M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev


 2 .2 .  Hakamlik  sudlarining  hal  qiluv  qarorlarini



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet129/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   125   126   127   128   129   130   131   132   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

3 2 .2 .  Hakamlik  sudlarining  hal  qiluv  qarorlarini 
bekor  qilish  hamda  uni  majburiy  ijro  etish  uchun 
ijro  varaqasi  berish  to ^ r is id a g i  arizalar  bo‘yicha 
ishlar  va  ularning  mohiyati
0 ‘zb ekiston  R espublikasining  « H akam lik  sudlari  t o ‘g ‘risida»gi 
Q o n u n i  q abul  qilinganligi  m u n o sab ati  bilan  0 ‘zb ekiston  R espub­
likasining  ayrim   q o n u n   hujjatlariga  o ‘zgartirish  va  q o ‘sh im c h a la r 
k iritish   h aq id a» g i  Q o n u n   b ila n   0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a sin in g  
F u q a ro lik   protsessual  kodeksi  hakam lik  sudining  hal  qiluv  qarori 
bilan   b o g ‘liq  ishlarni  h a m d a   h akam lik  su d in in g   hal  qiluv  q aro rin i 
m ajburiy  ijro  etish  u c h u n   ijro  varaqasi  berish  t o ‘g ‘risidagi  ishlarni 
y u ritis h   ta rtib i  t o ‘g ‘risid ag i  n o r m a la r   b ila n   t o ‘ld irilish i  shaxs 
m anfaatlarini sud orqali  him oya qilish sohasini yanada kengaytirishda 
ham d a hakam lik sudi qarorlarini ijro etish sam aradorligini oshirishda 
m u h im   ah a m iy at  kasb  etadi.
X ususan,  m a z k u r  Q o n u n n in g   3 -m o ddasiga  m uvofiq,  0 ‘zbe- 
kiston  R espublikasining  F u q aro lik   protsessual  kodeksi  uch  bob  va 
o ‘n  u c h   m o d d a d a n   iborat  b o ‘lgan  « H akam lik  sudining  hal  qiluv 
q a ro ri  b ila n   b o g ‘liq  ish larn i  yuritish»  d eb   n o m la n g a n   5-k ich ik  
b o ‘lim   bilan   t o ‘ldirildi.  H ak am lik   su d larining  hal  qiluv q aro rlarin i 
b e k o r  qilish  t o ‘g ‘risidagi  a riz ala r  b o ‘yicha  ishlar  h a m d a   hakam lik 
su d larin in g   hal  qiluv  q a ro rlarin i  m ajburiy  ijro  etish  u c h u n   ijro 
varaq alari  berish  t o ‘g ‘risidagi  a riz a la r  b o ‘yicha  ishlar  F P K n in g  
3 5 '—353-b o b la rid a   k o ‘rsa tilg a n   istisn o   va  q o ‘s h im c h a la r  bilan  
birgalikda fuqarolik sudlov ishlarini yuritishning um um iy qoidalariga 
b in o a n   k o ‘rib  c h iq ilish i  belg ilab   q o ‘yildi  (3 0 9 2-m o d d a ).  S h u ­
ningdek,  m az k u r  b o b d a  fuqarolik  ishlari  b o ‘y icha  sud  to m o n id a n  
k o ‘riladigan  hakam lik sudining hal qiluv qarori bilan b o g ‘liq ishlar, 
bu  ishlarni  ko ‘rish tartibi  haqidagi n o rm a lar m ustahkam lab q o ‘yildi.
A y niqsa,  m a z k u r  b o b d a   fu q aro lik   ishlari  b o ‘y ic h a   su d n in g  
h a k a m lik   su d in in g   hal  qiluv  q a ro rin i  b e k o r  q ilish  t o ‘g ‘risidagi
3 2 3


yoki  h akam lik  sudining  hal  qiluv  q aro rin i  b e k o r  qilishni  rad  etish 
to ‘g ‘risidagi,  sh u n in g d e k ,  h ak am lik   su d in in g   hal  qiluv  q aro rin i 
m ajburiy  ijro  etish  u c h u n   ijro  varaqasi  berish  t o lg ‘risidagi  yoki 
hak am lik   sudining  hal  qiluv  q aro rin i  m ajburiy  ijro  etish  u c h u n  
ijro  varaqasi  b erishni  rad  etish  t o ‘g ‘risidagi  ajrim i  u stid an   xususiy 
sh ik o y a t  b e rilish i  yoki  xususiy  p ro te s t  k e ltirilish i  m u m k in lig i 
to ‘g ‘risidagi  q o id an in g   m u sta h k a m lab   q o ‘yilishi  shaxs  h u q u q larin i 
q o ‘sh im c h a  ravishda  kafolatlashda  m u h im  aham iy at  kasb etadi.
«H a k a m lik   su d in in g   hal  qiluv  q a ro ri  bilan   b o g ‘liq  ish larn i 
yuritish»  deb  n o m la n g a n   5-k ich ik   b o ‘lim ning  352-bobi  «H akam lik 
s u d in in g   hal  q ilu v   q a ro rin i  b e k o r  q ilish   t o ‘g ‘risidagi  ish la rn i 
yuritish»  deb  atalad i  va  u n d a   h ak am lik   sudining  hal  qiluv  qarori 
yuzasidan  nizolashish,  hakam lik  su d in in g   hal  qiluv  q a ro rin i  b ekor 
qilish  t o ‘g ‘risidagi  arizan in g   shakli  va  m az m u n i,  m az k u r  arizani 
k o ‘rib  chiqish  tartib i,  hakam lik  su d in in g   hal  qiluv  q a ro rin i  b ekor 
qilish  asoslari  h a m d a   fuqarolik  ishlari  b o ‘yicha  su d n in g   h ak am lik  
sudi  hal  qiluv  q a ro rin i  b e k o r qilish  t o lg ‘risidagi  ish  b o ‘yicha  ajrim  
chiqarishga  d o ir  q o id ala r  o ‘z  ifodasini  topdi.
Shu  o ‘rin d a  t a ’kidlash  jo iz k i,  h akam lik  su d larin in g   hal  qiluv 
qaro rlari  yuzasidan  nizolashish,  u n ing  hal  qiluv  q a ro rin i  b ekor 
q ilish g a   d o ir   q o id a la ri  k o ‘p la b   d a v la tla rn in g   q o n u n c h ilig id a , 
shuningdek, xalqaro-huquqiy hujjatlarda ham  nazarda tutilgan.  Lekin 
m am lak atim iz  q o n u n c h ilig id a   belgilangan  h ak am lik   su d in in g   hal 
qiluv qarori yuzasidan  nizolashishga oid  q o idalarning b o sh q a ayrim  
d a v la tla r  q o n u n c h ilig id a g i  sh u n g a   o ‘xsh ash   q o id a la rd a n   u stu n  
jih a tla ri  m avjud.  M asalan,  Rossiya  F ed eratsiyasining  « H akam lik 
sudlari t o tg ‘risida»gi  Q o n u n ig a  k o ‘ra  (4 0 -m o d d a si),  ag ar hakam lik 
b itim id a   h ak am lik   sudining  qaro ri  q a t’iy,  o ‘zgartirib  b o ‘lm asligi 
y u z a sid a n   kelishuvga  erish ilg an   b o ‘lsa,  u  h o ld a   h a k a m lik   sudi 
ch iq a rg an   hal  qiluv  qarori  u stid an   shikoyat  qilish  m u m k in   b o bl- 
masligi  belgilab q o ‘yilgan.
0 ‘zbekiston  R espublikasining  « H akam lik  sudlari  t o ‘g ‘risida»gi 
Q o n u n id a (46-m oddasi) h a m d a  shunga m uvofiq kiritilgan  F P K n in g  
3094-m o d d a sid a   h akam lik  m uh o k am asi  tarafi  h akam lik  sudining 
hal  qiluv  q arorini  olgan  k u n d a n   e ’tib o ra n ,  o ‘ttiz   kun  ichida  vak o ­
latli  sudga  ushbu  hal  qiluv  q a ro rin i  b e k o r  qilishni  so ‘rab  ariza 
berish  y o ‘li  bilan  h ak am lik   su d in in g   hal  qiluv  qaro ri  yuzasidan 
nizolashishi  m um kinligi  belgilanib,  bu  o ‘z  n av b atid a,  hakam lik 
sudlari  to m o n id a n   yo ‘l  q o ‘yilishi  m u m k in   b o ‘lgan  q o n u n b u z ilish -
3 2 4


la m in g   o ld in i  o lad i,  tad b irk o rlik   su b y ek tlarin in g   o ‘z  rah b arlari 
to m o n id a n  korxona m anfaatlariga zid b o ‘lgan kelishuvlar tuzilishiga 
b arh am  beradi, buzilgan  h uquq va q o n u n iy  m an faatlam ing vakolatli 
su d lar  to m o n id a n   tiklanishiga  q o ‘sh im c h a   im k o n iy atlar  yaratadi. 
H ak am lik   su d in in g   hal  qiluv  q a ro rin i  b e k o r  qilish  t o ‘g ‘risida  ariza 
h ak am lik   su d in in g   hal  qiluv  q a ro ri  qabul  qilingan  joydagi  sudga 
(xo‘jalik   va  fuqarolik  ishlari  b o ‘yicha  sudlarga)  berilib,  m azk u r 
a riz ala rd a n   tegish lich a  davlat  boji  u ndirilishi  belgilandi.
N a tija d a   0 ‘zbekiston  Resublikasi  Soliq  kodeksining  3 2 8 -m o d - 
d asida sudlarga beriladigan  h ak am lik  sudining hal qiluv q aro rlarin i 
b e k o r qilish t o ‘g ‘risidagi  arizalard an ,  hakam lik sudining q aro rlarin i 
m ajburiy  ijro  etish  u c h u n   ijro  varaqasi  berish  to ‘g ‘risidagi  a riz a ­
lard an   davlat  boji  u ndirilishi  belgilandi.  F P K n in g   «D avlat  boji» 
d e b   n o m la n g a n   1 0 4 -m o d d a s ig a   h a m   s h u n d a y   q o ‘s h im c h a la r  
kiritildi.
Q olaversa,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  V azirlar  M ah k am asining 
2008-yil  30-o k tab rd ag i  « H akam lik  sudlari  hisobini  yuritish  tartibi 
t o ‘g ‘risid ag i  n iz o m n i  ta s d iq la s h   h aq id a» g i  2 3 5 -so n li  q a ro rig a  
m uvofiq,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  H u k um atining ayrim  qarorlariga 
q o ‘s h im c h a la r   k iritilib ,  u n g a   k o ‘ra ,  V a z irla r  M a h k a m a s in in g  
1994-yil  3-n o y ab rd ag i  533-sonli  q a ro ri  bilan   tasd iq lan g an   D avlat 
boji  stavkalarida  1 -bandga  h ak am lik   sudi  q aro rlarin i  m ajburiy  ijro 
e tis h   u c h u n   ijro   v a ra q a s in i  b e ris h   t o ‘g ‘risid a g i  a r iz a la r d a n , 
sh u n in g d ek ,  h ak am lik   sudi  q a ro rlarin i  b e k o r  qilish  to ‘g ‘risidagi 
arizalard an  eng kam  oylik ish  h a q in in g  2 baravari  m iq d o rid a davlat 
boji  und irilish i  belgilandi.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   125   126   127   128   129   130   131   132   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish