M. Y. Ayupova



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet80/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

s

  va 


sh


tovushlarini  esh itib   fa rq la y  olm asn,  "soat"  s o ‘zini  k o ‘p   m arotaba  o ‘qigan 

va  yozgan  b o ‘lsa  ,  u   h o ld a   "shoat"  yozuvi  o p tik   jih a td a n   o datdagidek 

idrok qilinm aydi, b u  e sa  u n i xatolardan saqlaydi.  B iroq kom pensatsiyaning 

b u n d a y   yuli  b o lag a   o p tik   obrazi  yaxshi  ta n is h   b o lg a n   so ‘zlardagina 

m um k in d ir.  B irin c h i  u c h ra g a n   yoki  kam   ta n is h   s o ‘zni  yozishda  z a if 

eshituvchi,  tabiiyki,  x a to la rd a n   butunlay  holi  boM maydi.  B unday turdagi 

k om pensatsiya  e sh itilish i  b o ‘yicha  farq la n m a y d ig a n   to v u sh n in g   o p tik  

jihatdan  o ‘xshash  h a r f  b ila n   belgilanishida  h a m   m urakkablashadi.

K o‘rib  chiqilgan  disgrafiyalardan  tashqari,  fo n em atik   analiz  va  sintez 

buzilishida  ham   disgrafiya  kuzatiiadi.  B unday  disgraflya  uchun  so‘zlarda 

harflam i  tashlab  k etish   v a  o ‘m ini  alm ashtirish,  o rtiq c h a   h a rf q o ‘shish  va 

boshqalar hisobiga so ‘zn in g  tovush-bolg‘in tuzilishining buzish xarakterlidir.

Z a if  e s h itu v c h ila r  u c h u n   b ir  n e c h ta   d isg ra fiy a   k o ‘rin ish larin in g  

uyg‘unlashuvi  xosdir.

Z a if   e s h itu v c h ila rd a   disleksiya  m u a m m o si  ho zirg i  vaqtga  q a d a r 

o ‘ r g a n i l m a y   k e l i n m o k d a .  

U la r   o r a s i d a  

f o n e t i k - f o n e m a t i k  

rivojlanm aganlikka  a so sla n g a n   fonem atik  d islek siy a  b irm u n c h a   keng 

tarqalgan.

Z a if  esh itu v ch i  b o la la rn i  logopedik  te k sh irish   n u tq   b uzilishining 

alom atlari va k ech ish in i  h a r  tom onlam a va t o l i q  aniqlashga y o ‘naltiriigan 

b o ‘lishi  lo zim .  B u ,  k o rre k s io n   ta ’sirn in g   d ifT eren siatsiy alash g an   va 

e tio p a to g e n e tik   a s o s la n g a n   u su lla rin i  q o ‘lla s h   im k o n in i  b e ru v c h i 

differensiyalashgan d ia g n o z  q o ‘yishni  m aqsad qilib q o ‘yadi.  Z a if eshituvchi 

bolalarni  tekshirish ja ra y o n id a   k o ‘pincha se n so r alaliy an i z a if eshitishdan 

farqlab  olish  ehtiyoji  tu g ‘iladi.

Z a if e sh itu v ch ilarn in g   im pressiv nutqini  te k sh irish   singari,  ekspressiv 

n u t q i n i   h a r   t o m o n l a m a   t e k s h i r i s h  

m u h i m d i r .   A g a r  n u tq  

rivojlanm aganligidan  ta sh q a ri  eshitish  funksiyasi  holati  bilan  bevosita 

b o g ‘Iiq b o lm a g a n ,  n u tq n in g  qandaydir b o sh q a buzilishlari  mavjud b o ls a  

(m a sa la n ,  d u d u q la n is h ,  rin o la liy a   va  b o s h q a la r),  u  h o ld a  tekshirish 

no m lan g an   k a m c h ilik la r  aiom atlarining  ketishi  b ilan   toMdiriladi.

Barcha  b u n d a y   h o lla rd a   z a if  esh itu v ch ilarn i  lo gopedik  tekshirish 

norm al  eshituvchi  b o la la rn i  tekshirishdan  tu b d a n   farq  qilm aydi.  Asosiy 

o ‘ziga  xoslik,  b o la   e sh itish   funksiyasining  n u q so n lilig in i  hisobga  olish 

m u h im lig i  b ila n   o ‘tk a z is h   x arak terig a  b o g ‘liq .  X u su sa n ,  te k sh irish  

d avom ida,  b o la n in g   o ‘ziga  tak lif  qilingan  n u tq iy   m aterialni  qanchalik 

eshitayotganligiga  d o im o   e 'tib o rn i  qaratib  tu rish g a   t o ‘g ‘ri  keladi.  Aks 

h o ld a  ayrim   v a z ifa la r  u la rg a   tu sh u n arsiz  b o ‘lib  qolishi  m u m k in ,  bu 

n o to ‘g lri  tashxisga  o lib   keladi.

Yaxshi eshitishni t a ’m inlash  uchun q u y idagilardan  foydalaniladi: ovoz 

balandligini  kuchaytirish; gapiruvchi bilan b o lan in g  quloq suprasi orasidagi 

m asofani  q isq artirish ;  to v u sh   kuchaytiruvchi  a sb o b la r  (k o ‘pincha,  indi­

vidual  foydalanish  u c h u n   eshitish  apparati).




E sh itish n in g  kuchli pasayishida v o sita la r k o m b in a tsiy a la n g a n  b o ‘lishi 

m u m k in   ( m a s a la n ,  b ir   v a q tn in g   o ‘z id a   o v o z n i  b a l a n d l a t i b ,  b o la  

qu!og‘igacha  b o 'lg a n   m asofani  q isq a rtirish ).

Y aqqol  ifodalangan n u tq  rivojlanganligiga ega z a if esh itu v c h ila r u c h u n  

to v u sh la rn in g   eshituv  differensiatsiyasi  buzilishini  te k sh irish   b irm u n c h a  

m u h im d ir.  B o la la rd a   to v u sh la rn i  e s h itis h   d iffe re n s ia ts iy a s i  h o la tin i 

b ah o lash d a  y o ‘l  q o ‘yi!adigan  x a to larn i  o ld in i  olish  m a q sa d id a ,  te k sh irish  

ja ray o n id a  k o 'ru v   idrokining  im k o n in i  ch eg aralash   m a q sa d id a   lo g o p ed  

yu zin i  e k ra n   b ila n   to 'sish i  k erak.  Bu  sh a rtg a   rio y a  q ilin m a s a ,  b o la  

artik u la tsio n   xususiyati  b o 'y ich a  to v u sh n i  farqlashi  m u m k in .  Bu  lo g o p ed  

to m o n id a n   n o m la n g a n  "sim" -  "sh im "  kabi so 'z la rn i  xatosiz  ta k ro rla sh g a  

y o rd am   b erad i.  Tabiiyki,  b u n d am   n o to ‘g ‘n   tu sh u n c h a   hosil  b o ‘la d i,  bu 

esa  xato   xulosaga  olib  keladi.

O g ‘zaki  d ik ta n tla rn i  o ‘tk azish d a  h a m   k o ‘ruv  id ro k in i  c h e g a ra la sh  

lo zim ,  biroq  b u n d a   ham   zaif  e sh itu v c h ila r  yozuv  ja ra y o n id a   o ‘z la rid a  

m avjud  s o ‘z  obrazlariga  tayanishiari  m u m k in .

B olaning  eshitish  funksiyasi  h o la ti  b ilan  bevosita  b o g l i q   b o ‘lm a g a n  

n u tq   b uzilishlarini z a if esh itu v ch ilard a b a rta r a f etish ,  lo g o p e d iy a d a  q ab u l 

qilin g an   odatd ag i  usullar  y o rd am id a  o lib   boriladi.  0 ‘ziga  xos  x ususiyat, 

m avjud  eshitish  kam chiligini  hiso b g a  olish  va  individual  y o n d o sh u v n i 

ta 'm in la s h d a n   kelib  chiqadi.

Lug‘atni boyitish va m ustahkam lash va  n u tq n in g g ra m m a tik  qurilishini 

shakllantirish b o ‘yicha ish tizimi A .G .  Z ikeyeva,  K .G .  K o ro v in a va b o sh q a  

m u alliflar  ishlarida  yoritilgan.  Z a if   esh itu v ch i  b olani  y an g i  so*z  b ilan 

tan ish tirish d a ,  u n i  t o l i q   idrok  q ilish n i  t a ’m in lash   lo zim .  B unga  s o 'z n i 

y e ta rlic h a   b a la n d   va  an iq   talaffuz  qilish  hisobiga  e rish ila d i.  X u su san  

s o kz n in g  b ir v aq tn in g  o ‘zida (urg‘usiz q ism lari  bilan  b ir xil)  ta la ffu z   qilish 

va  bo la  d iq q a tin i  gapiruvchining  artik u latsiy asig a  q a ra tish   va  h o k a z o la r 

h a m  s h u la r ju m iasid a n d ir.  Z a if esh itu v c h i  o ‘q u v ch ilarn i y an g i g ra m m a tik  

sh ak llar b ilan tanishtirishda ham  s h u n d a y  qoidalarga rioya q ilin ish i  lo zim .

Y u q o r id a   tilg a   o lin g a n   d is g ra fiy a   s h a k lla ri  va  to v u s h   ta la ffu z i 

b uzilishining se n so r shakllarini  b a r ta r a f  etish   u c h u n   m u h im   s h a rt-s h a ro it 

hiso b lan g an   n u tq  tovushlarining esh itu v  differensiatsiyasi,  z a if  esh itu v c h i 

bolalarga  q iyinchilik  bilan  beriladi.  U la rd a   kuzatiluvchi  to v u sh   talaffu zi 

va  yozuv  b u zilish lari,  o d atd a,  n o rm a l  esh itu v ch i  b o la la rd a g i  b ir   tu rli 

buzilishlarga  q arag an d a  b irm u n c h a   tu rg ‘unligi  bilan  farq  q ila d i.  X u su san  

z a if eshituvchi bo la to m o n id a n  ilgari alm ash tirilay o tg an   to v u sh n in g  t o ‘g ‘ri 

artikulatsiyasi  o ‘zlashtirilgandan  s o ‘n g   h a m ,  u n in g   n u tq id a   b u   to v u sh n i 

alm ash g an  tovush bilan aralashtirish  u z o q  vaqtgacha sa q la n a d i.  Bu  to v u sh  

talaffuzi  buzilishining se n so r sh a k llarin i  b a rta ra f e tish d a ,  to v u sh   talaffu zi 

k am ch ilik larin i  korreksiyalash  b o ‘y ic h a   o lib   b o rila d ig an   ish n in g   s o ‘nggi 

bosqichini  aralashuvchi  to vushlarni  farqlash  b o sq ich in i  o ‘tk a z ish g a   k a tta  

e ’tib o m i  q aratish n i  vazifa  qilib  q o ‘yadi.



Z a if  esh itu v ch ilard a  u  voki  b u   tovushning  (juft  to v u sh larn i)  eshîtish 

differensiatsiyasini tarb iy a lash n in g  ko‘pincha butunlay im koni b o 'lm ay d i. 

O g ‘zaki  n u tq d a   to v u sh   a lm a sh tirish la m i  va  yozuvda  m os  keluvchi  h a rf 

alm a sh u v larin i  b a rta ra f  e tish ,  b u nday  hollarda,  k o n p e n sa to r  usullarni 

qoMlash  hisobigagina erishish  m um kin.  Xususan o g ‘zaki  farqlanm aydigan 


Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish