ‘in  va 

g a p la m i  belgilash  u c h u n )  ishlatiladi.

P re d m e tla r  d u n y o s in in g   k en g   qam rovligi  h a q id a g i  ta s a w u r la rin i 

shak lla n tirish d a  tab iiy   k o ‘rgazm a!i  qurollar  ah a m iy ati ju d a   kattadir.

M ash g ‘u lo tla r  o ‘y in   o rq a li  olib  borilishi  sh a rt,  sababi  k o ‘rishdagi 

c h u q u r   n u q so n i  m a v ju d   boM gan  bo lalard a  o ‘y in   faoliyati  ju d a   kech  

shakllanadi.

B irinchi  d ara jali  n u tq   rivojlanganligi  aniq lan g an   b o la la r  b ilan  olib 

boriladigan k o rreksion-Iogopedik ishni rejalashtirayotganda bu b olaiam ing 

yaxshi  nutqiy  bazasi  in o b a tg a   olinib,  asosiy  d iq q at  n u tq n in g   fo n etik  

to m o n in i  rivojlantirishga q a ratila d i, eshitish diqqatini  rivojlantiruvchi o ‘yin 

va  m ash q lar  b erilad i.  K o ‘zi  ojiz  bolarning  taqlid  qilishi  qiyinlashgani 

sababli  ularga  to v u sh la r  m e x a n ik   usullar  bilan  q o 'y ilad i.

Ikkinchi  d arajali  n u tq   rivojlanganligi  an iq lan g an   b o la la r  bilan  olib 

boriladigan  logopedik t a ’sim i  rejalashtirayotganda birlam chi guruh bolalari 

bilan olib boriladigan  ish n in g  barcha boMimlari saqlab qolinadi va inobatga 

o lin ad i.  Lekin  b u   y e rd a   asosiy  diqqat  so ‘z  boyligini  oshirish,  fon em atik  

tah lil  va  sin tezn i  riv o jlan tirish g a  qaratiladi.

Uchinchi va to ‘rtinchi  d arajali bolalar bilan ish olib borishda  logopedlar 

(tiflopedagog  va  ta rb iy a c h ila r  bilan  kelishilgan  h o ld a)  t a ’lim   va  o 'y in , 

am aliy faoliyatini  korreksiyalashga qaratilgan elem en tlarn i  kiritadi.  B unda 

m o to r m alakalari, c h a m a la s h  va  ko‘rib-yasash  m alakalari  m avjud boMishi 

kerak.  Bu  ish  n u tq   m a la k a sin i  rivojlantirish  va  u n g a  m os  tu sh u n ch alarn i 

sh ak llan tirish n i  uzviy  b o g ‘laydi.  Buning  asosida  bo lalard a  atrofim izdagi 

o la m   haqidagi  c h u q u r  tu s h u n c h a la r  va  bilim larni  shakllantirish  yotadi. 

Bu  guruhdagi  k o ‘r va  z a if  k o ‘ruvchi  bolalarning  xususiyatlarini  inobatga 

o lg an   h o ld a  asosiy d iq q a t  u la rd a   lug‘at  boyligini  o shirish,  so ‘zni  p red m et 

o b ra z i  b ila n   t o ‘g ‘ri  s o lis h tir is h ,  u m u m la s h tiru v c h i  tu s h u n c h a la r n i, 

g ra m m a tik   tu z u m   va  m u sta q il  nutqni  rivojlantirishga  q aratiladi.

Bu  ishning asosida n u tq  stereotiplarini shakllantirish va boyitish yotadi. 

Lug‘at boyligini boyitib b o rish , gram m atik tuzum ni am aliy q o ‘llash rasm lar 

b o ‘yicha  g ap lar  tu z ish  ja ra y o n ig a   im kon  yaratadi  (k o ‘rlar  u ch u n   relyefli 

rasm lar).  L ogopedik  m a sh g ‘ulotlarda  bolalarning  n u tq   faoliyatidagi  z a if 

b u g 'in la r  ustida  ish  o lib   bo rilad i.  Logopediya,  tarb iy ach i,  tiflopedagog 

(o ‘qitu v ch i) ham korligi  m a k ta b  t a ’limi  uchun z a ru r b o lg a n   n u tq  bazasini 

y aratad i.  S h ak llan g an   n u tq   asosida  logoped  talaffu z  avtom atizatsiyasi 

m alak alarin i  ta rb iy a la sh g a   va  fonem atik  tahlil  va  sin tezn i  o ‘rgatishga 

o ‘tishi  m u m k in   (3  va  4 -d a ra ja li  bolalar  bilan).

T arbiyachi  va  tiflo p e d a g o g   to m o n id an   shakllantirilayotgan  n u tq   va 

p r e d m e tla r   b a z a s i  lo g o p e d   m a sh g ‘u lo tla rid a   k e n g   q o ‘lla n ila d i  va 

takom illashadi.  S h u n in g d ek , tarbiyachi va tiflopedagoglar m ashg‘ulotlarida 

lo g o p ed   ishi  d a v o m   e ttirila d i.  U lam ing  ishi  uzviy  b o g la n is h   asosida

---

rejalashtiriladi  ( to ‘g ‘ri  talaffuz  m a la k a la rin i  m u sta h k a m la sh g a   q a r a tilg a n  

o ‘y in la rv a  n u tq iy  m aterial,  Iug‘at  boyligi va  b o g la n g a n   n u tq   m a la k a la rin i 

m u stah k a m lash   u c h u n   m aterial).

U m u m a n   o lg a n d a ,  p ed ag o g ik   j a r a y o n   lo g o p e d iz a tsiy a si  h a q i d a  

gapirsak  h a m   b o ‘ladi.  Boshlang‘ich  sin fla rd a   o ‘qitu v ch i,  ta rb iy a c h iin in g  

savodga o ‘rgatish  va  n u tq n i  rivojlantirishdagi  ish n in g   uzviy b o g la n is h id a  

am alga  oshiriladi.  0 ‘qituvchi  lo g o p ed ik   m a s h g ‘u lo tlard a  o 'z la s h tirilg a n  

n u tq - m a la k a la r i n i  o ‘z  ish id a  m u s t a h k a m l a b   b o ra d i.  B u n d a y   is h  

(kom pleksli,  korreksion va uslubiy)  lo g o p e d d a n   nafaqat yuqori  m a la k a n i, 

balki  k o ‘rishda  c h u q u r  nuqsoni  b o r  b o la la r,  u larn in g   x u su siy atlari  va 

faoliyatini tashkil  qilish  maxsus  m ak ta b  d a s tu rin i  ham  bilishni  ta la b  q ila d i

L ogopedik  m ash g 'u lo tlarid a  k o 'r   va  z a i f   k o ‘ruvchi  b o la ia rd a   n u tq  

k am ch ilik larid a  rinolaliya,  d u d u q la n ish ,  to v u s h   kam chiliklari  b a r t a r a f  

etiladi.  Ish  u m u m iy   uslublarini  in o b a tg a  o lin g a n   h o ld a  saq lan ib   q o lg a n  

k o 'rish  qobiiiyatiga yoki  maxsus usullaiga  ( k o ‘r bolaiard a) tay an g an   h o ld a  

olib  boriladi.

T e k s h iris h   u chun  sa v o l  v a   to p s h ir iq la r :

1.  K o 'rish   a n a liz a to rin in g   faoliyati  b u z ilg a n   b o la la r  n u tq in in g   o ‘z ig a   x o s 

xu su siy atlarin i  o c h ib   bering.

2.  K o‘rish d a  kam chiligi  b o'lgan b o la la r n u tq in in g  sh ak llan g an lik  d a r a ja la r in i 

a y tib   bering.

3.  K o‘rishda  k am chiligi b o lg a n  b o la la r n u tq in i  tek sh irish   m e to d ik a sin i o ‘z ig a  

xos  to m o n la ri  n im a la rd a n   iborat?

4.  K o ‘r va z a if k o ‘m v ch i bolalar n u tq in i te k s h iris h   m etodikasini y o ritib  b e rin g .

5.  K o 'r   va  z a if  k o ‘ruvchi  bo lalar  n u tq id a g l  k a m c h ilik la rn i  b a r ta r a f  e ti s h d a  

o lib   b o rilad ig an   lo g o p e d ik   ish  xususiyatlarini  y o ritib   bering.

6.  M axsus b o lalar m aktabiga (bog'cha) b o rg a n in g iz d a   logoped  m ashg‘u lo tla r in i 

k u zatin g   va  ta h lil  eting.

7.  K o ‘r  va  z a if k o lruvchi  bolalar  n u tq in i  m a s h g ‘u lo tla rd a ,  o ‘y in   fa o liy a tid a  

k u zatin g   va  ta h lil  eting.

8.  M axsus  b o la la r m aktabida k o 'ris h d a   k a m c h ilig i  b o 'lg a n   b o la la rn in g  " n u t q  

rivojlanm aganligi"  b ilan   tanishing.

T ay a n c h   tu s h u n c h a l a r :

l.A n o m a liy a   (grek ch a  anom alos  —  n o to ‘g ‘ri,  n o te k is so 'z id a n )  —  a n a to m ik , 

fiziologik va psixik funksiyalarning n o rm al  riv o jlan m ag an lig ig a asoslangan n u q s o n .

---