M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet83/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   79   80   81   82   83   84   85   86   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

A lim e n t  t o ‘lashning  ixtiyoriy  sh a k lid a   a lim e n t  t o ‘lashi  sh a rt 
b o ‘lgan  shaxs  a lim e n tn i  ixtiyoriy  ravishda  shaxsan  o ‘zi  yoki  o ‘z 
arizasiga  m uvofiq  ishlab  tu rg a n   jo y id a   yoxud  pen siy a,  n a fa q a , 
stipendiya  va  b o sh q a  turdagi  m ab lag 6  olay o tg an   jo y id a   to ia y d i. 
A lim e n tn in g   b u n d a y   shaklida  a lim e n t  toMovchi  shaxsan  o ‘zi  yoki 
p o c h ta  orqali tegishli  pul  m ablag‘larini topshirishi  m u m k in  b o ‘ladi.
A lim ent to ‘lashning kelishuv sh a kli -   n ikoh  s h a rtn o m a sid a  yoki 
a lo h id a   kelishuv  bitim i  asosida  ixtiyoriy  ta rz d a   vujudga  keladi.
176


K elishuv o ta -o n a la rn in g  o ‘z aro   n ik o h d a  yoki  n ik o h d an   ajrashgan- 
lik laridan  q a t’i  n azar,  tu zilishi  m u m k in 1.
Shu  o ‘rin d a  alim ent t o ‘lash t o ‘g ‘risida kelishuv bitim i tu zish n in g  
o ‘ziga  xos  xususiyatlarini  k o ‘rsatib  o ‘tish  jo iz   san alad i,  ju m lad a n :
•  a lim e n t  t o ‘lash  to ‘g ‘risidagi  kelishuv  yo zm a  sh ak ld a  tuzilib, 
notarial  ta rtib d a   tasd iq lan g an   b o ‘lishi;
•  a lim e n t  t o ‘lash  t o ‘g ‘risidagi  kelishuv  ijro  varaqasi  kuchiga 
ega ekanligi;
•  a li m e n t   t o ‘la s h   t o ‘g ‘ris id a g i  k e lis h u v   a s o s a n   a lim e n t 
t o ‘lovchi  ishlab  tu rg a n   k o rx o n a ,  ta sh k ilo t,  m uassasa  h iso b -k ito b  
b o ‘lim i  to m o n id a n   u s h la n ib   q o lish g a   yoki  a lim e n t  t o ‘lo v ch i 
to m o n id a n   p ul  yoki  b o sh q a   sh akldagi  t o ‘lovlar  aso sid a  t o ‘lashga 
y o ‘l  q o ‘yilishi;
• a lim e n t  t o ‘lash  t o ‘g ‘risidagi  kelishuv  tuzish   keyinchalik  nizo 
kelib  c h iq q a n d a   sudga  m u ro jaat  etish n i  istisno  etm asligi;
•  a lim e n t  t o ‘lashning  kelishuv  shakli  a lim e n t  h u q u q   va  m aj­
b u riy atlarin in g  b a rc h a  tu rla rig a  n isb a ta n  qoM lanilishi;
•  a lim e n tla r   a lim e n t  t o ‘lash i  s h a rt  b o ‘lg an   s h a x sn in g   ish 
haqi va  (yoki)  b o sh q a  d a ro m a d ig a   n isb a ta n   u lu sh la rd a  vaqti-v aq ti 
b ila n   t o ‘la n a d ig a n   q a t ’iy  s u m m a d a ,  b ir  y o ‘la  p ul  b ila n   t o ‘la- 
n a d ig a n   q a t ’iy  s u m m a d a ,  m o l-m u lk   b ila n   yoki  k e lish u v d a   qayd 
e tilg a n   b o s h q a   u s u lla rd a   (m a s a la n ,  m o d d iy   y o rd a m   yoki  xiz- 
m a tla r   k o ‘rsa tish   s h a k lid a   h a m )  t o ‘la n ish i  v a  b o s h q a la r  b ila n  
iz o h la n a d i.
A lim ent  undirishning  m ajburiy  sh a kli  sud  to m o n id a n   am alga 
oshiriladigan harakat b o ‘lib,  bu, o ‘z navbatida,  q o n u n d a  k o ‘rsatilgan 
a lim e n t  m a jb u riy a tla rig a   d o ir  n o rm a la r  b u z ilg a n d a   yoki  o ‘sha 
m ajb u riy atlar a lim e n t t o ‘lovchi to m o n id a n  bajarilm ag an d a tegishli 
m a b la g 1  su d   ta r tib id a   a lim e n t  t o ‘lo v c h id a n   m ajb u riy   ta rtib d a  
undiriladi.  Sud tartib id a alim en t undirishga buyruq tartib id a  h a m d a  
su d n in g   hal  qiluv  qaro rig a  asosan  y o ‘l  q o ‘yiladi.  A lim ent  u n d irish 
yuzasidan  sudga  d a ’vo  arizasi  bilan   o ta -o n a d a n   biri  yoki  alim en t 
o lis h   h u q u q ig a   e g a   b o ‘lg an   b o s h q a   s u b y e k tla r,  s h u n in g d e k , 
p ro k u ro r, vasiylik va hom iylik organi  m u rojaat qilishga  haqli.
M asalan ,  T o sh k e n t s h a h a r M .  U lu g ‘bek tu m a n la ra ro   fuqarolik 
ishlari  b o ‘y ic h a   s u d id a   2003-yil  3 0 -se n ta b rd a   k o ‘rib  ch iq ilg a n
1  C.A.  Калачева.  С п р а в о ч н и к   адвоката.  Р еш ен и е  сп о р о в  без  суда.  М., 
«П риор»,  2001,  стр.  98— 111.
177


d a ’vogar  F .N .n in g  jav o b g ar  Y .R .ga  n isb atan   farzan d i  va  o ‘zining 
t a ’m in o ti  u c h u n   a lim e n t  u n d iris h   h a q id a g i  d a ’vosi  b o ‘y ic h a  
y u ritilgan  1022 6 /0 3 -fu q aro lik   ishida  d a 'v o g a r  (o n a )  F .N .  sudga 
javobgar (ota) Y .R . ga nisbatan farzandi va o ‘zining ta ’m inoti u c h u n  
a lim e n t  u n d irish   h a q id a   d a ’vo  arizasi  bilan   m u ro jaat  e tg a n 1.
D a ’vogar sudda o ‘z d a ’vosini  q u w a tla b , jav o b g ar bilan q o n u n iy  
n ik o h d a n   o ‘tib  tu rm u sh   qurg an lik larin i,  o ‘rta d a   Z .  ism li  farzandi 
borligini,  h o z ird a   o ‘z aro   m u n o sa b a tla ri  y o m o n lashganligi  sababli 
jav o b g ar  bolasi  h a m d a   o ‘zining  t a ’m in o ti  u c h u n   m o d d iy   yo rd am  
berm ayotganligi tufayli javobgardan bolasining va o ‘zining t a ’m inoti 
u c h u n   a lim e n t  u n d irish n i  so ‘rab  b a y o n o t  bergan.
Sud  m ajlisida  jav o b g ar  d a ’vogarning  tala b la rin i  ta n   olgan  va 
ishda  tekshirilgan  dalillarga  asoslanib,  sh u n in g d e k ,  0 ‘zbekiston 
R espublikasi  O ila  kodeksining  9 6 -m o d d a sig a   k o ‘ra,  jav o b g arn in g  
farzandi  t a ’m in o ti  u c h u n   m o d d iy   y o rd am   berishga  m ajburligini, 
farz a n d in in g  tu g ‘ilganlik  haqidagi  g u v o h n o m asid a   o tasi  deb  yozil- 
ganligini, to m o n la r o ‘rtasidagi  nikoh  F H D Y  b o ‘lim ida qayd qilinib, 
shu  kunga q a d a r b e k o r qilinm aganligini  inobatga olib,  0 ‘zbekiston 
R espublikasi  O ila  kodeksining 9 9 -m o d d a sid a   ko ‘rsatilgan m iqdorda 
alim ent  undirishni  ham da  Oila  kodeksining  117-m oddasiga  k o ‘ra, 
jav o b g ard an   d a ’vogar  ta ’m in o ti  u c h u n   to   u c h   yoshga  yetgunga 
q a d a r  h a r  oyda  o ‘n  m ing  so ‘m d a n   a lim e n t  u n d irish n i  lozim   deb 
to p ad i.
21.3.  Alimentni  sud  tartibida  undirish  asoslari, 
tartibi  va  protsessual  xususiyatlari
O ila  kodeksining  142-m oddasiga  k o ‘ra,  a lim e n t  o ‘z  vaqtida 
t o ‘lanm aganligi  u c h u n   a lim e n t  t o ‘lovchiga  n isb a ta n   javobgarlik 
belgilangan.  A lim en t  t o ‘lashdan  q a sd d an   bosh  to rtish   o ‘z  o q ib at- 
lariga  k o ‘ra,  a lim e n t  t o ‘lovchini  o ta -o n a lik   h u q u q id a n   m a h ru m  
qilishga  (O ila  kodeksining  79,  116-m o d d asi),  a lim e n t  t o ‘lovchini 
jin o iy   javobgarlikka  to rtish g a  asos  b o i a d i   (Jin o y a t  kodeksining 
1 2 2 -m oddasi).
Y uridik ad ab iy o tlard a a lim e n t  h u q u q  va  m ajburiyatlari  o ta -o n a  
va  b o lala r  o ‘rtasidagi  m ulkiy  m u n o sa b a tla rn in g   b ir  tu ri  sifatida
1  F uqarolik  ishlari  b o ‘yicha  T oshkent  sh a h ar  M irzo  U lug‘bek  tu m a n la ra ro  
sudining  10226-03-fuqarolik  ishi  b o 'y ic h a   hal  qiluv  qaroridan.
178


talq in  e tila d i1.  Bu h aq d a 0 ‘zbekiston  Respublikasi  O ila kodeksining 
9 0 -m o d d a sid a   sh u n d a y   deyiladi:  «Voyaga  yetm ag an   b o lalar  o ‘z 
o ta -o n a s id a n   va  b o sh q a  shax slard an   q o n u n d a   n a z ard a   tu tilg an  
m iqdorda va tartibda ta ’m in o t olish huquqiga ega.  Voyaga yetm agan 
b o lala r  t a ’m in o ti  u c h u n   olin g an   m ab lag 1,  pensiya,  n afaq a,  uning 
otasi  yoki  onasi  tasarru fid a  b o ‘lib,  b o lan in g   t a ’m in o ti,  tarbiyasi  va 
t a ’lim   olishi  u c h u n   sarflanishi  kerak».
A lim en t  bo la  o ta -o n a sin in g  birga  yash ash id an ,  o ‘zaro   n ikohda 
ek an lig id an   va  b o lan in g   o ta -o n a si  bilan  yoki  u lard a n   biri  bilan 
birga  y ash ash-yasham asligidan  q a t’i  n a z ar,  t o ‘lanishi  kerak.  Bu 
m ajburiyat  o ta - o n a   yoki  u lard a n   biri  to m o n id a n   ixtiyoriy  yoki 
kelishuv asosida, shuningdek, sud tartibida am alga oshiriladi.  Yuridik 
m a n b a la rd a   a lim e n t  h u q u q   va  m a jb u riy a tla rin in g   ix tiy o riy   va 
kelishuv  shakli  a lim e n t  t o ‘lash  d eb   y u ritilsa,  sud  ta rtib id a   sud 
b u y r u g i  yoki  hal  qiluv  qaro ri  ch iq arish   usulini  a lim e n t  undirish 
deb  a ta la d i2.  V oyaga  y etm ag an   b o lalarn in g   a lim e n t  olish  huquqi 
ularn i  t a ’m inlashga  qaratilg an   b o ‘lib,  bu  o ‘z  n av b atid a,  bolalarni 
o z iq la n tirish ,  k iy in tirish ,  o ‘q itish ,  sog‘lig‘ini  saqlash  va  b oshqa 
yashash  u c h u n   kerakli  vo sitalar bilan   t a ’m in lash ,  qolaversa  g ‘a m - 
x o ‘rlik qilish  h a ra k a tla rin in g  b o sh q a  m o d d iy  shakllarida  k o ‘rinadi.
Bu  g ‘a m x o ‘rlik ,  b irin c h id a n ,  o ta - o n a ,  ik k in c h id a n ,  d av lat 
to m o n id a n  am alga oshiriladi.  O ta -o n a  b o lalarini  faqat tarbiyalash, 
t a ’m in lash   va  g ‘a m x o ‘rlik  qilish,  qolaversa,  q o n u n d a   belgilangan 
h o latla rd a   bolalari  o ld id a  a lim e n t  m ajb uriyatlarini  bajarsa,  davlat 
k a m   t a ’m in la n g a n   o ila la r n i  q o ila b - q u v v a tla s h ,  b o q u v c h is in i
1 0 ‘zbekiston  Respublikasining Oila  kodeksiga sharhlar.  (H.  R ahm onqulovning 
um um iy  tahriri  ostida).  Т .,  «Adolat»,  2000,  180— 182-bet.;  F.M.  O taxojayev. 
0 ‘zbekiston  Respublikasining  O ila  huquqi.  D arslik.  (M .H .  Rustam boyevning 
u m um iy  ta h riri  ostida).  Т .,  T D Y I,  2005,  181—2 05-bet.;  F.M .  O taxojayev, 

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   79   80   81   82   83   84   85   86   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish