M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet80/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

NAZORAT  SAVOLLARI
162


1 В Д  
TAV SIY A   E TILG A N   A D A BIY O TL A R
1.  0 ‘zbekiston  R espublikasining  K onstitutsiyasi.  Т .,  « 0 ‘zbekiston»,  2009.
2.  0 ‘zbekiston  Respublikasining Fuqarolik protsessual kodeksi.  Rasmiy nashr. 
0 ‘zbekiston  R espublikasi  Adliya  vazirligi,  Т .,  «Adolat»,  2011.
3.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  F uqarolik protsessual 
kodeksiga  sharhlar.  Т .,  T D Y I,  2010.
4.  M .M .  Mamasiddiqov.  Fuqarolik protsessual huquqi.  U m um iy qism.  Darslik. 
(M as’ul  m uharrir:  yu.f.d.,  prof.  O .O qyulov).  Т .,  T D Y I,  2010.
5.  M .M .  M am asiddiqov.  0 ‘zbekiston  R espublikasi  fu qarolik  protsessual 
qonunchiligining rivojlanishi.  Ilm iy-am aliy q o ‘llanm a. Т.,  A Q H M I,  2009.
6.  D.Y.  Habibullayev.  F uqarolik  protsessual  huquqi  (savollar  va javoblar)  . 
Т .,  T D Y I,  2010.
7.  Sh.S h .  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  R espublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  D arslik. Т .,  «A dolat»,  2001.
8. 
Sh.S h .  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik protsessual 
huquqi.  D arslik. Т .,  «Adolat»,  2007.
9.  E.  Egamberdiyev.  Sud  ishlarini  yuritish  m uam m olari.  0 ‘quv  q o ‘llanm a. 
Т .,  Falsafa  va  hu q u q   instituti  nashriyoti,  2008.
10.  C.A.  Якубов.  С торон ы   в  граж дан ском   п роц ессе.  Т .,  «K onsaudition 
fo rm -N ash r» ,  2006.
163


2 0 -b o b .  N I K O H N I   T U G A T I S H   B IL A N   B O G ‘L I Q  
I S H L A R N I   S U D D A   K O ‘R I S H N I N G  
P R O T S E S S U A L   X U S U S IY A T L A R I
20.1.  Nikohni  tugatish  bilan  bogMiq  ishlarning 
taalluqliligi  va  sudlovliligi
S h a rq d a   q a d im - q a d im d a n   o ila   m u q a d d a s   d a rg o h   s a n a lib  
kelingan.  O ilasiz kishilik jam iy atin i ta s a w u r  qilish ju d a  qiyin.  Oilasi 
m u k am m al  b o ‘lgan  y u rtn in g   ertasi  p o rlo q   b o ‘ladi.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  K o n stitutsiyasining  6 3 -m o d d asid a: 
«O ila  ja m iy a tn in g   asosiy  b o ‘g ‘in id ir  h a m d a   ja m iy a t  va  d av lat 
m uh o fazasid a  b o ‘lish  huquqiga  ega»1,  deb  t a ’kid lan ad i.  S h u n d ay  
ek an ,  oilaga  g ‘a m x o ‘rlik  qilish,  un g a  h a r tara fla m a   yo rd am   berish 
d e m o k ra tik   huquqiy  dav latim izn in g   m u h im   vazifalaridan  biridir.
O ilaning  asosi ni  n ikoh  tashkil  etadi. ja m iy a td a   o ila   q u rish n in g  
bird a n   b ir  asosi  n ikoh  b o i is h i   va  u n in g   Ja m iy a td a   tu tg an   o ‘rnini 
e ’tir o f   etib ,  « In so n   h u q u q lari  U m u m ja h o n   D eklaratsiyasi»ning 
16-m oddasida  sh u n d a y   deyiladi:  «B alog‘atga  yetgan  e rk a k lar  va 
a y o lla r  irqi, 
m illati  yoinki  diniga  q a ra b   b iro n   b ir  chek lash siz 
n ik o h d an   o ‘tish  va  oila  qurish  hu q u q ig a  egadirlar.  U la r  n ik o h d an  
o ‘tay o tg an id a  h a m ,  n ik o h d a  b o ‘lgan  vaqtida  h am   va  n ikoh  b e k o r 
q ilin ay o tg an d a  h a m   b ir  xil  h u q u q lard a n   fo ydalanadilar»2.
0 ‘z b e k isto n   R espublikasi  K o n stitu tsiy a sin in g   6 3 -m o d d a sid a  
«N ik o h   to m o n la rn in g   ixtiyoriy  roziligi  va  ten g   huquqliligiga  asos- 
lanadi»3,  deb  yozib  q o ‘yilgan.  S h u n in g d ek ,  0 ‘zb ekiston  R espub­
likasi  O ila  kodeksining  1 5 -m oddasida  n ikoh  yoshi  e rk a k lar  u c h u n  
18  yosh,  ayollar  u c h u n   17  yosh  qilib  belgilangan.  U zrli  sabablar 
b o ‘lg an d a ,  a lo h id a   h o lla rd a   n ik o h g a   k irish n i  x o h lo v c h ila rn in g  
iltim osiga  ko ‘ra,  n ikoh  davlat  ro ‘y xatidan  o ‘tkaziladigan  joydagi 
tu m a n ,  s h a h a r  hokim i  n ikoh  yoshini  k o ‘pi  bilan  b ir  yilga  kam ay - 
tirishi  m u m k in 4.
1  0 ‘zbekiston  Respublikasining  K onstitutsiyasi.  Т .,  « 0 ‘zbekiston»,  2009.
2  Inson  huquqlari  to ‘g ‘risida  xalqaro  bill.  Т .,  1992,  14-bet.
3  0 ‘zbekiston  Respublikasining  K onstitutsiyasi.  Т .,  « 0 ‘zbekiston»,  2010.
4  0 ‘zbekiston  Respublikasining  O ila  kodeksi.  Т .,  «Adolat»,  2008.
164


0 ‘zbekiston  R espublikasining O ila kodeksi  norm alariga asosan, 
nikohga  kirishning o ‘ziga xos sh artlari  m avjud:
1)  n ik o h la n u v c h ila m in g   n ikoh  yoshiga  yetganligi;
2)  n ik o h la n u v c h ila m in g   o ‘zaro   roziligi;
3)  n i k o h la n u v c h ila m in g   r u h iy   va  tib b iy  j ih a td a n   s o g ‘lo m -
ligi;
4)  n ik o h n i  tegishli  q o n u n   talab lari  asosida  rasm iylashtirilishi 
va h.k.
A m m o   n ik o h n in g   q a n c h a lik   m u q ad d a s  ekanligi,  u n in g  tegishli 
ta la b la r   va  r a s m - r u s u m la r g a   a s o sa n   tu z ilg a n lig ig a   q a ra m a y , 
n ik o h n in g   tu g atilish i  h o latla ri  h am   u c h ra m o q d a .  N ik o h la n g a n  
subyektlarning  (er va x o tin )  o ‘z aro  xarak terin in g  t o ‘g‘ri  kelm asligi, 
tu rm u sh d a g i  q iy in ch ilik larg a  d o sh   b e ro lm aslik ,  e r  va  x o tin d a n  
b irin in g   surunkali  spirtli  ich im lik la r  iste’m ol  qilishi,  u la rd a n   b in ­
ning  u z o q   m u d d atg a  o z o d lik d a n   m ah ru m   qilinishi,  farzandsizlik, 
u lar  o ‘rtasid a  x iy o n atn in g   yuz  berishi,  oilaga,  bolalarga  n isb atan  
befarq  m u n o sa b a td a  b o ‘lishi  kabi  h o latla r nik o h n i tugatishga sabab 
b o ‘lm o q d a.
O ilav iy -h u q u q iy   m u n o sab atlarg a  d o ir  ish lar  (nizolar)  tasnif- 
lan g a n d a   n ik o h n in g   tugatilishi  bilan  b o g ‘liq  ishlar  deganda:
•  n ik o h d an   ajratish  (O ila  kodeksining  4 0 -m o d d a si);
•  n ik o h n i  b e k o r  qilish  (O ila  kodeksining  4 3 -m o d d asi);
• n ik o h n i  haqiqiy  em as  deb  to p ish   (O ila  kodeksining  5 0 -m o d - 
dasi);
•  e r-x o tin n in g   m o l-m u lk in i  b o ‘lish  (O ila  kodeksining 2 7 -m o d - 
dasi);
•  n ikoh  sh a rtn o m a sin i  o ‘zgartirish,  b e k o r  qilish  yoki  haqiqiy 
em as deb to p ish   (O ila  kodeksining 32—3 3 -m o d d a lari)g a  oid  ishlar 
n azard a tutiladi.
N ik o h n in g   tugatilishi  bilan  b o g ‘liq  ishlarning  taalluqliligi  ikki 
guruhga:  F u q aro lik   h o lati  d a lo la tn o m a la rin i  qayd  etish  ( F H D Y ) 1 
va sud  o rg an larid a  к о ‘rib,  hal  qilishga b o ‘linadi.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a s i  O ila   k o d e k s in in g   7 -b o b i  (3 7 — 
5 6 -m o d d a la r)  n ik o h n in g   tugatilish  asoslari,  tu rlari  va tartib ig a b a- 
g ‘ishlangan.
1  B undan  keyin  m a tn d a  « F uqarolik  holati  d alo latn o m alarin i  qayd  etish» 
«FH D Y »  deb  yuritiladi.
165


0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila   k o d e k s in in g   3 7 -m o d d a s id a  
b elg ilan g an   n ik o h n in g   tu g atilish   aso slari,  sh u n in g d e k ,  4 9 -m o d - 
d a sid a   belg ilan g an   n ik o h n i  h a q iq iy   e m a s,  d eb   to p is h   asoslariga 
k o ‘ra:
•  birinchidan,  e r-x o tin d a n   b irin in g   v afo ti  yoki  sud  u la rd a n  
birini  vafot  etgan  deb  e ’lon  qilinishi  m u n o sa b a ti  bilan   n ik o h n in g  
b e k o r  q ilinishi;
•  ik k in c h id a n ,  su d   to m o n id a n   m u o m a la g a   la y o q a ts iz   d e b  
topilgan e r yoki x o tinning vasiysi bergan arizaga m uvofiq n ikohning 
b e k o r  q ilinishi;
e  uch in c h id a n ,  n ik o h   e r- x o tin d a n   b iri  yoki  h a r   ik k isin in g  
arizasiga  m uvofiq  n ik o h d an   ajratilishi;
•  t o ‘rtinchidan,  nik o h n i  haqiqiy  em as  deb  to p ilish i  o q ib atid a 
nik o h n in g   tugatilishi.
0 ‘zbekiston  R espublikasi  O ila  kodeksining  42,  4 3 -m o d d a sid a  
k o ‘rsatilgan  q o id a la rd a n   kelib  c h iq ib ,  fuq aro lik   h o lati  d a lo la t­
nom alarini qayd etish organlariga tegishli b o ‘lgan  n ik o h d an  ajratish 
h o latlari:
1)  voyaga  y e tm a g a n   b o la la ri  b o ‘lm a g a n   e r- x o tin   n ik o h d a n  
ajratishga  o ‘z aro   rozi  b o ‘lsalar;
2)  ag ar  e r-x o tin d a n   biri  sud  to m o n id a n   b e d a ra k   y o ‘qolgan 
deb  top ilg an   b o ‘lsa;
3)  sud  to m o n id a n   ru h iy a ti  bu zilish i  (ru h iy   kasalligi  yoki  a q li 
z a iflig i)  s a b a b li  m u o m a la g a   la y o q a ts iz   d e b   to p ilg a n   b o ‘lsa;
4)  so d ir  qilgan  jin o y a ti  u c h u n   u c h   y ild an   k am   b o ‘lm a g a n  
m u d d atg a   o z o d lik d a n   m a h ru m   q ilin g an   b o ‘lsa,  o ‘rta d a   voyaga 
y e tm a g an   bolalari  b o rlig id a n   q a t’i  n a z a r,  e r-x o tin d a n   b irin in g  
arizasiga k o ‘ra.
A gar  b o lalar  h aq id a ,  e r-x o tin n in g   birgalikdagi  u m u m iy   m o l- 
m ulkini b o ‘lish h aq id a yoki yordam ga m u h to j,  m eh n atg a layoqatsiz 
er  (xotin)ga  t a ’m in o t  berish  u c h u n   m ab lag ‘  t o ‘lash  h a q id a   nizo 
m avjud  b o ‘lsa,  u lar  n ik o h d an   sud  tartib id a   ajratiladi.
B unday h o llard a arizaga q o ‘sh im c h a   ravishda quyidagilar ilova 
qilinadi:
•  e r   ( x o ti n ) n i n g   m u o m a la g a   la y o q a ts iz   y o x u d   b e d a r a k  
y o ‘q o lg an   deb  to p ilg an lig i  t o ‘g ‘risida  q o n u n iy   k u ch g a  kirgan  sud 
q a ro ri;
166


•  e r  (x o tin )n in g   u c h   y ildan  kam   b o ‘lm agan  m u d d atg a  o z o d ­
likdan  m ah ru m   qilinganligi  t o ‘g ‘risida  q o n u n iy   k u chga  kirgan  sud 
h u k m id a n   k o ‘c h irm a ,  sh u n in g d e k ,  su d lan g an   e r  (x o tin )n in g   n i­
k o h d a n   ajratishga  o ‘rta d a   bolalari  va  m o l-m u lk i  yuzasidan  nizo 
y o ‘qligi  t o ‘g ‘risidagi  roziligi.
S o d ir  q ilin g a n   jin o y a ti  u c h u n   u c h   y ild a n   k am   b o ‘lm a g a n  
m u d d atg a o z o d lik d a n   m ah ru m   qilinib, ja z o n i  o zo d lik d an   m ah ru m  
etish jo y id a   o ‘tay o tg a n   shaxs  bilan   n ik o h d an   ajralishni  xohlovchi 
e r  (x o tin )  o ‘z  a rizasid a  su d la n g a n   shaxsning  ja z o n i  o ‘tay o tg an  
jo y in i  ko ‘rsatishi  lozim .  A rizani  qabul  qilgan  F H D Y   organi  shu 
k u n iy o q   bu   t o ‘g ‘rid a   ja z o n i  ijro  etish  m uassasasiga  x ab a rn o m a  
j o ‘n a ta d i.
M u a s s a s a   m a ’m u r iy a ti  x a b a r n o m a n i  o lg a c h ,  ik k i  h a fta  
m o b ay n id a  m a h k u m n in g   a rizach i  bilan  o ‘rta d a   bo lalar  va  m ol- 
m u lk   to ‘g ‘risida  nizosi  y o ‘qligi  h a q id a   y o z m a   ravishda  bildirish- 
n o m a s in i  ta s d iq la b ,  F H D Y   o rg a n ig a   j o ‘n a ta d i.  M a h k u m n in g  
n ik o h d an   ajratishga  roziligi  olin g ach ,  o ‘rta d a  b o lala r va m o l-m u lk  
yuzasidan  nizolari  y o ‘q  b o ig a n d a ,  F H D Y   organi  ariza  beruvchi 
ish tiro k id a  n ik o h d a n   ajratishni  qayd  etadi.
0 ‘z a ro   b o la la ri  va  m u lk iy   n iz o la ri  b o ‘lm a g a n   h a m d a   u ch  
y ild a n   k am   b o ‘lm a g a n   m u d d a tg a   o z o d lik d a n   m a h ru m   q ilin g a n  
sh a x sla rn i  n ik o h d a n   a jra tish   e r-x o tin n in g  o ‘z a ro   roziligiga  k o ‘ra: 
u m u m iy   q o id a la r  a so sid a   F H D Y   o rg a n la ri  to m o n id a n   am a lg a  
o s h irila d i.
S udning e r-x o tin d a n  birining bedarak y o ‘qolgan deb topilganligi 
t o ‘g ‘risidagi  qaro ri  b o ‘y ich a   n ik o h d a n   ajratish  e r  yoki  x o tin d an  
b irin in g  tu ra r joyidagi  F H D Y  o rgani to m o n id a n  am alga oshiriladi. 
S ud  to m o n id a n   b e d a ra k   y o ‘q o lg an   d e b   to p ilg a n   shaxs  q ay tib  
k e lg a n d a   u n in g   m u ro ja a ti  b o ‘y ic h a   F H D Y   o rg a n i  u n g a   h am  
n ik o h d an  ajralganlik h a q id a  guvoh n o m a  beradi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi O ila kodeksining 42-m oddasiga ko ‘ra, 
e r-x o tin   o ‘rtasid a  m e h n a tg a   layoqatsiz  m u h to j  e r  yoki  xotinga 
m oddiy ta ’m in o t berish  to ‘g ‘risida yoki u lam in g  birgalikda um um iy 
m ulki  b o ig a n   m o l-m u lk n i b o iis h  t o ‘g ‘risida  nizo b o ig a n  taq d ird a  
e r-x o tin  yoki  u lard a n  biri  n ik o h d an   ajratish to ‘g ‘risidagi ariza bilan 
sudga m u rojaat etishga haqli.
167


N ik o h n in g  tugatilishi bilan bog‘liq ishlarning sudlovligi deganda 
nikoh m unosabatlariga oid nizoli  ishlarning m uayyan sud b o ‘g‘inlari 
h a m d a  h u d udiy sudlovlik qoidalariga asosan  hal qilinishiga aytiladi.
B edarak  y o ‘qolgan  d eb   yoxud  ru h iy   h o la tin in g   buzilganligi 
(ru h iy   kasalligi  yoki  aqli  zaifligi)  sababli  m u o m alag a  layoqatsiz 
deb  to p ilg an   shaxslar,  sh u n in g d e k ,  u c h   yildan  kam   b o ‘lm ag an  
m uddatga ozodlikdan  m ah ru m  etishga h ukm  qilingan shaxslar bilan 
nik o h n i  b e k o r  qilish  haqidagi  d a ’volar,  d a ’v ogarning  xohishiga 
q arab ,  u n in g   yashash jo y id a   k o ‘rilishi  m u m k in .
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   p rotsessual  kodeksining 
241-m oddasida k o ‘rsatilgan d a ’vogarning tanlashi b o ‘yicha sudlovlik 
qo id alarig a  k o ‘ra,  ag ar  d a ’vo g arn in g   voyaga  y e tm a g an   bolalari 
borligi,  sh u n in g d ek ,  nogironligi  yoki  og ‘ir kasalligi  tufayli  u ja v o b ­
gar  yashab  tu rg a n  joydagi  fuqarolik  ishlari  b o ‘yicha  tu m a n la ra ro , 
tu m a n   (sh a h a r)  sudiga  b orishga  qiynalsa,  n ik o h n i  b e k o r  qilish 
to ‘g ‘risidagi d a ’volar d a ’vogam ing yashaydigan jo y id a  q o ‘zg‘atilishi 
mumkin.
N ik o h n i  haq iq iy   em as  deb  to p ish   t o ‘g ‘risidagi  ishlarning  su d ­
lovligi  u m u m iy  q o idaga k o ‘ra, javo b g arn in g  yashash joyidagi  sudga 
teg ish li  b o ‘lib ,  fu q a ro lik   ish la ri  b o ‘y ic h a   tu m a n la r a r o   s u d la r 
to m o n id a n   k o ‘rib  hal  qilinadi.
20.2.  Nikohni  tugatish  bilan  bogMiq  ishlarni  sudda 
mazmunan  ko^ish  va  ish  bo4yicha  hal  qiluv 
qarori  chiqarish
B olalar  tarbiyasi,  eng  a w a lo ,  o ilad a  vujudga  keladi  va  shakl- 
lanadi.  S hu bois  P rezid en tim iz  I.A.  K arim ov o ‘z  m a ’ruzasida  «har 
qaysi  m illatn in g   o ‘ziga  xos  m a ’naviyatini  sh ak llan tirish   va  yuksal- 
tirish d a ,  h e c h   sh u b hasiz,  o ila n in g   o ‘rni  va  t a ’siri  beq iy o sd ir» 1, 
deb  t a ’kidlagan.
C h u n k i  h a r  b ir  b o lan in g   m a ’naviy  o lam i  o ilad a  q a ro r  to p g an  
insoniy fazilatlarga,  oiladagi  m uhitga qarab belgilanadi va rivojlanadi. 
O ilada o ta -o n a la r va b o lala r o ‘rtasidagi  m u n o sa b a tla r m u h im   o ‘rin 
tu ta d i,  oilan in g   m u stah k am lig i,  b arqarorligi,  tu rm u sh n in g   faro - 
vonligi,  axloqiy  q ad riy atlarn in g   ustuvorligi,  ayniqsa,  o ta -o n a   va 
b o lalar  o ‘rtasidagi  m u n o sa b a tla rn in g   uyg‘unlashuviga  olib  keladi.
1  LA   Karimov.  Yuksak  m a ’naviyat  —  yengilm as kuch.  Т .,  «M a’naviyat»,  2008, 
52-bet.
168


O ilaning  asosi ni  n ik o h   tashkil  etadi.  S hu  sababli  o ilani  saqlab 
q o lis h ,  u n in g   m u q a d d a s lig in i  e ’t ir o f   e tis h   b a rc h a n in g   b u rc h i 
sanaladi.  S u dlar to m o n id a n   nik o h n i  tugatishga o id  ishlar,  xususan, 
nikohdan ajratish talablari ko ^ilay o tg an d a oilaning davlat va jam iyat 
h im o y a s id a   e k a n lig i,  o ila v iy   m u n o s a b a t la r n i n g   o ‘z ig a   x o s 
xususiyatlari  m avjudligi,  oilan in g   kelajak  poydevori  ekanligi  kabi 
jih a tla ri  e ’tib o rd a n   c h e td a   qolm asligi  lozim .
B arch a  fu q aro lik   ishlari  kabi  n ik o h n i  tu g atish g a   oid  ish la r 
b o ‘y ic h a   su d   ja ra y o n i  ish  q o ‘zg‘atish  o rq ali  b o sh la n a d i  va  ish 
m a z m u n a n   k o ‘rilib,  sud  q a ro rin in g   ijro  etilishi  bilan  y ak unlangan 
h iso b lan ad i.
N ik o h n i  b e k o r  q ilish ,  n ik o h d a n   a jra tis h ,  n ik o h n i  h a q iq iy  
em as,  deb to p ish  to ‘g ‘risidagi  d a ’vo talablari yuzasidan beriladigan 
d a ’vo  arizalari  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining  149-m oddasida 
k o ‘rsatilgan  ta la b la r  b o ‘y ich a  rasm iylashtiriladi.  A lb atta,  ushbu 
toifadagi  ishlar b o ‘yicha sudga  m urojaat qilishda ishning m oddiy va 
protsessual-huquqiy xususiyatlarga ega ekanligini nazarda tutish zarur.
N ik o h n i  b e k o r  q ilish ,  n ik o h d a n   a jra tis h ,  n ik o h n i  h a q iq iy  
em as,  deb  to p ish   t o ‘g‘risidagi  d a ’vo  talablari  yuzasidan  su d d a  ish 
q o ‘zg‘atishda  F u q arolik protsessual  kodeksining 97,  152,  154-m od- 
d alarid a  k o ‘rsatilgan  talab larg a  rioya  qilinadi  h a m d a   F u q aro lik  
protsessual  k o d ek sin in g   1 5 1-m oddasiga  aso san   fu q aro lik   ishini 
q o ‘zg‘atish  haqidagi  ajrim   ch iq arilad i.
F u q a ro lik  protsessual kodeksining  160-m oddasiga k o ‘ra,  sudya 
ishni sudda ko ‘rishga tayyorlash yuzasidan qilgan  harakatlarini ajrim 
shaklida  rasm iylashtiradi.  A sosan  ishni  su d d a   k o ‘rishga tayyorlash 
b o sq ich id a  n ik o h d an   ajratish  to ‘g ‘risidagi  ishlarni  sudga  q a d a r  hal 
qilish  im koniyati  m avjud yoki  m avjud em asligi,  oilani saqlab qolish 
im ko n iy ati  ta ’m inlanganligi  o ‘rganilishi  shart.
Fuqarolik protsessual kodeksining  161-m oddasiga b in o an , sudya 
ishni  yetarli  d a ra jad a   tay y o rlan g an   deb  to p g ac h ,  u ni  sud  m ajlisida 
k o ‘rishga tay in lash   to ‘g ‘risida  ajrim  c h iq a rad i,  taraflar va  protsess- 
ning b o sh q a ishtirokchilariga ishni k o ‘rish vaqti va joyi haq id a m a ’­
lum   qiladi.  S hu  ta riq a   ish  sud  m ajlisida  m az m u n a n   k o ‘riladi.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila  k o d e k s in in g   4 0 -m o d d a s ig a  
m u v o fiq ,  n ik o h d a n   su d   ta rtib id a   a jra tish   q u y id a g ic h a   am alga 
o shiriladi:
e  n ik o h d a n   ajratish   t o ‘g ‘risidagi  ishlar  sud  to m o n id a n   0 ‘zbe- 
kiston  R espublikasi  F u q aro lik  protsessual  kodeksida d a ’vo ishlarini 
hal  qilish  u c h u n   belgilangan  ta rtib d a   k o ‘rib  ch iq ilad i.  Sud  ishning
169


k o ‘rilishini keyinga qoldirib, er-xotinga yarashish u c h u n  olti oygacha 
m u d d at  tayinlashga  haqli.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila   k o d e k s in in g   4 1 -m o d d a sig a  
b in o a n ,  su d n in g   n ik o h d a n   a jra tish   asoslari  b elg ilan g an   b o ‘lib, 
a g ar  sud  e r  va  x o tin n in g   b u n d a n   b u y o n   birgalikda  yashashiga  va 
o ilani  saqlab  qolishga  im k o n iy at  y o ‘q  deb  to p sa ,  u la m i  n ik o h d an  
a jratad i.
0 ‘zbekiston  Respublikasi O ila kodeksining 39-m oddasiga ko ‘ra, 
e m in g   n ik o h d an   ajratish   t o ‘g ‘risida  talab   q o ‘yishini  m a n   etad ig an  
h o lla r quyidagi asoslar m avjud b o ‘lganda,  y a ’ni  xo tin in in g  h o m ila- 
d o rlik   v aq tid a  va  bo la  tu g ‘ilganidan  keyin  b ir  yil  m o b ay n id a  e r 
x o tin in in g  roziligisiz n ik o h d an   ajratish to ‘g ‘risida  ish  q o ‘zg‘atishga 
haqli  em as.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  O ila kodeksining 44-m oddasiga k o ‘ra, 
n ik o h d a n   ajratish  to ‘g ‘risida  hal  qiluv  q a ro ri  c h iq a rish   vaq tid a 
su d   to m o n id a n   h a l  e tila d ig a n   m a s a la la r   b e lg ila n g a n   b o ‘lib, 
n ikohdan sud tartibida ajratilayotganda e r va xotin voyaga yetm agan 
bolalari  kim bilan yashashi,  bolalarga va (yoki)  m eh n atg a layoqatsiz, 
yordam ga  m u h to j  e r  yoki  xo tin g a  t a ’m in o t  berish  u c h u n   m ab lag 1 
t o ‘lash   ta r tib i,  b u   m a b la g ‘n in g   m iq d o r i  y o x u d   e r - x o tin n in g  
u m u m iy   m o l-m u lk in i  b o ‘lishga  d o ir  k elishuvni  k o ‘rib  c h iq ish  
u c h u n  sudga taq d im   qilishlari  m u m k in .  A gar y u q o rid a  k o ‘rsatilgan 
m asalalar  b o ‘y ich a  e r  va  x o tin   o ‘rtasid a  kelishuv  b o im a g a n   ta q ­
d ird a ,  s h u n in g d e k ,  u s h b u   k e lish u v   b o la la r   y o k i  e r - x o tin d a n  
b irin in g   m an faatlariga  zid  ekanligi  an iq la n g an   ta q d ird a   sud:
•  n ik o h d an   a jratilg an d an   keyin  voyaga  y etm ag an   b o lala r  o ta- 
o n asin in g   qaysi  biri  bilan  yashashini  aniqlashi;
• voyaga yetm agan bolalarga t a ’m in o t berish  u c h u n  o ta -o n a n in g  
qaysi  b irid an  va q a n c h a   m iq d o rd a  a lim e n t u n d irilish in i  aniqlashi;
•   e r  va  x o tin n in g   (u la rd an   b irin in g )  talabiga  k o ‘ra,  u larn in g  
birgalikdagi  m ulki  b o ‘lgan  m o l-m u lk n i  b o ‘lishi;
•  e r  (x o tin )d a n   t a ’m in o t  olishga  haqli  b o ‘lgan  x o tin   (er)n in g  
talabiga  k o ‘ra a n a  shu t a ’m in o t  m iq d o rin i belgilashi shart.
M o l-m u lk n i  b o ‘1 ish  u c h in c h i  shaxslarning  m an faatig a  d ax ld o r 
b o ‘lgan  hollarda sud  m o l-m u lk n i b o ‘lish talabini alo h id a ish yuritish 
u c h u n   a jr a ta d i.  N i k o h d a n   a jr a tis h   t o ‘g ‘r is id a g i  ish   k o ‘rib  
chiqilayotganida to ‘yni o ‘tkazishga ketgan sarf-xarajatlam i undirish 
haqidagi  ta la b la r  q a n o a tlan tirilm a y d i.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila  k o d e k s in in g   4 5 -m o d d a s ig a  
b in o a n ,  s u d n in g   n ik o h d a n   a jra tish   h a q id a   hal  q ilu v   q a ro rin i
170


c h iq a rish id a   davlat  boji  m iq d o rin i  belgilash  asoslari  belgilangan 
b o i ib ,  bunga k o ‘ra,  sud  n ik o h d an  ajratish  haq id a hal qiluv q arorini 
chiqarish  paytida  n ik o h d an  ajratish to ‘g ‘risidagi  hal qiluv q aroridan 
nusxa  b e rila y o tg a n d a   e r-x o tin n in g   h a r  ikkisi  yoki  u la rd a n   biri 
to ia y d ig a n   davlat  boji  m iq d o rin i  belgilashi  lozim .  A gar  sud  bu 
b o jn i  e r-x o tin n in g   h a r   ik k isid an   u n d iris h n i  lo zim   d eb   to p sa , 
u la m in g   h a r  biri  to ia y d ig a n   boj  m iq d o rin i  belgilaydi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi Oila kodeksining 46-m oddasiga muvofiq, 
nik o h d an   ajratilganda  e r  (xotin)ning  o ‘z  fam iliyasini  o ‘zgartirishi 
asoslari ko ‘rsatib o ‘tilgan b o iib ,  nikohga kirish vaqtida o ‘z familiyasini 
o ‘zg a rtirg a n   e r  (x o tin )  n ik o h d a n   a jra tilg a n d a n   keyin  h a m   shu 
familiyada qolishga haqli yoxud uning xohishiga binoan, sud tom onidan 
nikohdan ajratish to ‘g‘risidagi qaror chiqarilayotganda unga nikohgacha 
b o ig a n   familiyasi  qaytarilishi  m um kin.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila  k o d e k s in in g   4 7 -m o d d a s ig a  
aso san ,  n ik o h d an   ajratilganda  n ik o h n in g  tu g atilish  vaqti  n ik o h d an  
fuqarolik holati dalolatnom alarini qayd etish organlarida ajratilganda 
fuqarolik  h o lati  d a lo la tn o m a la rin i  qayd  etish  o rg an id a  n ik o h d an  
ajratilganlik ro ‘yxatga olingan k u n d a n ,  n ik o h d an  sudda ajratilganda 
esa,  su d n in g   hal  qiluv  qaro ri  q o n u n iy   kuchga  kirgan  va  F H D Y  
o rg an id a  ro ‘y x atd an   o ‘tk azilg an d an   boshlab  n ik o h   tugatiladi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  O ila kodeksining 48-m oddasiga k o ‘ra, 
sud to m o n id a n  vafot etgan deb e ’lon qilingan yoki b e d arak  y o ‘qol- 
g a n   d eb   to p ilg an   e r  (x o tin )  q ay tib   kelgan  h o lla rd a   n ik o h n in g  
tiklanish  asoslari  k o ‘rsatib  o ‘tilgan  b o ‘lib,  ya’ni  sud to m o n id an   vafot 
etgan  deb  e ’lon  qilingan  yoki  b e d a ra k   y o ‘qolgan  deb  top ilg an   e r 
(x o tin )  qaytib  kelgan  va  tegishli  q a ro rla ri  b e k o r  q ilin g an   h o l­
larda,  nikoh er-x o tin n in g  birgalikdagi arizasiga k o ‘ra fuqarolik holati 
d a lo la tn o m a la rin i qayd etish organi to m o n id a n  tiklanishi  m um kin. 
A g a r  e r  (x o tin )  y angi  n ik o h g a   k irg a n   b o ‘lsa,  n ik o h n i  tik la sh  
m u m k in   em as.
20.3.  Nikohni  haqiqiy  emas  deb  topish  uchun  asoslar, 
uning  huquqiy  oqibatlari
0 ‘zbekiston  Respublikasi  O ila kodeksining 8-bobi  nikohni h a q i­
qiy  em as  d e b   to p ish   m asalalariga  b a g ‘ishlangan.
0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik asi  O ila  k o d e k sin in g   4 9 -m o d d a sig a  
m uvofiq,  n ik o h n i  haqiqiy  em as  deb  to p ish   asoslari  belgilangan 
b o i ib ,  n ikoh  quyidagi  h o lla rd a   haq iq iy   em as  deb  topiladi:
171


•  O ila  kodek sin in g   14— 1 6 -m o d d a larid a   belgilangan  sh a rtla r 
(n ik o h  tuzishning ixtiyoriyligi,  n ikoh yoshi,  n ikoh tuzishga m onelik 
q ilad ig an   h o la tla r)  buzilganda;
• soxta  n ikoh  tu zilg an d a,  y a ’ni  e r-x o tin   yoki  u la rd a n   biri  oila 
q urish  m aqsadini  k o ‘zlam ay   n ik o h   qayd  qildirganda;
• nikohlanuvchi  shaxslardan  biri  tanosil  kasalligi yoki  odam n in g  
im m u n itet  tanqisligi  virusi  (OFV  kasalligi)  borligini  ikkinchisidan 
yashirganda,  agar  ikkinchisi  sudga  shu n d ay   talab  bilan  m urojaat 
etsa.
0 ‘zbekiston  Respublikasi O ila kodeksining 50-m oddasiga k o ‘ra, 
n ik o h n i  haqiqiy em as deb to p ish  tartib i belgilangan b o ‘lib,  nik o h n i 
haq iq iy   em as  d e b   to p ish   faq at  sud  ta rtib id a   am alga  oshiriladi. 
N ik o h n i  haqiqiy em as deb  to p ish   h a q id a  su d n in g   q o n u n iy   kuchga 
kirgan  hal  qiluv  q a ro rid a n   nusxa  b erilay o tg an d a  p asp o rtg a  yoki 
shaxsni  tasdiqlovchi  b o sh q a  hujjatga  tegishli  belgi  q o ‘yiladi.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila   k o d e k s in in g   5 1 -m o d d a sig a  
b in o a n ,  n ik o h   y oshiga  y e tm a g an   shaxs  b ila n   tu zilg a n   n ik o h   hali 
n ik o h   yoshiga y e tm a y  n ik o h g a  kirgan  shax sn in g   m a n fa a tla ri  talab  
qilg an   h o lla rd a   h a q iq iy   e m a s,  d e b   to p ilish i  m u m k in .  B u n d a y  
n ik o h n i  haqiqiy em as,  deb to p ish n i  n ik o h  yoshiga yetm ay  nikohga 
kirgan  shaxs,  u n in g   o n a -o ta s i  yoki  h o m iy si,  sh u n in g d e k ,  vasiylik 
va  h o m iy lik   o rg a n i  h a m d a   p ro k u ro r  tala b   qilishga  h a q lid ir.  Ish 
su d d a   hal  q ilin ish   p a y tig a ch a   e r  yoki  x o tin   n ik o h   yoshiga  yetgan 
b o ‘lsa,  n ik o h   faq at  u n in g   ta la b i  b ila n   h a q iq iy   e m a s,  d e b   to p ilish i 
m u m k in .
E r-x o tin d a n   biri  n ik o h   yoshiga  yetm aganligi  tufayli  nik o h n i 
haqiqiy  em as,  deb  to p ish   t o ‘g ‘risidagi  ish,  ag ar  e r-x o tin   (u la rd an  
biri)  ish sudda k o ‘rilayotgan p ay td a n ikoh yoshiga y etm ag an  b o is a , 
vasiylik va hom iylik organ in in g   ishtirokida  k o ‘rib chiqiladi.
A gar  ish  hal  qilinish  pay tig ach a  n ik o h n i  tu zish   u c h u n   m o n elik  
qiladigan  h o la tla r tugagan  b o i s a ,  sud  nik o h n i  o ‘sh a  h o la tla r tu g a- 
gan  p a y td a n   boshlab  haqiqiy  deb  to p ish g a  haqli.  O ila  kodeksining 
1 6 -m oddasida  ko ‘rsatilgan  asoslar  b o ‘y ich a   n ik o h n i  haq iq iy   em as 
deb  to p ish n i  e r-x o tin ,  shu  n ik o h n in g   tuzilishi  natijasida  h u quqlari 
buzilgan  shaxslar,  sh u n in g d ek ,  vasiylik va  h o m iy lik   o rgani  h a m d a  
p ro k u ro r  talab   qilishga  haqlidir.
M uom alaga layoqatsiz deb topilgan shaxs bilan tuzilgan nikohni 
haqiqiy em as,  deb to p ish  t o ‘g ‘risidagi  ishni sud vasiylik va  hom iylik 
organi  ishtirokida ko ‘rib chiqadi.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  O ila ko-
17 2


deksining  5 3 -m o d d asig a  m uvofiq,  m ajburlab  tu zilgan  n ikoh ja b r- 
lan u v c h i  yoki  p ro k u ro rn in g   arizasi  b o ‘y ich a   haq iq iy   em as  deb 
topilishi  m um kin.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila   k o d e k s in in g   5 4 -m o d d a s ig a  
aso sa n ,  e r-x o tin   soxta  n ikoh  qayd  q ild irg an   va  oila  q u rm a g a n  
b o ‘lishsa,  nikoh  haqiqiy em as,  deb topilishi  m um kin.  Soxta nikohni 
haqiqiy em as,  deb to p ish n i  p ro k u ro r talab  qilishga h aqli,  e r (xotin) 
oila  q urish  m aqsadisiz  n ikohga  kirgan  h o llarda  esa,  b u n d a y   talab 
x o tin   (er)  to m o n id a n   h am   q o ‘yilishi  m u m k in .
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila  k o d e k s in in g   5 5 -m o d d a s ig a  
m uvofiq,  n ik o h n i  haqiqiy  em as,  deb  hisoblash  vaqti  sud  to m o ­
n id a n   haqiqiy  em as  deb  to p ilg an   n ik o h   tuzilgan  v aq tid an   boshlab 
haqiqiy  em as,  d e b   hisoblanadi.
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O ila  k o d e k s in in g   5 6 -m o d d a s ig a  
b in o a n ,  n ik o h n i  h a q iq iy   e m a s,  d e b   to p ish   o q ib atla ri  k o ‘rsatib 
o ‘tilg an   b o ‘lib,  haq iq iy   em as  deb  to p ilg an   n ik o h   e r-x o tin   u c h u n  
O ila  k o d e k s id a   b e lg ila n g a n   shax siy   va  m u lk iy   h u q u q   h a m d a  
m ajburiyatlarni  vujudga  keltirm aydi.
N ik o h i  haqiqiy em as,  deb topilgan shaxslarning m ulkiy huquqiy 
m u n o sab atlari  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   kodeksi  bilan 
tartib g a  solinadi.  N ik o h n in g   haqiqiy  em as,  deb  topilishi  sh u n d a y  
n ik o h d a n   tu g ‘ilgan  yoki  n ikoh  haqiqiy  em as  deb  top ilg an   kun d an  
keyin  u c h   yuz  kun  ichida  tu g ‘ilgan  b o lala m in g   h u q uqlariga  t a ’sir 
e tm ay d i.
Sud  nikohni  haqiqiy em as deb topish t o ‘g ‘risida hal  qiluv qarori 
c h iq a ris h d a   s h u n d a y   n ik o h   tu z ilish i  b ila n   h u q u q i  b u zilg an   e r 
(xotin)ni  (insofli  e r  (x otin)ni)  ushbu  kodeksning  118  va  119-m od- 
dalariga  m uvofiq  x o tin   yoki  erid an   t a ’m in o t  olish  huquqiga  ega 
deb  to p ish g a  h aq lid ir,  n ik o h n i  haqiqiy  em as,  deb  to p ish   vaqtiga 
q a d a r  birgalikda  o rttirilg a n   m o l-m u lk n i  boNishga  n isb a ta n   esa, 
ushbu  kodeksning 23,  27 va  2 8 -m o d d alarid a belgilangan  qoidalarni 
ta tb iq   etishga,  sh u n in g d e k ,  n ikoh  sh a rtn o m a sin i  to ‘la  yoki  qism an 
haqiqiy  deb  to p ish g a  haqlidir.
Insofli e r (xotin)  o ‘ziga yetkazilgan  m oddiy va m a'n a v iy  zararni 
q o p lash n i  fuqarolik  q o n u n   hujjatlarida  n a z ard a   tu tilg an   q o id alar 
b o ‘yicha talab  qilishga haqli.  Insofli  e r (xotin)  n ikoh  haqiqiy em as, 
d e b   to p ilg a n d a ,  n ik o h   tu zish   davlat  r o ‘yxatiga  o lin g a n   vaq td a 
tan la g an   fam iliyasini  saqlab  qolishga  haqlidir.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish