M. Y. Ayupova

L

  to v u sh i  quyidagi  tovushlarga  almashtiriladi:  I  r;  1  v;  1  u;  1  y.

L

  to v u s h in i  hosil  qilish  u c h u n   bir  n e c h ta   usullardan  foydalanish 

m u m k in .

1-usul.  L o g o p e d   bola  bilan  birga  oyna  oldiga 

0

‘tirib,  unga  tilini  yassi 

ho latd a  y u q o ri  va  pastki  tishlar  orasiga  olishni  va  til  uchini  yengilgina 

tishlagan  h o ld a  ovoz chiqarishni  ta k lifetad i.  S h u n d a  /tovushiga o ‘xshash 

tovush  hosil  b o l a d i .   Bunday  m ashq  aniq  tovush  hosil  b o l m a g u n c h a  

ta k ro rlan ad i. 

L

  tovushi  aniq  talafTuz  etilgandan  so ‘ng  tilni  yuqori  tish 

alveolalari  t o m o n   k o ‘tarib  / tovushi  t o ‘g ‘ri  artikulatsiya  holatida  talafTuz 

etishga  o ‘rgatiladi.  S o ‘ng  / tovushi  ochiq,  yopiq  b o ‘g ‘inlarda,  s o ‘zlarda, 

ju m la la rd a ,  s h e ’rlarda  m ustahkam lanadi.

2-usul.  B u n d a   logoped  bolaga  tilni  y a n a d a   yassi  holatga  keltirib, 

tishlar  o rasiga  olishi  va  til  uchini  yengilgina  tishlab,  i  tovushini  talafTuz 

etishni  t a k l i f  etadi.  S h u n d a  

L

  tovushi  hosil  boMadi. 

L

 tovushi  shu  usulda

2 2 -ra sm .  L 

tovushi 

artikulatsiyasi  profili

---

m ustaqil  hosil  b o 'lg a n id a n   keyin  logoped  bolaga  tiln i  y u q o rig a ,  tishlar 

orasiga olib  1  tovushini talaffuz etishni  taklif etadi. 

L

  t o v u s h i  n u tq d a  aniq 

hosil  b o ‘lgach,  u  o c h i q ,  y o p iq   b o ‘g ‘i n la r d a ,  s o ‘z l a r d a ,   j u m l a l a r d a , 

s h e ’rla rda  m u stah k am lan ad i.

3-usul.  Logoped b o lag a a  tovushini  talaffuz q ilish n i  va  s h u   zahotiyoq 

tilning uchini keng yoyib yengilgina tishiashni ta k lif e ta d i.  B u n d a   /tovushi 

aniq hosil  b o la d i.  S h u n d a n  s o ‘ng  /tovushini t o ‘g ‘ri  artik u latsiy ad a talaffuz 

e tish   o'rgatiladi. 

L

  to v u sh i  n u tq d a   an iq   va  t o ' g ‘ri  h o sil  boMgach,  u 

b o ‘g ‘in!arda,  so‘zlarda,  ju m la la rd a ,  s h e ’rlarda  m u s t a h k a m l a n a d i .

Til  orqa  va  c h u q u r   til  orqa  tovushlari  (k ,  g ,  x ,  q ,  g ‘)  dagi 

kamchiliklarni  tuzatish

Talaffuz  vaqtida 

k,  q

  tovushlari  hosil  b o ‘!m asa  k a p p a t i z m ,  

g,  g 4 — 

ga m m a ts iz m , 

x,  h

  —  xitizm   d e b  ataladi.  U shbu  to v u s h l a r   n u t q d a   boshqa 

tovushlarga almashtirilsa  p a rra k a p p ats izm ,  p a r a g a m m a t s i z m ,   paraxitizm 

d eb   ataladi.

Til  o rq a  va c h u q u r  til  o rq a  tovushlari talaffuz q i l i n g a n d a  artikulatsion 

a ’z o lar  holati  quyidagi  h o la td a   b o ‘ladi  (23-rasm ).

K- G

  tovushi  talaffuz  qilinganda  tilning  orqa  q ism i  y u m s h o q   tanglay 

to m o n   yoysimon  shaklida  k o ‘tarilib,  pastki  tishlarga  te g ib   turadi.  Qattiq 

tanglay bilan tilning o 'r ta  qismi  orasidagi  masofa  to ra y a d i.  S h u   masofadan 

siqilib,  kuch  bilan  yorib c h iq q a n  havo 

k

 va 

g

 undosh  to v u sh in i  hosil  qiladi.

X

  tovushi  talaffuzi  v aq tid a  lablar  va  tishlar  o r a l i g ‘i  o ‘rta  va  orqa 

qismi yoysimon shaklda yuqori to m o n  ko'tariladi va tan g la y g a  tegib turadi. 

Q a ttiq   tanglay  bilan  tiln in g   oxirgi  qismi  o ‘rtasida  m a ’l u m   oraliq  hosil 

bo 'lad i.  Y u m sh o q   tanglay  esa  biroz  ko'tariladi.  T i l n i n g   o r q a   qismi  va 

y u m s h o q   tanglay  o ra lig 'id a n   sirg'alib  o 't g a n   h a v o   toM qini  y u m sh o q  

tanglayni  titratib  shovqin  hosil  qiladi.

/ /   tovushi  talaffuzi  v aq tid a  artikulatsiya  o rg an lari  a w a l g i   tovushdek 

b o ‘lib,  b u tu n   nutq a'z olari erkin h olatda  b o ‘ladi.  C h i q a y o t g a n   havo oqimi 

h e c h   q a n d a y   to's iqqa  u c h ra m a y ,  h  undosh  tovushini  hosil  qiladi.

Q

 tovushi  talaffuzi v aqtida tishlar oralig‘i  bir b a r m o q   kengligida ochiq 

b o ‘lib,  lablar  erkin  h o la td a   tu ra d i.  Tilning 

c h e k k a q i s m i   y u q o ri  t i s h l a r   q a to r ig a   tegib 

turadi.  Tilning orqa  qismi  va  o ‘zagi  yoysim on 

shaklda egilib, yumshoq tanglayga tegib turadi.

B u n d a  til  o ‘zak  t o m o n  to rtilib,  til  bilan  qattiq 

tanglay orasidagi  masofa torayadi.  Havo oqimi 

toraygan  masofani yorib, shovqinli q tovushini 

hosil  qiladi.

23-rasm .  K,  g,  x,  x  tovushi  artikulatsiyasi 

profili.

---