M. Y. Ayupova


 2 -B O B .  OVOZ  B U Z IL IS H L A R I



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet62/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

1 2 -B O B .  OVOZ  B U Z IL IS H L A R I

O voz  a p p a r a ti  va  h iq ild o q n in g   ovoz  h o sil  q ilis h i  fun k siy asi

O v o z - b u   un  n a y c h a l a r i n i n g   e la stik   t e b r a n i s h i   n atija sid a   hosil 

b o l a d i g a n   turli  xil  tovushlarning  o ‘ziga  xos  xususiyatlari  majmuasidir.

Otorinolaringologiya  fanining  rivojlanishi  sa b a b li,  foniatriya  degan 

yangi  fan,  m ustaqil  b o ‘Iib  ajralib  c h iq d i.  F o n i a t r i y a —ovoz  ap p arati 

kasalliklarini  vujudga  kelishi  va  ulnrni  d a v o la sh   y o ‘llarini  o'rganadi. 

F o n o p e d iy a -lo g o p e d iy a   fanining b i r b o l i m i .   U  m a x s u s  pedagogik y o l l a r  

bilan  ovozni  t o ‘g ‘rilash  bilan  shug‘ullanadi.

Bu  fanlarning  barchasi  ovozni  maxsus  m a s h q l a r   bilan  y o ‘lga  q o ‘yib. 

t o ‘g ‘rilashni  bildiradi.

M a'lu m k i.  ovoz  hosil  b o l is h d a :  diafragm a,  o ‘p k a ,  bronxlar,  traxeya, 

h alqum ,  hiqildoq,  b u ru n  b o ‘shlig‘i  va lining yuz,  p e s h a n a  suyaklari orasida 

joylashgan  q o ‘s h im c h a   kovaklari  ishtirok  etadi.

Hiqildoqda joylashgan  ovoz  boylamtari,  m u sk u lla ri  bilan  birga,  ovoz 

hosil  bo'lishida  til,  lablar,  og 'iz  b o ‘shlig‘i  h a m   is h tiro k   etadi.

D iafrag m a 

va q ovurg'a lararo  m ushaklar nafas o lis h d a  faol  qatnashadi. 

Q ovurg'a lararo  m u skullarning  faol  ishtirok  etishi  k o 'k r a k   bilan  nafas 

o l is h d ir .  N a fa s  c h i q a r i s h   h a r a k a t i   ich k i  q o v u r g ‘a l a r a r o   va  q o r i n  

muskullarining  qisqarishi  orqali  t a ’m inlanadi.

0 ‘pka  -   nafas  olish  sistem asining  asosiy  o r g a n l a r i d a n   biridir.  0 ‘pka 

birjufi  bo'Iib,  konussim on tuzilgan.  Ular k o ’krak qafasining  ikki tom onida 

o*ng  va  chap  o ‘p kaning  o ‘rtasida  traxeya,  q iz ilo 'n g a c h ,  q o n   tomirlari, 

ayrisim on  bez,  nerv  tolalari,  limta  tom irlari  va  tu g u n la ri  h a m d a   yurak 

joylashgan.  O 'p k a n i n g   nafas  olish  va  c h i q a r i s h   funksiyasini  aso san  

alveolalar  bajaradi.

T r a x e y a  

-   h iq ild o q n in g   pastki  q i s m i d a n ,  y a ’ni  V I —VII  b o 'y in  

um urtqalari  ro‘parasidan  boshlanib,  V  k o 'k ra k   u m u r tq a s i  r o ‘parasigacha 

dav o m   etadi  va  shu  jo y d a   o 'n g   va  c h a p   b ro n x la rg a   boMinadi.  U ning 

uziinligi  o d am n in g   b o ‘yiga  qarab 

1 1 - 1 3  

sm  g a c h a   yetadi.

B r o n x la r  

-   k o lk ra k   u m u r t q a s i   r o ‘p a r a s i d a   t r a x e y a n i n g   ikkiga 

b o lin is h id a n   hosil  b o l a d i .   Bronxlar,  xuddi  d a ra x t  sh o h ig a   o'x shab,  k o ‘p 

bronxlarga  tarm oqlanadi  va b o ra -b o ra  alveola  p u fa k c h a la rin i  hosil  qiladi.

H iqildoq  -   1 V -V I 

b o ‘yin umurtqalari  ro‘parasida joylashgan.  Hiqildoq 

havo o ‘tkazuvchi  nafas  y o l i   vazifasini  bajaradi.  U  to v u sh   hosil  qiladigan 

apparatdir.  Hiqildoqdan  havo  traxeyaga  o ltadi.

O d a m   gapirm ay  tu r g a n d a   hiqildoqda  j o y l a s h g a n   ovoz  boylamlari 

teshigi  ochiq  holda  b o l a d i .   S o ‘zlashganda,  k u y la g a n d a   ovoz  teshiklari 

yopiladi  va  o ‘pkadan  nafas  bilan  chiqariladigan  h a v o   katta  kuch  bilan 

ovoz  boylamlariga  t a ’sir  qilib,  ularning  teb ra n ish i  natijasida  ovoz  hosil 

bo'ladi.

B u ru n   bo ‘s h lig ‘i 

-   yuqori,  pastki  va  ikkita  y o n   devoridan  tashkil



topgan.  B u r u n d a n   n o rm a l  sharoitda  o ig an   va  chiqargan  h a m m a   havo 

o ‘tadi.  B u run  b o ‘shlig‘i  -   nafas olish,  saqlash,  hid  bilish  va  rezonatorlik 

funksiyasini  b a ja ra d i.  Ovoz  hosil  qilishda  nafas  olish  va  rezonatorlik 

funksiyasi  k a tta   a h a m iy a tg a   ega.

B urun  b o ‘sh lig ‘id a  havo  norm ada  b o ‘ladi.  U   ovoz  u c h u n   harakatsiz 

rezonator  b o 'l a d i ,   u  ovozni  kuchaytiradi  va  ovozga  m a ’lu m   t e m b r   va 

kuchayish  b erad i.

Burun b o ‘shlig‘i hiqildoq tom onidan o ch iq  qoladi: burun bilan talaffuz 

qilinadigan  u n d o s h  to v u sh la r ni  va  n  h a m d a  b a ’zi bir unlilar gapirilganda 

halqum   ovoz  r e z o n a to r i  b o ‘lib  xizmat  qiladi.  H alq u m ,  ovoz  b o ‘shlig‘i 

bilan  unli va u n d o s h  tovushlarni  shakllantiradigan,  tembrli  xususiyatlarga 

ega  organlardir.

H i q i l d o q d a   a so siy   to v u sh   hosil  b o ‘lad i,  s o ‘zlash  nutqi  esa  te p a  

q o ‘yilgan  tr u b k a d a   hosil  b o ‘ladi.  S h u n d ay  qilib,  o d a m n in g o v o z   apparati 

o ‘zi  bilan  m u r a k k a b   tizimni  tashkil  qiladi.  U n in g   harakati  natijasida 

tovush  hosil  b o 'l a d i .  O v o z apparatining b a r c h a   funksiyalari  bir-biri  bilan 

bogMangan  h o l d a ,  b o sh   miya  p o ‘stlog‘iga  b o ‘ysunadi.

Ovoz  hosil  b o ‘lish  m exanizm i juda  m u ra k k a b  b o ‘lganligi  sababli ju d a  

kam  o ‘rganilgan.

X IX   asr  o ‘rtalariga  kelib,  fiziologik  va  akustik  o ‘rganish  m e to d la n  

y u z a g a   k e l g a c h ,   o v o z   hosil  boMish  m e x a n i z m i n i   ilm iy   j i h a t d a n  

tushuntirishga  i m k o n   tugMldi.  Bu  davrga  kelib  fonatsiya  nazariyasida 

mioelastik  n a z a riy a   yuzaga  keldi,  uning  asoschisi  Ferron  (1.  M aksim ov, 

1987-y.)  h isoblanadi.  Ovoz apparatida ovoz boylamlari  kuchsiz te branadi, 

ularning t e b ra n is h i  chastotasi ovoz boylam lari  t o ‘qimasining elastikligiga 

bog‘liq.  M io e la s tik   nazariyaga  ko'ra  ovoz  hosil  boMishining asosiy  sababi 

traxeya va k ek ird ak n in g  ichki  muskullariga havoni ko‘rsatadigan bosimidir. 

Ovoz  hosil  boMish  vaqtida  ovoz  burmalari  o ‘rtasida  ularning  muskullari 

va  b u rm a   osti  b o s im i  natijasida  o 'zaro   bogMiqligi  yuzaga  keladi,  b u n d a  

traxeyada  h av o  b o s im i qan ch alik  kuchli  boMsa, boylam   shunchalik kuchli 

qarshilik  k o 'r s a ta d i.  N a fa s  muskullarining  m urakkab  tizimi  traxeya  va 

bronxlam ing ichki bosim i doimiyligini t a ’minlaydi va  u yoki bu tovushning 

t o ‘g ‘ri talaffuziga y o r d a m   beradi.  Fonatsiya vaqtida ovoz  boylamlari  havo 

b o sim ig a   t o ‘la   b o g ‘liq  boMmaydi,  a k s i n c h a ,   m a rk a z iy   n e rv   tiz im i 

boshqaruvi  o s tid a   nafas organlarining  muskullari  tonusini  faol  boshqarib 

turadi.  B o y la m   osti  bosim ini  o'zgartirish  kerak  boMib  qolganda,  bosh 

miya  p o ‘stlo g ‘i  z a r u r   c h o ra   ko'radi.  Y a ’ni  kekirdak  va  ovoz  boylamlari 

muskullari  t o n u s i n i   o ‘zgartirib,  tebranish  chastotasini  pasaytiradi  yoki 

orttiradi.  Bu j a r a y o n   m u rak k ab   reflektor  usuli  orqali  eshitish  analizatori 

ishtirokida  b o sh q arilad i.

J.  Van  d e n   B erg  (1958)  aytishicha,  ovoz,  boylamlarini  tebranish 

h a r a k a tig a   s a b a b   k e k i r d a k d a   yuzaga  k elu v ch i  a e r o d i n a m i k   m uskul 

harakatlari  va elastik  kuchlarning birgalikdagi t a ’siridir.  R.  Husson  (1950)



ovoz  hosil  bo'lish  fiziologiyasini  o 'rg a n g a n   h o ld a   o v o z   hosil  b o lis h in i 

neyroxronaksik  nazariyasini  yaratdi.  R.  H u sso n   va  u n i n g   tarafdori  T. 

F rint  (1969)  lam in g   hisoblashicha,  ovoz  boylam lari  h a v o   o q im i  t a ’sirida 

tebranm aydi,  balki  bosh  m iyadan  kekirdak  osti  nerviga  keluvchi  nerv 

impulslari  ta'sirida  d o im iy   ravishda  qisqarib  b o 's h a s h i b   tu radi.

T a jr ib a   m a ' l u m o t l a r i g a   t a y a n g a n   h o l d a   u l a r   o v o z   b o y l a m l a r i  

muskullarining qisqarishi qaytuvchi  nerv impulslari  chastotasiga teng degan 

x u lo sa g a   k e ld ilar.  J.  P e r c llo   (1 9 6 2 )   f o n a t s i y a n i n g   m u k o u n d u l y a r  

nazariyasini  olg‘a surdi,  unga  k o 'ra   ovoz b o y la m la rin in g  tebranishi  shilliq 

q a v a tn i  ixtiyoriy  t o l q i n s i m o n   h a r a k a t i   bo*lib,  s h i l l i q   q a v a t  ovoz 

boylamlarini  qoplab turadi.  T o l q i n s i m o n   harakat  s u b x o r d a  qism ida  hosil 

b o ‘lib,  yuqoriga,  oldinga,  orqaga tarqaladi,  ovoz b o y la m la rin in g  chetidan 

o ‘tib  yuqorida  kekirdak  qorin ch asig a  yaqin jo y d a   y o ‘q o la d i.  Bizningcha, 

bu  nazariya  fonatsiyani  m e x a n ik   nuqtayi  n a z a r i d a n   tu s h u n t i r a d i   va 

kekirdak muskullari  bilan  markaziy  nervtizim i  o ‘rtasida  b o g liq lik n i ochib 

b era  olm aydi.  Bir  q a t o r   rus  o lim la ri  ovoz  b o y l a m l a r i n i n g   te b ra n ish  

chastotasi  og‘iz  b o ‘shIig‘idagi  s u n ’iy  bo sim n in g   o 'z g a ris h i  bilan  bog'liq 

deydi.  O g‘iz bo‘shlig‘ida b osim ning qaylishi asosiy o v o z to n i  chastotasining 

kamayishi  yoki  u m u m a n   yo'q olishiga  olib  keladi,  b o s i m n i n g   pasayishi 

e s a   o v o z n i n g   a s o s i y   t o n   c h a s t o t a s i   o r t i s h i g a   o l i b   k e l a d i ,   o v o z  

boylam larining  reaksiyasi  og'izdagi  bo sim n in g  o ‘z g a rish   tezligiga  bog'liq.

Ovoz  -   bu  insonning  ovoz  apparati  hosil  q ilu v c h i  turli  tovushlar 

yig‘indisidir.  O voz  n u tq iy .  kuylovchi  va  s h iv irlo v c h i  b o l a d i .   Inson 

baqirishi,  ingrashi,  turli  to v u sh lard a  taqlid  qilishi  m u m k i n .   Biz  qan d ay  

tovushni  olmaylik,  barchasi  fizik  hodisa  b o l i b ,   a k u s t i k a d a   o'rganiladi. 

T o v u sh   yaxshi  o ‘rg an ilg a n   b o ‘lib,  u n in g   q o n u n i y a t l a r i   a n iq la n g a n . 

Kuylovchi  yoki  nutqiy o vozn in g   birgina tovushi  h a m   a k u s tik  aham iyatga 

egadir.  Uni  bilgan  holda  ovozn in g   kerakli  xususiyatlarini  yuzaga  keltirish 

m u m k in .  Tovush  d e g a n d a ,  akustikada  tebranish  va  t o ‘lqinlarning  zieh 

m u h itd a   tarqalishi  tu sh u n ilad i.  O voz  tovushi  t o l q i n   k o krinishida  havo 

qismlarining tebranishidir.  Bu  toMqinlar ovoz b o y la m la r id a   yuzaga  kelib, 

ularni  bir-biriga yaqin joylashgani,  tarangligi  n atijasida  h a v o   oqim i  o ‘tib, 

boylam osti  bosimi yuqori  va  nerv  impulslarining t a ’sirida tebranish yuzaga 

keladi.  Tovush  t o l q i n l a r i   kekirdakda  hosil  b o ‘lib,  faqat  tashqariga  emas, 

organizm ning  ichki  t o ‘q im a la rid a   h a m   tarqalib,  b o s h ,  b o ‘yin,  k o ‘krak 

t o ‘qim alarida  tebranish  hosil  qiladi,  shunga  k o ‘ra  o v o z   t o ‘lqinlarining 

bir  qismigina  tashqarida  ta rqalib  eshituvchining  q u l o g 'i g a   yetib  boradi. 

Q o ‘shiqchilarning pedagogikasida "ovozli  nafas” d e g a n   t u s h u n c h a   mavjud 

boMib,  uni  og‘iz  bo*shlig“ining  turli  qism larida  k u z a tish   tavsiya  etiladi. 

Shuni esdasaqlash  kerakki,  tovush  yopiq ovoz pay id a  hosil  b o l i b ,   akustik 

q o n u n iy a t  asosida  hav o d a  tarqaladi.  Havo  esa  t o v u s h d a   aero d in a m ik  

q o n u n iy atlar  asosida  tarqaladi.

Biz eshituvchi  tovushlar orasida  m a ’lum  b a la n d lik k a   ega  tonli  tovush



va  ovozlarni  n o m a 'l u m   balandlikka  ega  b o 'lg an   shovqinlarni  farqlash 

m u m k in .  I n s o n n in g   ovoz  ap p aratid a  gapirish  va  kuylash  vaqtida  h a m  

tonli,  h a m   shovqinli  ovozlar  yuzaga  keladi.

B a rc h a   unli  to v u sh lar  tonli,  barcha  jarangsiz  u n d o sh la r  shovqinli 

xarakterga  egadir.  M usiqa  esa  tonli  tovushlar  qirolligidir.

O v o z n in g   b a r c h a   k o ’rinishlari  vaqti  m o b a y n id a   uch  akustik  tovush 

oMchovining  o ‘zgarishi  natijasidir.  Bular:  tebranish  chastotasi,  ularning 

a m p litu d a s i  va  m u r a k k a b   to v u s h la r   ta rk ib i,  u la rn in g   s p e k tri,  ya  ni 

balandligi,  k u ch i,  tembri.

Tovush balandligi  -  bu t o l q i n l a r  harakati  chastotasini  subyektiv qabul 

qilishidir.  H av o   tebranishlari  q anchalik  k o ‘p  b o ‘lsa,  tovush  shunchalik 

b a la n d   b o l a d i .   K ek ird a k   a n i q r o g 'i ,  o v o z  b o y la m la ri  yig‘iluvchi  va 

yoyiluvchi  to 'lq in la r hosil  boMishi  m um kin  b o ‘lgan yagona joy hisoblanadi. 

B oylam larning tebranish vaqtida  necha  m arta bir-biriga tegib,  bir-biridan 

uzoqlashishi  va  blinda  q a n c h a   havoni  chiqarish,  paydo  boMgan  tovush 

chastotasini  belgilaydi.  ToMqin  uzunligi  d egan  tu sh u n ch a  ham   b o'lib,  u 

h a r   ikki  h av o   b o l a g i ,   y a ’ni  boylam lar  ochilishi  va  yopilishi  o ‘rtasidagi 

vaqt  bilan  o l c h a n a d i .   ToMqinning  tarqalish  chastotasi  bir  xil  b o l g a n i  

sababli  (342  m )  ularning  t o ‘lqinlari  bir  sekund  ichida  bosib  o ‘tadi.  Shu 

y o ‘sinda t o l q i n   uzunligi  tovushning balandligini aks ettiradi.  U z u n  t o ‘lqin 

va  qisqa  Tebranish  —  bu  past  tovush,  qisqa  t o ‘lqin  va  k o ‘p  teb ran ish lar  — 

bu  b a la n d   tovushlardir.

O v o z  

k u c h i  -   bu  t e b r a n is h   h a ra k a tla ri,  u la rn in g   a m p litu d a s in i 

subyektiv  sezish  b o l i b ,   u larn in g   chastotasi  bilan  b o g l i q   em as.  Agar 

f o rtep ian o   klavishini avva!  bolg‘a ch a bilan sekin,  keyin qattiqroq  urganda 

u ning  o v o z  balandligi  o ‘zgarm aydi,  balki  tebranish  kuchigina  o 'z garadi. 

Ikkinchi  k o 'rin is h d a   havo qismlarining tebranishi  kuchli bo'lib,  ular bizga 

subyektiv  ta rz d a   balan d ro q   tuyuladi.  Ovoz  kuchi va balandligi  kekirdakda 

hosil  b o ’lib,  b o y lam   osti  bosim i  natijasida  o'sadi.  Ovoz  tirqishi  orasida 

havo q a n c h a lik  kuch  bilan  otilib chiqsa,  shunchalik energiya k o ‘p bo'ladi. 

Havo  q ism la rin ig   tebranish  am plitudasi  katta  boMadi,  quloq  pardasiga 

bosim   kuchli  b o l a d i .   Boylam  osti  bosim ining  kichik  qismigina  tovushga 

aylanadi.  K ek ird ak   muskullari  nafas chiqarishda  qatnashuvchi  m uskullar 

bilan b o y la m   osti  bosim ining ortishiga  y a ’ni, akustik energiyaning tovush 

energiyasini  ortishiga  olib  keladi.  U  kekirdakda  yuzaga kelib.  b u n d a   nafas 

va  k e k ir d a k   m u s k u lla ri  h a m   ishtirok  eta d i.  K eyinchalik  b u   to v u sh  

energiyasi  y o 'q o lib   h ech  q a c h o n   balandlashm aydi.  R.  Husson  (1962) 

aytishicha,  tovush  energiyasining  1 / 1 0 - 1 / 5 0  tovush energiyasi kekirdakda 

hosil  b o l a d i   va  o g ï z   b o ‘shlig‘¡dan  chiqadigan  qolgan  qismi  esa  bosh, 

b o ‘yin va  k o 'k ra k d a  tebranish  hosil  qilishga sart bo'ladi.  M a'lu m k i, tovush 

kuchi  d etsib allard a  (db)  o l c h a n a d i .




B o la la r  o v o zin in g   riv o jla n is h i

Bolalar  ovozining  rivojlanishi  shartli  ravishda  bir  ne c h a   d a v r la r g a  

b o ‘linadi:  m a k ta b g a c h a   6 - 7   yoshgacha,  m u ta tsiy a g a c h a   6 - 7   y o s h d a n

13  yoshgacha,  m utatsiya  1 3 -1 5   yosh  va  m u ta tsiy a d a n   keyingi  1 5 - 1 7  

yosh.  M aktabgacha yoshdagi bolalarda  fon atsiy a  hiqildoq m u s h a k la rin in g  

k u ch sizlig ig a  b o g ‘liq  b o 'l g a n   h o l d a   u n i  p a y c h a l a r i n i n g   c h e t l a r i n i  

taranglashuvi  natijasida  yuzaga  keladi.  O v o z   chiqarish  diap azo n i  5 - 6  

notadan  iborat.

M u tatsiy ag ach a  b o ‘lgan  d avrda  o v o z   hosil  b o ‘lishi  o r g a n l a r i n i n g  

a n a to m ik   o ‘tishi  hiqildoq  apparati  r e ts e p to rla rin in g   rivojlanishi  b i l a n  

parallel  ravishda  tugallanadi,  12  y o s h d a   jo y la sh ish   o ‘rni  va  m o rfo lo g ik  

tuzilishiga  k o ‘ra  u  k attalar  retseptor  a p p a r a tig a   t o kg ‘ri  keladi.  B o la la r  

ovozi  asta-sekin te b ra n a d i,  uning d i a p a z o n i  11—22  notagacha  k e n g a y a d i.

O v o z   m u ta ts iy a s i  ( l o t i n c h a " m u t a t i o ,'- o * z g a r i s h ,   ta la ffu z )  o v o z  

a p p a r a t i d a   o ‘z g a r i s h   k u z a tilis h i  va  b u t u n   o r g a n i z m d a   e n d o k r i n  

sistemasining  o ‘zgarishi,  jinsiy  yetilish  davri  natijasida  yuzaga  k ela d i. 

Yoshga qarab bolalar ovozining kattalarnikiga  o ‘tish vaqti  m utatsiya  davri 

deyiladi.  Fiziologik  k o ‘rinish  1 3 - 1 5   y o s h d a   kuzatiladi.

0 ‘g ‘il  bolalarning ovoz  apparati  sh u   v a q td a   te z  va  notekis o ‘sadi.  q iz  

bolalarda  hiqildoq  rivojlanishi  sekinlashadi.  Jinsiy  yetilish  davrida  e r k a k  

va  ayol  hiqildoqlari  aniq  ajralib  tu ru v ch i  xususiyatga  ega  b o ‘ladi.  Balki 

jinsiy  yetilish  vaqtiga  qarab  m utatsiya  davri  o kzgarib  turadi.  J a n u b d a  

y a s h o v c h ila rd a   m u ta ts iy a   s h i m o l d a   y a s h o v c h i l a r g a   q a r a g a n d a   e r t a  

rivojlanadi  va j u d a   o ‘tk ir  kechadi.

Qiz  bolalarda  odatdagiday  ovoz  bolalik  ohanglarini  y o ‘qotib,  a s t a -  

sekin  o ‘zgaradi.  Bu  mutatsiya  emas,  balki  o v o z  evolutsiyasidir.  F a q a tg in a  

a l o h i d a   h o l l a r d a   o v o z n i n g   se z ila rli  o ‘z g a r i s h i ,   o v o z  a p p a r a t i n i n g  

yaxshilanishi,  o ‘sishi  va  paydo  b o ‘lishida  q a ttiq   o ‘zgarish  kuzatiladi.

Eng  katta  farqi  erkak  va  ayol  h iq ild o g ‘ining  oldingi-orqa  o ‘l c h a m i  

kattalanishi  bilan  ifodalanadi,  shuning  u c h u n   o ‘g ‘il  bolalar un  p a y c h a la ri 

yarim  m arta  u zunlashadi,  qiz  bolalarda  esa  faqat  1/3.  0 ‘g ‘il  b o la la r d a  

h a m   mutatsiya  sekin  kechishi  m u m k in ,  u n d a   ovoz  funksiyasi  a s ta - s e k in  

o ‘zgarib  boradi.  M utatsiyaning  o ‘tk ir  k e c h is h id a   o ‘g ‘il  bolalar  ovozi  b i r  

aktavaga  pasayadi,  xirillash  paydo  b o l a d i ,   b a la n d   ovoz  tem bri  b i r d a n ig a  

faltsetga  sirpanadi.  Blinda  ovoz  "sinishi"  b o ‘lib  o ‘tadi.  Ba’zida  o ‘s m i r l a r  

o ‘z  ovozlaridan  foydalanishga  uyaladilar.

Mutatsiyaning  davomiyligi  bir  n e c h a   o y d a n   2 - 3   yilgachadir.  B u t u n  

m utatsiya  davri  u ch   bosqichga  b o l i n a d i :   b o s h la n g ‘ich,  asosiy,  avjiga 

chiqqan  va  tugallangan.  Boshlang‘ich  b o s q ic h   un  paychalarining  k a t t a  

b o ‘lm agan  gipirimiyasi  (qizarishi)  bilan  xarakterlanadi.  Asosiy  b o s q i c h  

b u tu n   hiqildoqning  shilliq  qavati  g ipirim iyasiga  t o ‘g ‘ri  keladi,  b a ’z i d a  

orqa  3 -u n   paychalarining  birikmaganligi  t o ‘g ‘ri  burchakli  u c h b u r c h a k




shaklida  paydo  b o 'l a d i   ("m u tatsio n   uchburchak").  U n   paychalarining 

sinxronli,  s h u n in g d e k ,  assinxronli  tebranishi  tashqi  va  ichki  hiqildoq 

mushaklari,  nafas  olish  va  o v o z  hosil  bo'lishining guvohiigini  belgilaydi. 

Avjiga  chiqqan  b o s q ic h d a   o v o z  mutatsiyasi  k o 'p ro q   qiynaladi.

M utatsiyaning  tu g a lla n u v c h i  bosqichini  katta  o d a m n in g   ovoz  hosil 

b o l i s h   mexanizm i  m u sta h k a m la y d i.

M utatsiyadan  keyingi  d a v rd a   ovoz  apparatining  yengil jarohatlanishi 

ovozning  tez  c h a r c h a s h i  kuzatiladi.  Bu  davr  bir  ne c h a   oy  davom   etadi, 

d iapazonini  kengay tirad i,  individual  tem br,  balandlik,  ovozning  kuchi 

aniqlanadi.

Logoped  ovoz  a p p a r a t i n i n g   tuzilishi  va  funksiyasini  bilishi,  turli 

yoshdagi  bolalar  h iq ild o g ‘ining  anatom ik  va  fiziologik  asosini  aniqlashi 

kerak.  Ovoz  rejimi  m u ta tsiy a  vaqtida  individual o ‘tkir kechuvchi jarayonga 

b o g l i q .   Jim jitlik   b a ’zi  h o l l a r d a   hiqildoq  sh illiq   q a v a tin in g   k u c h li 

shishishida  tavsiya  etilishi  m u m k in .  Mutatsiya  davrida  o 'sm irn in g   ovoz 

a pparatini  ayash  lozim .  N u t q q a   tushadigan  o g ‘irlik  m e ’yorida  b o ‘lishi 

kerak,  ovozni  k u c h a y tirm a s lik ,  tezlashtirmaslik  kerak.  Saqlangan  ovoz 

rejimiga  rioya  qiim aslik,  u z o q q a  cho'zilgan  z o ‘r b erishda ovozning  katta 

yuklanishi  hiqild o q n in g   ichki  mushaklari  funksiyasining  buzilishiga  olib 

kelishi  mumkin.

Mutatsiya  davrida  saq lash   choralariga  rioya  qilish  lozim.  Birinchi 

navbatda erkaklarovozini s u n ’iy tezlashtirish jarayonini shakilantirish tavsiya 

etilmaydi.  0 ‘smirni  tin c h g i n a   asta-sekinlik  bilan  k attalar  ovoziga  ega 

b o lish ig a   o'rgatishga  y o r d a m   berish  kerak.  Kuylash  va  muloqot  qilishda 

ovozni  jadallashtirishga  y o ‘l  q o ‘ymaslik  kerak.  H a r  qanday  ovoz  o g ‘irligi 

chegaralangan bo'lishi  kerak,  b o lm a s a  hirillash  paydo b o lg a n d a .  Mutatsiya 

davrini  yengitlashtirish  u c h u n   organizmni  chiniqtirish, jismoniy  og‘irlikni 

dozalash, 

0

‘sm irning  m e h n a t i   va  dam  olishini  t o ‘g ‘ri  taqsimlash  foydaii.



O v o z   b u z ilish la rin in g   ctio lo g iy a si

T o ‘Iiq  ovoz  o v o z  a p p a r a tin i  hosil  qiluvchi  o rg an lar  o 'z a r o   moslikda 

ishlaganlaridagina  y u z a g a   keladi.  Ulardan  birining  patologik  holati  harn 

ovozga  salbiy t a ’sir e ta d i.  O v o z  apparati  tuzilishiga  kirmagan  a ’zolarning 

kasallanishi  h a m   u n i n g   toMiq  ishlamasligiga  olib  kelishi  mum kin.

Bu  a ’zolar  q a to rig a   birinchi  navbatda  nerv  tizim i  kiradi.  C h u n k i 

kuylash  va  so 'z la sh d a   m a r k a z iy   ham da  periferik  nerv  tizimlari  katta  rol 

o ‘y n ay d i.  P o 's t l o q   l a o l i y a t i n i n g   n o r m a d a n   o r tib   ketishi  va  u n in g  

torm ozlovchi  t a ’siri  o s tid a   p o ‘stloq  osti  markazlari  b o ‘shashib  qoladi. 

Bu  m arkazlarning  q o ‘z g ‘aluvchanligi  ortib  ketishi  natijasida  bir  q a to r 

patologik  holatlar  y u z a g a   keladi:  ichki  a ’zolar  q o n   tom irlarining  uzoq 

vaqt  qisqarib  turishi,  o s h q o z o n - ic h a k n in g   sekret  ishlab  chiqarishi  va 

harakatining  buzilishi,  ichki  a ’z o lar  to 'q im alarid a  kasallikning  vujudga 

kelishi.  ularning  b a r c h a   o v o z   apparati  ishiga  salbiy  t a ’sir  k o ‘rsatadi.




N u tq n i  talab  etuvchi  kasb  egalarida  ovoz  buzilishi  ru h iy   travmalarga 

olib  kelib,  unga bir q a n c h a   faktorlarning t a ’siri  n a tija s id a  nerv kasalliklari 

kelib  chiqishi  m u m k in .  B em o rlar  b u n d a   d iq q a tla rin i  ovozn in g   sifatiga 

q a r a t a d i l a r .   Bu  b e m o r l a r d a   d i s f o n i y a -   t e z   c h a r c h a s h ,   h is s iy  

o ‘zgaruvchanlik,  uyqusizlik bilan  um um lashib keladi.  O v o z ustida ishlashni 

d av o m   ettirib,  ular  o ‘z  so g ‘Iiqlariga  k o ‘proq  z a r a r   yetkazadilar.  Yaqqol 

k o ‘zga  tash lan u v ch i  n e rv   buzilishlariga  ega  b e m o r l a r   psixonevrolog 

huzuriga  borib  davolanishlari  kerak.  Nevrozlarga  t a y a n g a n   holda  kuchli 

ruhiy travmalar natijasida  kelib chiquvchi ovoz buzilishlarini tushuntirishga 

h a ra k a t  qilam iz.  N e v r o z   n o r m a l   nerv  f a o l i y a t i n i n g   "uzilishi"  bilan 

x a r a k te r la n ib ,  b u n d a   q o ‘z g ‘a t u v c h i  va  t o r m o z l o v c h i   n e rv   faoliyati 

o ‘rtasidagi  bog'liqlik  y o kqoladi.  U  h ay ajo n la n ish ,  ichki  kechinm aiar, 

xafagarchiliklar  natijasida  kelib  chiqadi.

V.A.  Kurheva  (1986)  aytishiga  ko'ra  d is fo n iy a n in g   b a rc h a   formalari 

m o n o   va  p o lietio-patogenetik  shaklda  p six o e m o tsio n a l  va  barometrik 

faktorlar  t a ’siri  ostida  b o ‘ladi.

O v o z   hosil  b o ‘l i s h i d a   q o v u r g ‘a la r ,  k o ‘k r a k   q a f a s i n i n g   p astk i 

kengayuvchi  qismi  h a m d a   diafragm a  k a tta   rol  o 'y n a y d i .   D iafragm a 

nervning  kesib  tashlanishi  natijasida  kuylash  va  s o ‘z la s h d a   bir  qancha 

qiyinchiliklar kuzatiladi,  b a 'z a n   ovoz  u m u m a n   y o ‘qolishi  m u m k in .  Ovoz 

apparatining  norm al  ishi  nafas  olish  va  chiqarish  m u sk u llarin in g   o 'z a ro  

m oslikda  ishlashiga  b o g l i q .

F u nksional  o v o z  buzilishlari  boMgan  b e m o r l a r n i   p n e v m o g ra fiy a  

qilinganda gapirish ja ra y o n id a  va tin ch   h o latd a  n afas buzilishi  mavjudligi 

a n i q l a n a d i .   0 ‘p k a n i n g   k i c h i k   u c h a s t k a s i d a g i   s h a m o l l a s h   h a m  

diafragmaning  harakatchanligini  kamaytiradi.  Bu  o ‘z  navbatida,  ovoz 

hosil  b o ‘lishiga  t a ’sir etadi,  ovoz  tez  charchaydi,  u n i n g  te m b ri  o ‘zgaradi, 

d ia p a z o n i  pasayadi,  o v o z g a   o z g in a   n a g ru z k a   b e r i l g a n d a   k ekirdakda 

o g 'riq la ry u z a g a   keladi.  O vo zn in g  akustik  xususiyati  b uziladi.  Spazm alar, 

b o ‘g ‘ilishning  qaytalanib  turishi  bo'lishi  m u m k in .

F.F.  Zasedatelev (1934)  q o 4shiqchilarda tekshirish o 'tk a z ib ,  ular kuylab 

b o ‘lganlaridan so ‘ng q o n  bosimi  va pulsning ortib  ketm aganligini  aniqlash 

m um kin.  U, shuningdek,  o ‘pka kasallanganda ovoz  kuch in in g  kamayishini 

h a m   aytib  o ‘tgan.

K o 'k ra k   qism idagi  a ’z o la rin in g   su ru n k a li  k a s a lla n is h i  n atijasida 

d iafragm aning  norm al  faoliyati  buzilishi  h a m   o v o z  hosil  b o l is h ig a  salbiy 

t a ’sir etadi.  Ovoz  apparati  o ‘sishi  va  rivojlanishi  in s o n n in g   b utun  hayoti 

m obaynida  ichki  sekretsiya  bezlari  t a ’siri  ostida  b o ‘ladi.  B unda  m u h im  

o lrin  jinsiy  bezlarda  b o ‘ladi.  Qiz  bolalarda  jinsiy  yetilish  vaqtida  ovoz 

buzilishlari  kekirdakda  o g ‘riqlar,  quruqlik,  xirillash  va  b o ‘g ‘ilish  bilan 

kechadi.  Bu,  o d a td a ,  o ‘tk ir   shamollashni  n o t o ‘g ‘ri  davolash  natijasida 

kelib  chiqadi  d eb   h a m   t a ’kidlanadi.

Ovoz  apparatidagi  buzilishlar asosan  80  y o s h d a n   k ey in   yuzaga  kelib,



bu  to 'q im a la r  egiluvchanligining y o ’qolishi,  ko'k rak qafasi va um urtqadagi 

o ‘zg a rish la r  u l a r n i n g   k a m h a r a k a tc h a n   b o ‘lib  qolishi  n atijasida  kelib 

chiqadi.  O v o z   o ‘zgarishlari  biologik  yosh,  m uskullar to nusining  u m u m iy  

pasayishi  bilan  b o g ‘liq.  O 'p k a n in g  tiriklik sig‘imi  pasayadi,  nafas chiqarish 

soni qisqaradi,  o ‘p k a d a  havo qolib ketishi  kuzatiladi.  Eshitishning pasayishi 

o ‘z  navbatida  yuqori  to vushlam i  n o to ‘g ‘ri qabul qiiishi va intonatsiyaning 

o ‘zgarishiga  olib  keladi.  H.  O yer  va  L.  Deal  (1985)  ovoz  bilan  o ‘qish 

teziigi va p a u z a n in g  uzoq c h o ‘zilishini yoshga bog‘Iaganlar.  Tekshirishlai^a 

ko‘ra  kek salard a  n u tq   tem p i  sekinlashgan  va  pauzalar  uzoq  cho'z ilishi 

aniqlangan.  S h u n in g d e k ,  turli jinslarga  m a n su b   kishilar o ‘qishidagi  farq 

ham   a n iq la n g a n .

L.  V an   d e r   H o v e n   (1928)  ovoz  buzilishlari  va  q a lq o n s im o n   bez 

faoliyatining  buzilishi  o'rtasidagi  bog'liqlikni  birinchi  bo'lib  aniqlagan. 

U  bir  q a t o r   belgilarni  batafsil  yoritib  berdi.  Bu  kasallik  bilan  o g ‘rigan 

nutqiy  kasb  eg alarid a  ovozning  te z  charchashi,  kuchsizlanish,  xirillash, 

yuqori  t o v u s h la r n in g   y o ‘qolishi  natijasida  ovoz  diapazonining  pasayishi 

kuzatilgan.  O v o z   o ‘ziga xos bo'Igan  tem brni  y o ‘qotadi  va ovoz  boylamlari 

m u s k u l l a r i n i n g   t o n u s i n i   pasayishi  o q i b a t i d a   xira  b o ‘Iib  q o la d i.  A. 

M itrin o v ic h -M o d ja y e v sk a   (1965)  va  N.  G .  G ab d u lin   60%  g ipoterioz 

bilan  o g ‘rigan  b e m o r la r d a   ovoz  boylam larining  funksional  buzilishi  bilan 

birga  u l a r d a   lo y q a s i m o n   shish  boMishini  aniq lag an .  S h u n in g d e k ,  u 

b e m o rla rd a   b ro d ik a rd iy a ,  terining  quruqligi  va  oqishligi  kuzatilgan.

I.  M a k s im o v  (1987)  kritinizm bilan  og'rigan bemorlarda  kekirdakning 

infantil,  o v o z   d ia p a z o n in in g   qisqarishi  va  ovoz  tem brining  o*ziga  xos 

o ‘zgarishini  a n iq la g a n .

Buyrak  usti  bezlari  po*st!og‘i  funksiyasida  kamchiliklarning  b o lis h i 

ovoz  k u c h s iz lig i,  te z   c h a r c h a s h ,  kechga  yaqin  ovoz  d i a p a z o n i n i n g  

qisqarishiga olib keladi.  Bu  kasallikka ten  pigmentatsiyasi tashxisi  qo'yiladi. 

Bu  k o ‘p in c h a   n afas  olishning  buzilishi  va  afoniya  bilan  birga  keladi.

Buyrak  usti  b ezlari  q obig'i  funksiyasining  ortib  ketishi  ayollarda 

virilizatsiyaga olib keladi.  Bunda ovozning past, erkaklarnikiga o'xshashligi, 

d ia p a z o n n in g  qisqarishi,  tessiturasining kamayishi  kuzatiladi.  Buyrak  usti 

bezlarining  m iy a   qavati  adrenalin  ishlab  chiqaradi.  Bunda  ularni  olib 

tashlash  ta v siy a   etila d i.  S u ru n k a li  ta n z ilitd a   b o d o m c h a   b e z la r in in g  

lakunalarida yiring yig‘ilgan b o is a ,  bunda konservativ usul  foyda bermaydi, 

aksincha,  b e m o r s o g ‘lig‘iga zarar qiluvchi  holatlar yuzaga kelishi  m u m k in 

b u n d a  tan zille k to lo g iy a   usuli  tavsiya  qilinib,  uni  ovoz  hosil  boMishining 

o ‘ziga  xos xususiyatlarini  biluvchi  mutaxassisga o ‘tkazishi  lozim.  O d a td a , 

tanzillektologiyadan s o ‘ng tanglay kamalagi va yumshoq tanglay chandiqlar 

qoladi,  bu  o ‘z  n a v b a tid a   ovoz  funksiyalarining  buzilishiga  sabab  b o ‘ladi.

V .G .  Y e r m o l a y e v   va  u n in g   safdoshlari  (1970)  ta n z ille k to lo g iy a  

texnikasiga  b ir   q a n c h a   talablar  qo'y adilar,  c h u n o n ch i  b o d o m c h a   bezlari 

orqasiga  10  m l  a n e s te z ik   suyuqlik  yuboriladi,  5 - 7   d a q iq a d a n   s o 'n g



operatsiya  qilish  tavsiya  etiladi.  Bu  davrda  su y u q lik   suv  shim uvchi  t a m ­

p o n   rolini  bajaradi.

Ovoz  buzilishlari  b a ’zan  turli  kasalliklam ing  sim p to n i  sifatida  h a m  

n a m o y o n  boMishi  m u m k in .  Shu sababli  ovoz  b u z ilish id a n   shikoyat  qilgan 

bemorlarga har t o m o n l a m a  tekshirish va  reabilitatsiya ishlarini  o ‘z vaqtida 

o ‘tkazish  lozim.

Ovozning  xirillashi,  te z  charchashi  va  a f o n iy a n in g   yuzaga  kelishi 

asosan  qandli  diabct  bilan  o g ‘rigan  b c m o rla rd a   kuzatiladi.

R.V.  K o fa n o v   ( 1 9 7 2 )  q a n d li  d ia b e t  b i l a n   o g ‘rigan  b e m o r l a r n i  

l a r i n g o s k o p i y a   q ilib   t e k s h i r i b ,   k e k i r d a k n i n g   o v o z   hosil  q ilu v c h i 

funksiyasining  buzilishini  aniqlagan.

O d am larda  ovozn in g   shakllanishi  u c h u n   eshitish  yaxshi  rivojlangan 

b o l i s h i   kerak.  Z a if   eshituvchi  kishilar  m axsus  a p p a ra t  taqib,  ja m iy a t 

hayotiga  moslashishlari  m u m k in ,  biroq  nutqiy  kasb egalari z a if eshituvchi 

b o ‘)ishlari  m u m k in   em as.

M a ’luniki,  burun  b o ‘shlig‘i  h a m   m u h im   k u ch ay tiru v ch i  funksiyani 

bajaradi.  Ovozga tem brni beradi.  Burun b o ‘shlig‘i  va b u ru n  oldi bo'shlig‘ini 

intervatsiya qiluvchi  uchlam chi nervning t a ’sirlanishi  kekirdak muskullarini 

qisqarishiga  va  b o 's h liq n in g   normal  kuchaytiruvida  o v o z  kuchini  oshirib 

yorqinlik beradi.  Burun  va burun oldi  b o ‘shliqlarning kasallanishi  ularning 

shilliq qavatini  ishishi  bilan  kelsa,  bu  nafas olishga  va o v o z  nutqiga salbiy 

t a ’sir ko'rsatib ovoz  ap p a ra tid a   funksional  buzilishlarni  keltirib chiqaradi 

va  ovozning  d in am ik   xususiyatlari  y o m o n la s h a d i,  o v o z d a   xunuk  to n la r  

paydo  b o la d i.

Bir  q a t o r   o l i m l a r   V .G .  Y e rm o la y e v ,  M .S .  M ix a y lo v   va  P.Y e. 

Shamsiyevalar  b u ru n d a n   nafas olish  holati  buzilgan  kasallarni  tekshirib, 

ularda funksional  buzilishlarni  nerv reflektor m ex an izm i  bilan boglaganlar.

Davolov  n orm alarini  tanlashda  konservativ  usu llard an   foydalanish 

k o ‘p  afzalliklarga  ega.

Tanglay b o d o m c h a   bezlari  yum sh o q   tan g lay   va  m u sk u llar  harakatini 

chegaralaydigan  b o ‘lsa,  kuylashda  xalal  beradi  va  h a lq u m n in g   qisilishiga 

y o ‘l  bermaydi.  U larn in g   kattalashishi  ovoz  te m b r in i  o ‘zgartiradi.

Ovoz  buzilishlarining  kelib  chiqish  sa b a b la ri  va  mexanizmi

Ovoz buzilishlari  kelib chiqishiga ko'ra  m arkaziy va periferik qismlarga 

b o ‘linadi,  ularning  h a r   biri  organik  va  funksional  b o l i s h i   m um kin.

Ovoz  buzilishlari  m exanizm i  hiqildoqda  n e r v - m u s k u l  apparatidagi 

h a m d a  ovoz b o ‘lmaIarida  paydo b o la d ig a n   o d d iy  g ip o  yoki gipertonuslar 

va  ular  harakatidagi  o ‘zgarishlar  xarakteriga  b o g ‘liq.

O rg an ik   ovoz  buzilishlari.  Organik  ovoz  buzilishlari  asosan  ovoz 

ap p aratid a  a n a to m ik   o ‘zgarishlar  yoki  surunkali  sh a m o lla sh   natijasida 

paydo  b o ‘ladi.

Periferik xarakterdagi  organik ovoz  buzilishlari  a so sid a ovoz apparati




kasalliklari:  u n   paychalaridagi  tugunchalar,  b o 'g ’iz  va  im  paychalarining 

p apilam atozlari  ( o ‘sim talar),  b o ‘g ‘iz  stenozi,  jarohatlanishlar,  kuyishlar 

yotadi.  Bular  p e rife rik   xarakterdagi  organik  ovoz  buzilishlarini  keltirib 

chiqaradi.  O r g a n ik   o v o z  buzilishlariga,  sh u n in g d ek ,  b o ‘g ‘iz  raki  yoki 

b o ‘g ‘iz  t u b e r k u l y o z i d a   b o ‘g ‘zin i  tibbiy  y o “l  b ilan   olib  t a s h l a n g a n  

kishilarning  ovozi  h a m   kiradi.

S urunkali  laringit  u c h u n   hiqildoq  muskullari  tonusining  pasayishi 

xosdir.  L A .   Z a ritsk iy n in g   (1984)  t a ’kidlashicha,  bu  kasallikda  hiqildoq 

apparatining  m uskullari doimiy  ravishda kuchli giperkinez holatida b o ‘lib, 

ovoz  boyiam lari  kuchli jipslashadi.  Shuningdek,  gipokenez  h a m   u ch rab , 

u n d a  ovoz  b o y ia m la r i  b o ‘shashgan,  toMiq jipslashm agan  holatda  boMadi. 

Laringitda b e m o r l a r  hiqildoqdagi  noqulaylik, quruqlik,  qirilish,  namlikning 

yig'ilib qolishi,  b o ‘yin va  halqum  qismida charchash,  xirillash,  uni  kechga 

borib  z o 'ra y ish i  va  ertalab   butu nlay  yoki  q ism a n   y o ‘qolishdan  shikoyat 

qiladilar.

L a r i n g o s k o p i y a d a   ovoz  b o y la m la rid a   g ip e r e m iy a   va  y o p i s h q o q  

sh ilim s h iq   b o r l i g i   a n i q l a n a d i .   F o n a t s i y a d a   o v o z   b o y ia m la r i  t o ‘liq 

jipslashmaydi,  o v o z boylamlarining qalinlashganligini va tonusning y o ‘qligi 

aniqlanadi.

Su ru n k a li  larin g it  bilan  o g ‘rigan  b e m o r la r d a   ovoz  d ia p a z o n in in g  

qisqarganligi,  m o n o t o n   intonatsiya,  ovoz  kuchi  kamligi  kuzatiladi.  U la r 

hiqildoqdagi  n o x u s h   sezgilardan  shikoyat  qiladilar.

Laringitning  o g ‘ir  turlarida  xirillash  d o im iy   bo 'lad i,  b a ’zan  afoniya 

v u ju d g a   k e l a d i .  O v o z   b o y ia m la ri  sh illiq   b ila n   q o p l a n g a n   b o 'l a d i .  

F o n a tsiy a d a   o v o z   boyiam lari  o ‘rtasida  o v a lsim o n   tirqish  k u zatiladi. 

L a r in g o s k o p iy a d a   te b r a n is h   a m p litu d a s in in g   pasayganligi,  fon atsiy a 

davrining  qisqarganligi  kuzatiladi.

Kasbiy  t r a x e itla r   nutqiy  kasb  egalarida,  kuylashda  ovoz  boylam   osti 

bosim ining o 'z g a ris h i  natijasida yuzaga  keladi.  Bemorlar asosan  ovozning 

tez  c h a rc h a s h i,  traxeyadagi  noqulaylik,  nam lik   yoki  quruqlik,  y o 4ta ld a n  

shikoyat  q ila d ila r.  Laringoskopiyada  ovoz  boylamlarida  h e c h   q a n d a y  

o 'z g a r is h la r   k u z a t i l m a y d i ,  lekin  traxeyaning  shilliq  q a v atin in g   b a ’zi 

joylarida  g i p e r e m i y a   kuzatiladi.  Ba’zi  h o lla rd a   h a lq u m ,  h iq ild o q   va 

traxeyada  kataral  h o la tla r  kuzatiladi.  N u tq iy   kasb  egalarida  traxeitlar 

boylam   osti  b o ‘s h lig ‘ida  suyuqlik  yig‘ilishidan  yuzaga  keladi.  B unda 

bem orlar m a ’lu m   tovushlam i talaffuz qila olmaydilar, ovoz toni y o ‘qoladi.

A llc rg ik   l a r i n g i t  

— bu  o d a m n in g e k z o g e n  va endogen t a ’sirlovchilarga 

nisbatan  se z g ila rn in g   ortishidir.

B u n in ,  h a l q u m ,   hiqildoq  va  traxeyaning  shilliq  qavatlari,  o d a td a , 

allergenlar  b ila n   k o 'p r o q   bevosita  aloqaga  kirishadi.  Allergik  laringitda 

hiq ild o q n in g   n asliy   o 't k i r   shishlariga  moyillik  h a m   aniqlangan.  Agar 

hiqildoq o stid a  s h is h la r bo'lsa,  bunda hiqildoqda  noqulay sezgilar vujudga 

keladi,  ovoz  b o y la m la rid a  shish  b o ‘lsa,  fonatsiyaning buzilishi  kuzatiladi,




o v o z  boylam larida  sh is h la r  b o llsa,  nafas  olish  j a r a y o n i d a   buzilishlar 

kuzatiladi.

Ba’zan  shishli  laringit  hiqildoq  stenozi  bilan  birga  keladi,  u  tez  yoki 

to 's a td a n   rivojlanadi.  B em o rd a  hiqildoqda  o g 'riq li  s p a z m a la r ,  yo'tal, 

y u t i s h d a   o g ‘r i q l a r   p a y d o   bo M ad i.  B u n d a   o v o z   o ' z i n i n g   n o r m a l  

jarangdoriigini  yo‘qotadi,  ovozda  kuchli  ch a rc h a sh   holatlari  kuzatiladi.

H iq ild o q   periferik  p a r e z   va  falajlari  bilan  b o g ‘liq  boMgan  ovoz 

buzilishiari  quyi  hiqildoq  shikastlanishi  yoki  infeksion  shikastlanishlarda 

yuzaga  keladi.  Bir  t o m o n l a m a   buzilish  n isb a ta n   k e n g   ta rq a lg a n d ir. 

Shikastlangan  to m o n d a   ovoz  boylnmlarining  holati  o ‘rta  (m e d ia l),  yon 

(lateral)  h a m d a   aytilganlar  o 'rta s id a   (in te r-m e d ia l)  b o ‘lishi  m u m k in . 

Lateral  holatda  ovoz  buzilishiari  nisbatan  aniq  n a m o y o n   b o l s a ,   medial 

h o latd a  nafas  buzilishiari  nisbatan  aniq  n a m o y o n   b o ‘ladi.

Hiqildoq harakati  funksiyalarining buzilishi ichki m uskullam ing nevrogen 

parezlariga olib keladi.  Bunda ovoz butunlay yo'qoladi yoki b irdan xirillaydi, 

nutq  jarayonida  kuchli  toliqish,  qalqish,  reílektor  y o ‘tal,  nafas  olishda 

qiyinchiliklar  kuzatiladi.  Ovozdagi  qo'pol  buzilishlaming  nafas  buzilishiari 

bilan  birga  namoyon  bo'lishi  nuqsonni  yanada  og‘irlashtiradi.

H iqildoqning  m arkaziy  parez  va  falajlari  bosh  m iy a   p o ‘stlog‘i,  miya 

ko'prigi,  uzunchoq  miya,  o ‘tkazuvchi  yo'llarining shikastlanishiga b o g liq  

b o 'l a d i .  B olalarda  bu  h o la tla r   m iya  falajlanish  k a s a llig id a   u c h ra s h i 

m u m k in .

O r g a n ik   o v o z  b u z ilish la rig a   k o ‘p in c h a   o ‘s m a l a r   va  u la r n i  olib 

tash lan g an d an   keyingi  holatlar sabab  boMishi  m u m k in .

Bolalarda  ko‘plab patillom alar uchrashi  va b u tu n   h iq ild o q q a  tarqalishi 

h a m d a   olib  ta sh la g a n d a n   s o 'n g   h a m   p a y d o   boMishi  m u m k i n .  Keng 

qam rovli  papillom atoz va  k o 'p lab  qilingan  o p e ra tsiy a la rd an  s o ‘ng ja ro h a t 

chandiqlari  nafas olish va ovoz  hosil  bo'lishida c h u q u r  n u q so n la rn i  keltirib 

chiqaradi.  U shbu  kasallikning  etiologiyasi  va  p a to g e n e z i  hozirgi  davrga 

q a d a r   o ch ib   berilmagan.  N afas  olish  va  ovoz  faoliyatining  buzilishidan 

iborat  b o l g a n   barvaqt  papillom atoz  bola  nutqi  va  shaxsi  shakllanishiga 

t a ’sir  k o 'rs a tis h i  m u m k i n .  O 's m a n in g ,  h a t t o   e h t i y o t   q ilib   b a r t a r a f  

etilishidan  so ‘ng  h a m   ovoz  apparatin in g   kamchiligi  kelib  chiq ad i.  Xavlli 

o ' s m a   b ila n   b o g 'liq   ra v is h d a   h i q i l d o q n i n g   t o ‘liq  o l i b   t a s h l a n i s h i  

hiqildoqning  halqum   bilan  birlashishi  sababli  in sonni  o v o z d a n   m a h r u m  

etadi,  h a m d a   nafas  faoliyatini  izdan  chiqaradi.  Y u q o rid a   b a y o n   etilgan 

ovoz  buzilishlarining  barchasi  surunkali  buzilishlarga  kirib,  m ustaqil 

ravishda  y o ‘qolmaydi.

Ovoz  buzilishiari,  q o n u n g a   k o ‘ra  nutq  tizimi  shakllanishiga  t a ’sir 

k o ‘rsatmaydi.  Faqatgina ilk davr o g ‘irpatologiyasigina  n u tq   rivojlanishiga 

t a ’sir k o ‘rsatadi.  Bu  b a ’zan  nutq shakllanishiga q a d a r  kasallikka chalingan 

bolalarda  kuzatilishi  m u m k in .  K o ‘plab  o ‘tkazilgan  o p e ratsiy alar,  ovoz 

y o ‘qligida  tabiiy  y o ‘Ilar orqali  nafas  olishning buzilishi  b o la n in g   so m atík



zaifligini  keltirib chiqaradi,  h a m d a  psixik va nutqiy rivojlanish sustlashishi, 

h is-hayajonli  iroda doirasidagi  nuqsonlaiga sabab b o lish i  m um kin.  Bolalar 

o ‘z la rin in g   n u q so n la rin i  sezib,  m uloqotga  te z  kirishmaydigan  qaysar, 

o ‘zini  t u t a   o lm a y d ig a n   b o ‘lib  qoladilar.

U l a r   t o ‘g*ri  tovush  talafTuzini  qiyin chiliklar  bilan  o'zlashtiradilar. 

O v o z   b u z i l i s h l a r i n i n g   n i s b a t a n   y e n g i l   h o l a t l a r i d a   b o l a l a r   o ‘z 

k a m c h i l i k l a r i g a   x o tirja m   m u n o s a b a t d a   boMadilar.  B a ’zilari  esa  o ‘z 

k a m c h iiik la rig a   tanqidiy  m u n o sa b a td a   b o l a d i l a r ,   h a m d a   uni  b a rta ra f 

etishga  intiladilar.

F u n k sio n a l  o voz  b u zilish lari

Funksional  ovoz buzilishlari nisbatan  keng tarqalgan va turli  -tumandir. 

U la r  h iq ild o q   yallig  lanishi  yoki  u  yoki  bu  anato m ik   o'zgarishlari  bilan 

kechmaydi.  Pedagogik adabiyotlarda mutaxassislar uchun organik buzilishlar 

etiologiyasini va patogenezining murakkabligi  bilan bog‘liq ravishda m a'lu m  

qiyinchiliklami  keltirib chiqarganligi sababli  funksional buzilishlami bartaraf 

etish  n isb atan   yengil  ekanligi  haqidagi  fikrlar  bahsli  hisoblanadi.

F u n k s io n a l  buzilishlarning  sabablari  turlicha  boMishi  m u m k in :  y a ’ni 

ovozning charch ash i, ovozni y o m o n  qo'yilishi,  infeksion kasalliklar h am da 

psixik  o m illa r n in g   t a ’siri.  Ba’zan  sanab  o*tilgan  sabablar  uyg'u nlashgan 

h o ld a   kelishi  "boshlanuvchi"  davrni  aniqlashni  qiyinlashtiradi.  U zo q  

d a v o m   e t g a n   f u n k s i o n a l   o ‘z g a r i s h l a r   h i q i l d o q   s h illiq   q o p l a m a s i  

giperem iyasi  (qizarishi),  ovoz  boylam larining  y o kg ‘onlashuvi,  shish  va 

shish k o ‘rinishdagi  psevdoorganik qoplamalarni yuzaga keluvchi  funksional 

buzilishlarga  tashxis  q o ‘yishni  qiyinlashtiradi.

P eriferik  funksional  buzilishlarga  fonosteniya,  gipo  va  g ipertonus 

afoniya,  disfo n iy alar  kiradi.

F o n o s te n iy a  —bu ovozning funksional  buzilishi b o klib,  nafas  fonatsiya, 

artikulatsiya  o ‘rtasidagi  koordinatsiyaning  buzilishi  bilan  xarakterlanadi.

F o n o s te n iy a n in g   kelib  chiqishi  haq id a  turli  fikrlar  mavjud.  Nafas 

y o ’llarin in g   o ‘tk ir sham ollashi,  ovozga  katta  yuklam a  berish,  bosh  miya 

p o ‘stlo g ‘ida  to rm o z la n ish   fonosteniyani  paydo  bo'lishiga  sabab  b o ’ladi 

va  o v o z  a p p a r a ti  m ushagining  harakat  funksiyasi  buzilishi  kuzatiladi.

L .D .  R a b o t nov  llkriga  k o ‘ra,  fonosteniyaning rivojlanishi  u ch u n   t a ’sir 

qiladigan  fa k to rla r quyidagilar: turli xil  som atik  kasalliklar,  organizm dagi 

g a r m o n a l   te n g lik n in g   o 'zg arish i,  h im o y a   kuch in in g   pasayishi,  psixik 

o ’zgarish lar,  o v o z  apparatin in g   zo'riqishi.  A.  M itrinovich-M odjeevka 

(1965)  h iq ild o q n in g   anato m ik   tuzilishida  kamchiligi  boMgan  b em orlarda 

f o n o s te n iy a n in g   rivojlanishini  kuzatdi.

F o n o s t e n i y a n i   ko'p chilik  m ualliflar  (M .l.  F om ichev,  1949;  T.Ye 

S h a m s h e v a ,  V .P .  M orozov,  1966;  Yu.S.  Vasilenko  1978,  L.A.  Zaritskiy 

1984)  kasb kasalligiga kiritadilar.  Ulam ing fikricha, ashula aytish  murakkab 

psixo-fizik ja r a y o n   hisoblanadi  va  bu  q o'shiqchining  nerv  psixik  holatiga




t a ’s ir e ta d i, ayniqsa,  endi q o ‘shiq aytishni boshlagan  q o ‘s h iq c h ila r d a v r a g a  

birinchi b o r chiqayotganlarida ovozni y o ‘qotish xavfidan  q o ‘rqish  hissiyoti 

k u ch a y a d i  va  q o ‘shiqni  e rk in   a y ta   o l m a y d i ,   b u n i n g   n a tija s id a   o v o z  

b o y l a m l a r i   m u s k u li  t a r a n g l a s h u v i g a ,   o ‘z i n i n g   f i z i o l o g i k   h o l a t i n i  

o ‘zgarishiga  va  q o ‘shiqni  asl  ovoz  h o la tid a   b o l m a s lig ig a   o lib   keladi.

V.A.  Trinos (1981)  fono sten iy an in g  p a y d o  boMishini  u m u m i y  va joyli 

sab a b la rig a   ajratad i.  L.A.  Z a r its k iy   ( 1 9 8 4 ) ,  Z . l .   A n i k e y e v a   (1 9 8 5 ) 

fonosteniyani  o ‘tkir  va  surunkali  tu rla rg a   ajratdi.

F o n o s te n iy a d a   b em o rla rn in g   s h ik o y a ti  x ilm a-xil  b o 'l a d i :   te z   jah l 

chiqish,  sahnaga chiqishdan oldin q o ‘rquv,  u y q u n in g  buzilishi,  hiqildoqda 

q a d a l i s h ,  t o v u s h   b a la n d lig i  va  t e m b r i n i n g   o ‘z g a r i s h i ,  s o ‘z l a g a n d a  

hiqildoqda  o g ‘riq,  ovozning ju d a  c h a rc h a sh i.

Gipotonus disfoniya  (afoniya)  —o v o z boylamlari  m uskullari t o nusining 

pasayishi  natijasida ovozning buzilishidir.  B u n d a  ovoz b u zilish in in g  asosiy 

sabablari:  ovoz boylamlari  m uskullarining z o ‘riqib ta ra n g la sh u v i,  kasallik 

v a q tid a   ov o zg a  yuklam a  t u s h i s h i ,  t  tk ir   r e s p i r a to r - v ir u s li  in fe k sio n  

kasalliklar;  o rganizm da  vitam in  y etishm ovchiligi;  g o r m o n a l   disfunksiya 

o rg a n iz m n in g   turli  xil  surunkali  kasalliklari.  B e m o rla r  o v o z n in g   tezd a 

c h a r c h a s h id a n ,  xirillashidan  s h ik o y a t  q ila d ila r.  T r a x e y a   va  h iq ild o q  

bilvosita laringoskopiyaqilinganda shilliq qavatda hech q a n d a y  yalliglanish 

belgilari  kuzatilmaydi.  Ovoz  boylam lari  h a r a k a tc h a n ,  to n u s i  pasaygan, 

fonatsiyada  yoriq  taranglashgan  oval  h o la td a   q o lad i,  b a ’z id a   o rq a   qismi 

u c h b u rc h a k   shaklida  bo'ladi.

G ipertonus  disfoniya  (afoniya)  —  bu  ovoz  b o y la m la r in in g   muskul 

to n u s in in g   oshishi  bilan  o v o z n in g   buzilishi  t u s h u n i l a d i .  G i p e r t o n u s  

disfoniya  afoniya  k o 'p ro q   shovqinli j o y d a   ovozga  z o ‘r  b e rib   g ap irg an d a, 

baqirib gapirganda  kelib chiqadi.  B u n d a y  ovoz  buzilish  m e x a n iz m i  qorin 

m u s k u l l a r i n i n g   t a r a n g l a s h u v i g a ,   d i a f r a g m a n i n g   t o M q i n s i m o n  

harakatlanishiga yuz va buyin  m uskullarining taran g lash u v ig a olib keladi.

B em orlar b o 4yin  hiqildoqdagi  o g ‘riq  noqulaylikni  his  qilish  ovozning 

te z  charchashi  xirillashidan  shikoyat  qiladilar.  Bilvosita  laringoskopiya 

qilinganda  fonatsiya vaqtida ovoz boylam lari  b irb irig a  q a ttiq   b o l i b  birikib 

turgan  k o ‘rinadi.  B urm alam ing cheti  shishi  natijasida  ular bir-biriga  tegib, 

ishqalanib  shilliq  ajratadi.

M utatsiya  davrida  him oyalovchi  ta rtibga  rioya  q ilm aslik   oqibatida 

ovoz apparati yuklamasini orttirish  hiqildiq  ichki  m uskullari  faoliyatining 

gip ogipertonus  k o ‘rinishidagi  buzilishlariga  olib  keladi.

Bolalar  ovozini  rivojlantirish  va  tiklash  m cto d ik asi

Hozirgi  z a m o n   logopediya  fani  o r g a n iz m n in g   y o 'q o l g a n   funksiyasini 

q a y t a   t i k l a s h   v a z ifa s in i  i n s o n p a r v a r   b e m o r n i   j a r o h a t l a s h g a   y o ‘l 

q o ‘ym aydigan  m etodlardan  foydalanib  hal  qiladi.  O v o z n i  tik lash d a  G . 

S h o p p e  m etodi b o ‘yicha ish o l ib b o r is h   m aqsadga  m uvofiqdir.  G .  S h o p p e




1888-yildayoq  b o ‘g ‘iz  m uskulaturasiga va  shilliq  pardasiga t a ’sir qiluvchi 

q o n  aylanishini  regulirovka kiluvchi shilliq  m o d d an i kamaytiruvchi  massaj 

qilish  z a r u r   d e b   k o ‘rsatgan  edi.

O r t o f o n i k   d a v o la s h g a   X I X   asr  o x ir la r id a   a so s  s o l i n d i .  B u n d a  

fo n o s te n iy a  va  funksional  afoniyani  davolashda artikulatsion gim nastika, 

nafas m ashqlari, u m u m iy  ta n a  gimnastikasi, vibratsiya, elektr ovoz vilkalari 

tavsiya qilinar edi. G .  G u t s m a n  b e m o m in g  nutq rejimiga alohida ahamiyat 

b e ra d i  va  8—10  kun  d a v o m id a   m u tlaq   tinchlik  b o l i s h i   tavsiya  qilinadi.

G .  G u t s m a n  birinchi b o ‘!ib,  funksional  ovoz buzilishlarini bartaraf qiluvchi 

ish n in g   u   yoki  bu  darajada  m u k a m m a lr o q   tizim ini  taklif qildi.

K o m p le k s   davolash  m e to d i  -   fonik  ortopediya  -   funksional  ovoz 

bu zilish larid a  qoMlanilgan.  U n i n g   tarkibiga:

1)  psixoterapiya;

2)  quyi  qovurç^alar  diafragm a!  nafsni  tarbiyalash;

3)  artikulatsion gim nastika -  dastlab ovoz ishtirokisiz,  keyin s o ‘zlarni 

shivirlab  aytish;

4)  b a ia n d   ovoz  bilan  o ‘tkaziladigan  mashqlar.

B e m o r  ovoz balandligini va ovoz kuchini chiqarilayotgan  havo kuchini 

o 'z g a rtiris h   y o ‘li  bilan  b o s h q a ra   olar  edi.

O rto fo n iy a   —  ovoz  funksiyasi  buzilishlarini  artikulatsion,  nafas  va 

ovoz  m ash q lari  bilan  maxsus  davolash  m etodi.  O rtofonik  davolashning 

m a q s a d i  —  b o ‘g ‘iz  faoliyatidagi,  nafas  va  artikulatsion  funksiyalaridagi 

b u zilg an   avtom atizatsiyani  q a y ta   tiklashdir.  Bu  m e to d g a   X IX   asrning 

ox irid a  asos  solingan.  K eyinchalik  rus  foniatrlari  va  otolaringogologlari, 

l o g o p e d l a r i ,   c h e t   e l l i k   m u t a x a s s i s l a r   b u   m e t o d   m a z m u n i n i  

c h u q u rla s h tird ila r  va  kengaytirdilar.

O v o z n i   t i k l a s h n i n g   k o m p l e k s   m e t o d i   b u   s i s t e m a l a r n i n g  

koordinatsiyasini  yoMga  q o ‘yishga  y o rd a m   beradi.  Bu  m e to d n in g   eng 

m u h i m   tam oyili  logopedik  va  davolash  ishlarining  izchilligi,  funksional 

te r a p iy a n in g   b o ‘g ‘iz  kasalliklarini  dav o lash n in g   h a m m a   bosqichlarida 

o ‘tkazilishidir.

B o ‘g ‘iz  kasalliklarini  d a v o la s h n in g   h a r   b ir   b osqichiga  lo gopedik 

m a s h q la r n in g   m uay y an   k om pleksi  m uvofiq  keladi.  U la r  n u tq   nafasi, 

artikulatsiyasi  va  ovozni  postan o v k a  qilishga  qaratilgan.  Davolashning 

h a r   b i r   keyingi  bosqichida  m a sh q la r  murakkablashtirib  boriladi,  bunda 

b o l a n i n g   u m u m i y   h olati  k a sa llik n in g   borishi,  nafas  olish  xarakteri, 

a rtik u la tsiy a n in g   va  ovozn in g   xarekteri,  shuningdek,  jism oniy  va  psixik 

rivojlanishdagi  yosh  xususiyatlari  hisobga  olinadi.

D a v o la sh n in g  birinchi  bosqichi -  operatsiyagacha b o ‘lgan  (tayyorlov) 

bosqichi.

Bola traxeotom ik trubka  ta qadi, bu  o ‘tkir yoki  xronik  b o ‘g'iz stenozida 

nafas  olish  imkonini  beradi.  Tabiiy  nafas  yoMlari  -   burun  va  og‘iz  nafas 

jarayonida  ishtirok  etm aydi,  b u n d a   artikulatsion  apparatning  funksiyasi  va



ovoz  jarangi  b irm u n c h a   atrofiyaga  u c h ra y d i.  O voz  o ‘z  ja ra n g d o rlig in i 

y o ‘q o t a d i ,   a fo n iy a   y u z  beradi  y o k i  m o n o t o n ,   x u n u k ,  t u s h u n a r s i z ,  

intonatsiyalardan  m ahrum   b o ‘lgan  n u tq   hosil  b o ‘ladi.  N u tq n in g   bir  turi 

uzoq davom etuvchi traxeotomik trubka taqib yurishning o ‘ziga xos belgisidir.

Bu  b o s q i c h d a   l o g o p e d ik   m a s h g ‘ u l o t l a r i n i   b o s h l a s h   m a q s a d g a  

m uvofiqdir,  ular  psixoterapiya,  a r t i k u la ts io n   g im n a stik a ,  yengil  n afas 

g i m n a s t i k a s i   va  b o la   n u t q i n i   u m u m i y   r i v o j l a n t i r i s h   is h la r i  b i l a n  

c h egaralanadi.

L ogopedik  mashqlarning  m aqsadi  —  o v o z n i  qayta  tiklashda  b e m o r d a  

ishonch  hosil  qilish,  bolaning artikulatsion  ap p a ra ti  h a ra k a tla rin in g  sifati 

va  h ajm ini yaxshilash, tabiiy nafas y o l l a r i   orqali  nafas olish  k o ‘n ik m asin i 

hosil  qilish.  Bolaning  jism onan  zaifligini,  u n in g   astenik  h o la tin i  b o la 

boshidan  kechirgan k o ‘p sonli operatsiyalarini,  b o laning o*z ahvoli  tufayii 

azob chekishni ovozning yo‘qligini  hisobga olib,  logopedik m a sh g ‘ul

m uayyan  dozirovkada,  vaqti  ch e g a ra lan g a n   h o ld a  (5—10  m i n u t ) ,   s ek in  

te m p d a   va  o ‘yin  shaklida  olib  borish  tavsiya  etiladi.

Davolashning  ¡kkinchi  bosqichi  —  o p c ra ts iy a d a n   keyingi  b o sq ic h d ir. 

T   shaklidagi  rezina  trubka  uzoq  m u d d a t   taq ib   yuriladi  (3—5  o y   ).  Bu 

tru b k a  retsidivlarga  qarshi  kurashish  va  b o ‘g ‘izdagi  teshikni  d a v o la s h  

m a q sa d id a   taqiladi.  Bunda  nafas  o lis h   a s o s a n ,  tru b k a  o rq a li  a m a l g a  

oshiriladi,  ovoz  b o ‘lmaydi  (afoniya  )  yoki  u sh a  avvalgi  m o n o t o n   n u t q q a  

e g a   b o M a d i.  Bu  s h a r o i t l a r d a   a r t i k u l a t s i o n   va  n a f a s   m a s h q l a r i  

murakkablashtiriladi,  logopedik davolash  fizkulturasi  kiritiladi,  bola  nu tq in i 

u m u m iy   rivojlantirish b o ‘yicha  ish  o lib   b o rish   d a v o m   ettiriladi,  to v u s h la r  

talaffuzi  korreksiyasi  olib  boriladi.

0 ‘tkaziladigan  mashqlardan n ia q sa d   —  s a f  artikulatsion  h a r a k a tla rn i, 

unli  to v u s h la r n i,  u n d o sh   to v u s h la r n i,  b o kg ‘i n l a r   va  s o ‘z l a m i   n a f a s  

chiqarishda,  old in ovozsiz,  keyinshivirlab talaffuz qilish bilan  birlashtirish 

orqali  artikulatsion  apparat  h a ra k a tin in g   sifatini  yaxshilashdir.  B u n d a y  

m a s h q l a r   m o n o t o n   n u tq   o 'rn ig a   s h iv ir lo v c h i  n u tq n i  hosil  q ilis h g a  

qaratilgan  bo'Iadi.  Davomli  nafas chiq arish   logopedik davolash  fizkulturasi 

maxsus  kompleksi  yordamida hosil  q ilin a d i,  b u   kom pleksga s o f g i m n a s t i k  

m ash q lard an   tashqari  yana  nafas  m a s h q la ri,  tovushlar  va  s o ‘zlarni  n afas 

c h i q a r i s h d a   ta la ffu z   qilish  bilan  b i r g a l i k d a   k iritilad i.  Bu  m a s h q l a r  

davolashning nazorat bosqichiga o ‘tishni yengillashtiradi.  Bola o rg a n iz m in i 

jism oniy  j i h a t d a n   m ustahkam laydi,  o r g a n i z m n i n g   ish  q o b iliy a tin i  va 

chidamliligini  oshiradi.

D a v o la s h n in g   uchinchi  bosqichi  —  n a z o r a t   p o s t d e k a n y u l y a t s i o n  

bosqichidir  (3—5oy).  Bu  bosqichda  b o ‘g ‘izdagi  teshikning  bitib  ketishi 

tu rg ‘unligi  va  retsidivlarning  b o r-y o ‘qligi  tekshiriladi.

Bola  a w a lig a   stom a  orqali  nafas  o la d i,  k eyinchalik  s t o m a   p la s tir  

bilan  berkitiladi,  bola  nafas  olishning  tabiiy  yo'llari  orqali  nafas  o la d i. 

Ovoz  b o ‘imaydi.



D avolashning  bu  b o s q ic h id a   artikulatsion  va  nafas  gimnastikasiga 

d av o iash   fizkulturasi  bilan  birga  ovoz  mashqlari  h a m   q o ‘shiladi.  Nafas 

m a sh q la ri  m urakkablashtiriladi,  ulam ing  o ‘tkazilish  vaqti  uzaytiriladi, 

nafas mashqlari tovush fonatsiyasi  bilan birga olib boriladi.  Ovoz mashqlari 

o v o z   tovushlarini  hosil  qilish  u c h u n   xizmat  qiladi.

Davolashning to 'r tin c h i  bosqichi  — Iaringostomaning plastik berkitili- 

shidir.

O p eratsiy ad an   keyin  1 4 - 1 7   kun  o ‘tgach  log o p ed ik   m ash g ‘ulotlar 

q a y t a d a n   boshlanadi  va  o ‘z in in g   oxirgi  yakunlovchi  fazasiga  —  nafas 

olish n i,  artikulani  va  o v o z  hosil  qilishni  t o l a   tiklash  fazasiga  kiradi.

Davolashning beshinchi  bosqichi  — funksional terapiya deb  nomlanadi. 

Bu  d a v rd a   rezo n ato r,  g e n e r a t o r   va  energetik  s is te m a la r  faoliyatidagi 

k o o rd in a ts iy a   q a y ta   tik la n a d i.  Ovozning  balandligi,  ovozn in g   kuchi, 

o v o z n in g   tem brini  rivojlantirish  va  bola  nutqining  m elo d ik a  intonatsion 

t o m o n i n i   boyitish  b o ‘y ic h a   o v o z  mashqlarining  m u ra k k a b   kompleksi 

kiritiladi.

B o ‘g ‘iz  va  b o ‘yin  m u sk u llarn in g   z o ‘riqishi  kuzatilsa,  un  paychalari 

yetarli  darajada jipslashm asa,  u  holda  flzioterapevtik davoiash  q o lla n ila d i 

( b o ‘yindagi  chandiqlar oblast ida elektroforez yodli  kaliy bilan  ionizatsiya).

Ovozni  tiklash  b o 4yicha  logopedik  m ashg‘ulotlar  kursining  mazmuni

Y e.S.  A lm azova  o v o z n i  tiklash  bo'y ich a  lo g o p e d ik   m a sh g 'u lo tla r 

kursini  ikki  bosqichga  ajratadi:

I  bosqich  -   logopedik  m a s h g 'u lo tla m in g   tayyorlov  bosqichi;

II  bosqich  —  logopedik  m a sh g ’ulotlam ing  asosiy  bosqichi.

I.  Logopedik  m a s h g ‘u!otlarnm g  tayyorlov  bosqichi

Bola  ovozini  tiklash  b o ‘y ic h a   ishni  boshlashdan  avval  bola  haqidagi 

a n a m n e z tik   m a ’lu m o tla m i  olish,  shuningdek,  klinik  psixologo-pedagogik 

va  l o g o p e d i k   t e k s h i r i s h l a r n i n g   n a t i ja la r in i  b i r   t i z i m g a   s o lis h   va 

um u m lash tirish   lozim dir.  B o laningovozi  va  nutqi  m agnit  lentasiga,  nafas 

olishi  esa  kimografga  yoki  elektroensefalografga  yozib  olinadi.

B o ‘g ‘iz kasalliklariga ega boMgan bolalarga organizm ning astenik hoiati 

b o lg ‘izning  nerv-m uskul  a p p a ra tin in g   tuzilishida  va  funksiyasida  turli 

o ‘zgarishlar,  em otsional-iroda sferasining buzilishlari,  nutq taraqqiyotining 

su stlash ish i  va  o v o z  fu n k siy asin in g   uzoq  d a v o m   etu v ch i  buzilishlari 

ku zatiladi.  Bu  m a ’lu m o tla r  bolaning  rivojlanish  xususiyatlarini  ochishga, 

b oshlang'ich  nuqtasi  psixoterapiya bo‘lgan ovozni tiklash ishining yoMlarini 

va  vositalarini  ishlab  c h iq ish g a  imkon  beradi.

Psixoterapiyaning  m a q s a d i  -   bolaning  ongini,  faolligini,  irodasini, 

o v o z n i  tiklash  ja ray o n ig a  ja lb   qilishdir.  Psixoterapiya  bola  shaxsining 

q a y ta   tarbiyalanishga  b o la  shaxsining  qiyinchiliklarini  yengish  va  tezroq 

sog‘ayish  uchun kurashishga yordam  beradi va faollashtiradi.  Psixoterapiya 

bolaga u ning yoshini,  kasallikning borishini, bolaning shaxs xususiyatlarini.




unin g   nutqi  va  ovozdagi  buzilishlarning  xarakterini  hisobga  o ig a n   h o l d a  

individual  y o n doshishga  undaydi.

Psixoterapiya suhbat shaklida olib boriladi.  Suhbat  d a v o m id a  b o la n in g  

shikoyatlari  a n iq la n a d i,  qiziqish  d o ir a s i  q o b iliy a tla ri  o ‘z  n u q s o n i g a  

m unosabati  h a q id a   tasavvurga  ega  b o l i n a d i ,   shaxsiy  va  ish  y u z a s i d a n  

kontakt  o ‘rnatiladi.

U zo q  dav o m  etadigan va og'ir b o ‘g ‘iz  kasalliklari bilan o g ‘rigan b o la la r 

bir  m arta  yoki  k o ‘p   m arta  suhbat  s h a k lid a   olib  boriladigan  faol  v a   bir 

m aqsadga  y o ‘naltirilgan  psixoterapiyaga  m u h to j  b o la d ila r.

P sixoterapiya  b o la  shaxsining  s o g ‘ayishini  va  tiklovchi  t a ’l i m n i n g  

m uvaffaqiyatini  t a ’minlovchi  tadbirdir.

P sixoterapiya  bilan  bir  vaqtda  a rtik u la ts io n   g im n a s tik a   h a m   olib 

boriladi.  Fo n atsiy a jarayonida  artikulatsiyaga  alo h id a  a h a m iy a t  b e rila d i. 

S h u   j a r a y o n d a   o v o z  te m b r i  a n i q l a n a d i ,   u n d o s h   va  u n li  t o v u s h l a r  

shakllanadi.  B u n d a n   tashqari,  artikulatsiya  q an c h a lik   an iq   va  y a x s h iro q  

b o i s a ,   u n   p a y c h a la rin in g   funksiyasi  s h u n c h a   an iq   va  b i r   m a q s a d g a  

yo'naltirilgan  b o l a d i .

Yuqori  re z o n a to r tr u b k a n in g   faoliyati  b u zilg an d a  h a r a k a tla r  o ‘z i n i n g  

koordinatsion aniqligini yo'qotadi,  b o ‘sh ash g an ,  beso‘naqay b o l i b  q o la d i, 

bu  hol  b o lalard a  h a m   kuzatiladi.

Artikulatsion  gimnastikaning  m aqsadi  artikulatsion  a p p a ra tn in g   b a r c h a  

qismlarining  aniq,  chaqqon,  t o ‘g‘ri  harakatini  ta ’minlash  va  artikulatsion 

apparatning  nafas  va  ovoz  hosil  qilish  organlari  bilan  koordinatsiyalashgan 

faoliyatini  ta ’minlashdir.  Artikulatsion  m uskullam i  z o ‘riqishdan,  qisilish- 

dan  va  aksincha,  b o ‘shanglik,  zaiflikdan  xalos  qilish  zarur.

Artikulatsion  apparatni  z o 'riq is h d a n   xalos  qilish  va  u n i n g   t o n u s i n i  

oshirish  u c h u n  gigiyenik massajdan  foydalaniladi.  Massajda b a r m o q la r n in g  

uchi  bilan  silash  amalga  oshiriladi:

a)  p e s h a n a   o ‘rtasidan  chakkalar  t o m o n   va  k o ‘z  atrofida  b u r u n n i n g  

ikki  k o ‘z  o'rtasidagi  yuqori  qismigacha;

b)  b u r u n n i n g   ikki  k o ‘z  o 'r t a s i d a g i   y u q o ri  q i s m i d a n   q u l o q   o ld i 

chuqurchasi  to m o n ;

d)  b u ru n   u c h id a n   yuqoriga  va  pastga;

e)  b u ru n   uchi  atrofida  vinsim on  h a ra k a tla r,  yuqori  va  pastki  lab larg a 

o 'tis h   bilan.

Vibratsion  massajda b u ru n   q an o tia ri 



m

  tovushini  talaffuz  qilish  b ila n  

bir  paytda  urib  turiladi.

M assaj  y u z  m u s k u la tu r a s in in g   h a r a k a t l a r i n i   f a o l l a s h t i r a d i ,   y u z  

mimikasini yaxshilaydi.  Massaj bilan  birga bola  mustaqil  ravishda p e s h a n a  

va  burnini  tirishtirishni,  q o v o g ln i  solishni,  qoshlarini  kerishni,  lu n jla rin i 

shishirishni,  tab assu m   qilishni  o 'rg a n a d i.  Bu  m ash q lar  o v o zg a  g o ‘zallik 

b e ra d i,  o v o z n i n g   kuchini  va  t e m b r i n i   y axshilaydi.  F iz io lo g iy a   t a n i  

m a ’lu m o tla rig a   k o ‘ra,  m im ik   m u s k u lla r n in g   h a ra k a ti,  y u z  t e r i s i n i n g



q o ‘z g ‘atilishi  ovoz  m u sk u lla rin in g   tonusini  oshiradi.

Massaj bilan bir v a q td a  artikulatsion apparatn in g  turli  qismlari  uchun 

a lo h id a   ajratilgan  artik u la tsio n   gimnastika  oiib  boriladi.

H a r   bir  a r t i k u l a t s i o n   h a ra k a t  o y n a  o ld id a   o 't i r g a n   h o ld a   an iq , 

sh o sh ilm a sd a n ,  m u a y y a n   ritm ni  saqlagan  holda  am alg a oshiriladi  (sanoq 

ostida).


T a x m in iy   a rtik u la ts io n   m a s h q la r:

I.  Til  harakatlari:

1)  tilni  QgMzdan  ta sh q a rig a   chiqarish;

2)  tilni  o ‘ngga  va  c h a p g a   harakatlantirish;

3)  til  uchi  bilan  y u q o ri  va  pastki  lablarini  yalash;

4)  tilni  yuqori  va  pastki  lab  orqasiga  n a v b a tm a -n a v b at  kiritish;

5)  tilni  taqillatish;

6)  t- k  tovushlarini  tiln in g   uchini  va tilning  ildizini q attiq  tutgan  holda 

talalTuz  qilish.

IL   Lab  harakatlari:

1)  lablarni  c h o ‘ch c h a y tirish ,  "naycha"  qilish;

2)  lablarini  d o ira c h a   holiga  keltirish;

3)  lablarini  kulgi  h o la tig a   keltirish;

4)  p - p - p - p   tovushini  lablarni  qattiq  tutgan  h o ld a  talafïuz  qilish.

III.  J a g ‘  harakatlari:

1)  o g ‘izni  ochish  va  yopish;

2)  pastki ja g ‘ni  pastg a  tushirish;

3)  ch ay n ash   im itatsiyasi.

C h a y n a s h   j a r a y o n i d a   b o lg ‘iz,  h i q i l d o q ,   t a n g l a y ,   t i l ,   l a b l a r  

m usku llarin in g   qisqarishi  kuzatiladi.

IV.  Y u m sh o q   tan g lay   harakatlari:  yo'talish,  esnash,  suv  tom chilarini 

yutish, 


a

 

unlisini  q a ttiq   a t a k a d a   talafïuz  qilish,  blinda  bolaning  diqqati 



ta n g la y   pard asin i  k o ‘t a r a   bilishi  va  shu  h o la td a   ushlab  tu ra   olishga 

qaratilgan  b o ‘ladi  (oyna  o ld id a ,  sanoq  ostida).

V.  B o ‘yin  m uskullarini  bo'shashtirish:  boshni  oldinga  egish,  boshni 

o rq a g a   tashlash,  boshni  c h a p g a - o ‘ngga  burish,  kevinchalik  bu  harakatlar 

i - e - o - u - a   tovushlarini  ta la fïu z   qilish  bilan  birga  bajariladi.

VI.  B o ‘g ‘iz  va  u n   paych alarin in g   harakatlari:

1)  b o 'g 'i z n i n g   silovchi  va  vibratsion  massaji.  B o 'y in n in g   oldingi 

yuzasida  vertikal  va  g o riz o n ta l  yo'nalishda  q a lq o n sim o n   to g ‘ay  oblasti 

yengil  bosilgan  holda b a r m o q l a r  bilan  ritmik h arakatlar am alga oshiriladi;

2)  y o ‘talish  harak atlari;  kaptarning  ovoziga  taqlid  qilish;  ingrashga 

ta q lid   qilish;  bu  b o ‘g ‘iz n in g   vibratsion  massaji  bilan  birgalikda  qilinishi 

h a m   m u m k in .

V II.  Nafasni  m a sh q  qildirish  bilan birga olib boriladigan  artikulatsion 

a p p a r a t n i n g   barch a  q ism la rin in g   aniq,  koordinatsiyalangan  faoliyatini




rivojlantiruvchi  m a s h q la r  (diksiya  u stid a   ishlash):

1)  u n í i  t o v u s h l a r n i   s ek in   t e m p d a   t a l a f f u z   q ilis h ,  a w a l   b i r   xil 

artikulatsiyada,  keyin  pichirlab  va  b a l a n d   ovozda:

a - o - u - i - e

Bir  nafas  c h iq a rish d a   ikkita  unli  to v u s h n i  talaffuz  qilish:

a-e


o-u

u-i


e-i

Bir  nafas  c hiqarishda  uchta  unli  to v u s h n i  talaffuz  qilish:

a -e - o

o -u -i


a-e-i

o - u - a

Bir  nafas  c hiqarishda  t o krtta  unli  to v u sh n i  talaffuz  qilish:

a - e - o - u

a - o - u - e

o - u - a - i

2)  b o ‘yinlar  va  so'z larni  nafas  c h iq a r is h d a   pichirlab  talafíu z  qilish, 

bu  artikulatsion,  nafas  va  ovoz  hosil  qilish  apparatini  keyingi  in te n s iv  

ovoz  m ashqlariga  tayyorlaydi:

p a - p o - p u - p i - p e

p a p - p o p - p u p - p i p - p e p

p a t - p o t- p u t- p it- p e t

t a - t o - t u - t i - t e

ta t- to t- tu t- tit- te t

ta p - to p - tu t- tit- te t

ta p - t o p - t u p - t i p - t e p

k a - k o -k u -k i-k e

k a t-k o t-k u t-k it-k e t

k a p - k o p -k u p -k ip -k e p

fa-fo-fu-fi-fe

p a f-p o f-p u f-p if-p e f

sa-so -su -si-se

p a s-p o s-p u s-p is-p e s

s h a - s h o - s h u - s h i- s h e

Bir  nafas  chiqarishda:

p a p -p a p

p a p - p a p - p a p

p a p - p a p - p a p - p a p

pat-pat

p a t-p a t-p a t




p a t - p a t  - pat - pat

k  to v u sh   ishtirok  e tg a n   s o ‘zlar. 

p   to v u sh   ishtirok  e tg a n   s o ‘zlar.

3)  m aq o llar,  te z   aytishlarni  b i r x il  artikulatsiyada,  keyin  pichirlab  va 

b a la n d   ov o zd a  talaffuz  qilish.

p - b   tovushlari  ustida  ishlash. 

m   tovushi  ustida  ishlash. 

n   tovushi  ustida  ishlash. 

f-v  tovushlari  ustida  ishlash. 

t - d   tovushlari  ustida  ishlash. 

k -g -x   tovushlari  ustida  ishlash. 

s - z - t s   tovushlari  ustida  ishlash. 

sh -j,  ch  tovushlari  u stid a  ishlash.

1  to vushi  ustida  ishlash. 

r  tovushi  ustida  ishlash.

4 )  unli  to v u sh lar  q a to r in i,  b o ‘g ‘inlarni,  maqol  va  te z  aytishlarni, 

u r g 'u n i   o ‘zgartirib  va  n u t q   te m p in i  tezlashtirib  b o rib   talaffuz  qilish 

(p ich irlab   va  balan d   o vozda):

a l - o - u - i - e

a - o l - u - i - e

a - o - u l - i - e

a - o - u - i l - e

a - o - u - j - e l

N u t q   te m p in i  o ‘zgartirish:

1 )  a ______ o _______u _______ i _______e  sekin;

a __ o ___ u ___ i ___ e  o ‘rtacha;

a  o   u  i  e  tez.

S h u n d a y   qilib,  artik u la tsio n   gimnastikaning  o ‘ziga  xosligi  faqatgina 

a rtik u la tsio n   h arak atlarn in g  kuchiga vaaniqligiga alo h id a e ’tib o r berishda 

e m a s ,  balki  bu  harak atlarn i  o ld in   past,  keyin  baland  tovush  bilan  q o ‘sha 

o lishga  e ’tib o r   berishda  h a m d ir.

Y u m s h o q   ta nglayning  harakatchanligini  oshirish,  pastki  ja g ‘ning  va 

u n   p a y ch alarin in g   harak atlarin i  rivojlantirish  katta  a h am iy atg a  ega.

A rtikulatsion  m a s h q la r  bilan  bir  vaqtda 



2~

  yoki  3 -in a sh g ‘ulotdan 

b o s h l a b   n a f a s   m a s h q l a r i   h a m   olib  bo rilad i.  N a f a s   g i m n a s t i k a s i n i  

o ‘tk a z is h d a   quyidagi  q o id a la rg a   rioya  qilish  kerak:

1)  bolani toliqtirib q o ‘ymaslik,  ya’ni  m ash q lam in g so n in i va o ‘tkazilish 

t e m p i n i   q a t ’iy  m e ’yo r  qilish;

2)  bolaning k o ‘krak qafasi  h av o  bilan t o ‘lib qolmasligini  kuzatib turish;

3)  bola  harakatlarni  sek in ,  sanoq  ostida,  bir  tekisda,  shamollatilgan 

x o n a d a ,   ovqatgacha  bajarish  kerak.

S ta tik   m a s h q la r   g a v d a n i  m u tla q   tin ch   tu tg a n   h o ld a   yoki  yengil 

h a r a k a t l a r   bilan  birga  bajariladi.  Statik  nafas  m ashqlarining  maqsadi  —



b u ru n  va og'iz orqali differensiyalashgan  nafas olishni  hosil  qilish,  n u tq d a  

nafas  olish  va  davomli  nafas  c h iq a r is h   k o ‘nikmalarini  ta rb iy a la s h .  Bu 

mashqlarga  paxtaga,  suvga  puvlash,  so v u n   pufaklarini  p u fla b   hosil  qilish, 

rezina o ‘yinchoqlarini, sham i  puflash,  su m ay ch a,  labda g a r m o s h k a  chalish 

kiradi.  Bu  m ash q lar  lab  m u sk u la tu ra sin i  rivojlantiradi  va  y o ‘q otilgan 

tovushni  kinestetik jih a td a n   sezishni  hosil  qiladi.

Bu  m a sh q la rn i  bajarishda  s e k u n d o m e r   bilan  n afas  c h i q a r i s h n i n g  

d a vom iyli-uzoq  m u d d at  talafTuz  qilinadi:

(pichirlab  va  baland  ovozda):

a)  u — a u — u o — u a —

0— ou— ao— oa—  

e — iu— io— ia—

1— eu— eo— ea— 

a .................. .

b) ja rangsiz  un d o sh   tovushlar  a lo h id a   va  unlilar  b ilan   birgalikda: 

f - - - u f - - - u s - - - u s h —

s — o f — o s — o s h —  

p — e f — e s — e s h —  

x — i f — i s — i s h —  

a f - - - a s - - - a s h —  

f u - - - u s - - - s h u —  

f o — s o — s h o —  

f e — s e — s h e — -  

f i — s i — s h i —  

f a — s a — s h a —

d)  jarangli  un d o sh   tovushlar  a l o h id a   va  unli  to v u sh lar  b ila n   birga:

V— uv— u z — uj---

z — o v — o e — oj—  

j— e v - - - e z — ej--~ 

v— iv— iz— ij—  

z — av— a z — aj—

e)  jarangsiz  portlovchi  u n d o sh   to v u sh la r  faqat  unli  to v u s h l a r   bilan 

birga  ochiq  b o ‘g ‘inlarda:

p u — t u — k u —  

p o —- t o — k o —- 

p e - - - t e — k e —  

p i— t i — k i—  

p a — t a — k a —

0   j a r a n g l i   u n d o s h   t o v u s h l a r   u n l i   t o v u s h l a r   b i l a n   b i r g a   o c h i q  

b o ‘g ‘inlarda:

b u — d u — g u ­

ijo — d o — g o ­

b e — d e — g e —



b i — d i — gi—

b a — d a — g a —

S h u   k o ‘rinishda artikulatsion v a  oddiy nafas m ashqlarining birgalikda 

q o l l a n i s h i   natijasida  nutqiy  nafas  k o ‘nikmalari  shakllanadi.

F o n a t s i o n   nafasni  rivojlantirish  uchun  burun va o g ‘iz orqali  differen- 

sirla sh g a n   nafas  olish  va  nafas  chiqarishni  m ashq  qildiruvchi  m ash q lar 

t a n l a b   olinadi.  Bu  m ash q lar  n afas  apparatini  fonatsiyaga  tayyorlaydi, 

n afas  m uskullarining,  ayniqsa,  diafragm aning faoliyatini sezishga  y ordam  

beradi.

M asalan :

1)  nafas  olish  (5  sek.  )  -   nafasni  ushlab  turish  (3  sek.  )  -   nafas 

c h iq a r is h   (5  sek.  );

2)  nafas olish (6 s e k . ) -   nafas ushlab turish (5 s e k . )  -   nafas chiqarish 

(8

  sek.  );



3)  n afas  olish  (8  sek.  )  —  nafasni  ushlab  turish  (6  sek.  )  —  nafas 

ch iq a ris h   (10  sek.  );

4)  " G u l"   —  burun  orqali  c h u q u r  sekin  nafas  olishni  m ash q   qildirish 

( g u lla rn in g   yoqim li  hidini  hidlash);

5)  " S h a m "  -  tekis,  sekin  n afas chiqarish yonayotgan s h a m g a   puflash;

6

)  " Q a y sa r  sham "  -   in te n siv ,  kuchli  nafas  chiqarish.  Bola  qorin 



m u s k u lla r in in g   harakatini  sezadi;

7)  " S h a m n i  o ‘chirish"  —  intensiv  nafas chiqarish,  shu v a qtning o ‘zida 

"fu!  fu!  fu!  fu!  talaffuz  qilinadi.  S h a m   uchdi;

8

)  "N asos"  —  davom li,  kuchli  nafas  chiqarish,  shu  vaqtda  ”s  s  s  s  s" 



to v u sh i  talaffuz  qilinadi.

S ta tik  nafas m ashqiaridan  keyin  dinamik  nafas gimnastikasi  mashqlari 

bajariladi.  D in a m ik   m a sh q la r  yurish,  sekin  yugurish,  q o l ,   oyoq  va  tana 

h a ra k a tla ri  bilan  b o g l i q   b o l i b ,   davolash  fizkulturasi  e le m e n tla rin i  o ‘z 

ichiga  oladi.

O liy   n e r v   faoliyati  fiziologiyasi  m a ’iu m o tla rig a   k o ‘ra,  d av o lash  

fizkulturasi  davom ida shartli  nafas refleksi  hosil  boMadi.  Bundan  tashqari, 

jis m o n iy   m a sh q la r  b e m o rn in g   kayfiyatiga  va  emotsiyalariga  ijobiy  t a ’sir 

qiladi,  q u v o n c h   hissini  uyg‘o ta d i, tetik va muvozanatni  nerv-psixik  holatni 

y a r a t a d i .   B o l a l a r d a   m iy a   j u d a   e la s tik   b o ‘lib,  b u   h o l  d a v o l o v c h i  

fiz k u ltu ra n in g  effektivligini  oshiradi.  Bolalarda yangi  shartli  b o g la n is h la r  

t e z   hosil  b o ‘ladi,  patologik  reflekslar  s o knadi  va  nafas  ja ray o n id a  nerv 

regulatsiyasi  tiklanadi.

O 'tk a z ila d ig a n   fiz kulturaning  maqsadi  terapevtik  vazifalar,  bolaning 

u m u m i y   ahvoli  va  kasallikning  xususiyatlari  bilan  aniqlanadi.  Bizning 

o l d i m i z d a   b e m o rd a   t o ‘g ‘ri  nafas  olish  ko'nikmalarini  tarbiyalash,  nafas 

olish  k am chiliklari  bilan  kurashish,  butun  organizmni  sogMomlashtirish, 

k o ' k r a k   qafasin in g   h a ra k a tc h a n lig in i  rivojlantirish,  o ‘p k a n in g   tiriklik 

sig‘im in i  kengaytirish  vazifalari  turadi.  Buning  u c h u n   quyidagilar  zarur:



1)  bolani  tabiiy yoMlar orqali  nafas o lish g a   o ‘rgatish  ( o g i z  va  b u r u n ) ,  

bu  bilan  bola  dekanyulyatsiyaga  va  k e y in c h a lik   s to m an in g   b erkitilishiga 

tayyorlanadi;

2)  nafas  c h iq a ris h g a   alohida  e ’t i b o r   b e r g a n   h o ld a   n u tq iy   n a f a s  

m exanizm ini  rivojlantirish;

3)  bola  o rg a n iz m in i  jismoniy j i h a t d a n   m u stah k am lash ;

4)  org an izm n in g  harakatli va jism o n iy  faolligini  h a m d a  ish q obiliyatini 

o ‘stirish.  Bolalarni  charchatib  q o ‘y m aslik,  ularni  gim nastik  m a s h q la r n i

0‘yinIarga  q o ‘shib  olib  borish  bilan  qiziqtirish  muhimdir.

Bo'g ‘iz  p a p illa m o to z i  va bo‘g ‘iz s te n o z i  b ila n   og'rigan  bolalar u c h u n  

nafas  m a s h q l a r i   k o m p le k s in i  t u z i s h d a   b o l a l a r n i n g   o v o z   va  n a f a s  

f u n k s iy a s in in g   h o l a t i n i   n a z a r d a   t u t i s h   l o z i m ,   c h u n k i   n a f a s - o v o z  

m a sh q la rin i  o ‘tk a z is h   tabiiy  y o ‘lla r  o r q a l i   n afas  o lish n in g   va  o v o z  

c h i q a r is h n in g   y o ‘qligi  tufayli  j u d a   q i y i n d i r ;   h u n d a n   t a s h q a r i,  b o l a  

organizm ining astenizatsiyasi  m ashqlarning q a t ’iy dozirovkasini,  u l a r n i n g  

muayyan  t e m p d a   va  ritmda  boMishini  ta la b   qiladi.

L o g o p e d ik   n ia s h g 'u lo tla rn in g   a s o s iy   b o s q ic h i  (ovozni  tik la s h )

Bo‘g ‘iz n in g   o rg a n ik   buzilishlari  b o 'l g a n   b olalarda  ovozni  t i k l a s h  

bo'y icha  logopedik  ishning qiyinchiliklari  b ir  q a t o r  om illar bilan  bogMiq. 

Bu  o m i l l a r   q u y i d a g i l a r d a n   ib o ra t:  b o ‘g ‘i z n i n g   a n a t o m i k   j i h a t d a n  

yaxlitligining buzilganligi,  b o la n in g jism o n a n   zaifligi,  nutq taraq q iy o tin in g  

sustligi.  S h u n in g   u c h u n   bolalarda  o rg a n ik   ovoz  buzilishlarini  b a r t a r a f  

qilish  m etodikasi  katta  odam larda  n u tq   o v o z in i  tiklash  funksional  o v o z  

buzilishlarini  b a r ta r a f   qilish  m eto d larid an   j u d a   katta  farq  qiladi.  O v o z  

hosil  qilishning  organik  buzilishlari  u s tid a   ish  olib  borishda  n u t q   va 

ovozning norm adagi va patologiyadagi  anatom o-fiziologik m ex an izm larin i 

bilish  m u h im   a h a m iy a t  kasb  etadi.  B o la la rd a   ovozni  hosil  qilish  u c h u n  

muayyan  m a s h q la r  sistemasi  tavsiya  q ilin a d i.  B un d a  un  p a y c h a la rin in g  

artikulatsion  organlarning  ko‘p  yoki  k a m   d a ra ja d a   zo'riqishi  i m p e d a n s ,  

ya’ni  o g ‘iz  rezonatoridagi  havoning  a k u stik   qarshiligi  va  un  p a y c h a la ri 

ostidagi  havo  bosim ining  oshishi  n atijasida  b o la  u c h u n   talaffuz  qilish 

qiyinchiliklarining  ortib  borishi  hisobga  o lin a d i.  Bundan  tashqari  u n i n g  

va undosh to v u sh lam in g  hosil  bo'lishi o b e r to n la m in g  u yoki  bu c h a s to ta ia r  

oblastiga  tu sh ish d a   kuchayishi  yoki  b o ‘s h a sh ish i  (ya’ni,  format  o b la sti  ), 

shuningdek,  to v u sh la m in g   hosil  bo'lishi  usuliga  va  o ‘miga,  ularda  o v o z  

va  shovqinning  ishtirokiga,  hiqildoq  va  o g 'i z   rezonatorlarining  h a jm ig a  

bogMiq  b o ‘ladi.  Bu  m a ’lumotlar  ovozni  tik la sh  jarayoni  haqida  ta s a v v u r  

hosil  qilishga  y o rd a m   beradi,  ovozni  tik la sh   jarayoni  m u r a k k a b la s h ib  

boruvchi  3  boMimdan  iborat:

1.  Ovoz  tovushini  hosil  qilish.

2.  Hosil  qilingan  ovozni  m ustahkam lash.

3.  Ovoz  hosil  qilish  jarayonini  a v to m a tiz a ts iy a   qilish.




1. 

Ovoz tovushini  hosil  qilish  -  tiklovchi  t a ’lim n in g  e n g   m uh im ,  eng 

m urakkab va  eng  u z o q   d a v o m   etadigan  bosqichi.  O voz  tovushini  ingrash 

yoki  m o ‘rash  im itatsiyasi  orqali  hosil  qilish  m a q sa d g a   muvofiqdir.  Hosil 

qilingan  ovoz  tovushi  ("m "  tovushi)  ochiq  va  y o p iq   b o ‘g ‘inlarda 


Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish