M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet137/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   132   133   134   135   136   137   138   139   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

Davlat boji
 — sud va bo sh q a o rg an lard a am alga oshiriladigan  m uayyan 
h a ra k a tla rn i  q o p la sh   u c h u n  o lin a d ig a n   x arajat.  S udlarga  d a ’vo  arizalari, 
o rg a n la r  va  m a n s a b d o r sh ax slarn in g   x a tti-h a ra k a tla ri  (q a ro rla ri)  u stid an  
s h ik o y a tla r,  a lo h id a   ta r tib d a   y u r itila d ig a n   is h la r   b o ‘y ic h a   a riz a la r, 
s u d la rn in g   h a l  qiluv  q a ro rla ri  u stid a n   ap ellatsiy a,  kassatsiya  ta rtib id a  
s h ik o y a tla r  va  n a z o ra t  ta rtib id a   p ro te s t  k e ltirish   t o ‘g ‘risid a  a riz a la r, 
h a k a m lik   su d in in g   h a l  qiluv  q a ro rla rin i  b e k o r  qilish  t o ‘g ‘risida  arizalar, 
h a k am lik   su d in in g   h a l  q ilu v   q aro rla rin i  m ajb u riy   ijro  etish   u c h u n   ijro 
varaqasi  b erish   t o ‘g ‘risid a  a riz a la r  b erg an lik   u c h u n ,  sh u n in g d e k ,  su d lar 
to m o n id a n   h u jja tla m in g   nusxalari  berilganligi  u c h u n   q o n u n   h u jjatlarid a 
belgilangan ta rtib d a  va m iq d o rd a  davlat boji  undiriladi.
Dalil  —
  ta ra fla rn in g   talab lari  va  e ’tiro z la rin i  asoslaydigan  h o la tla r 
m avjudligi  yoki  m avjud  em asligini  sud  va  b o sh q a   o rg a n la rn in g   q o n u n d a  
b e lg ila n g a n   ta r tib d a   a n iq la s h ig a   aso s  b o ‘la d ig a n   h a r   q a n d a y   fak tik  
m a ’lu m o t va ish n i t o ‘g ‘ri  hal qilish  u c h u n  ah am iy atg a ega b o ‘lgan bo sh q a 
h o la tla r  b o ‘yich a  dalil  h iso b lan ad i.
Dalillar taqdim qilish —
  h a r b ir ta r a f  o ‘zin in g  talab lari va e ’tiro zlarig a 
asos  qilib  k o ‘rsatg an   h o la tla rn i  isbotlashi  sh art.  S ud  q a n d a y   h o la tla r  ish 
u c h u n   a h a m iy a tg a   ega  ek an lig in i,  u larn i  ta ra fla rd an   qaysi  biri  isbotlashi 
kerakligini  a n iq la y d i,  h a tto   ta ra fla r  b u   h o la tla rn i  dalil  qilib  k eltirm ag an  
b o ‘lsalar  h a m ,  u la rn i  m u h o k a m a g a   q o ‘yadi.  D a lilla r  ta ra fla r  va  ishda 
ish tiro k   etu v c h i  b o sh q a   sh ax slar  to m o n id a n   ta q d im   etiladi.  Sud  ularga 
q o ‘sh im c h a  d alillar ta q d im   qilishni ta k lif etishi  m u m k in . A gar q o ‘sh im ch a 
d a lilla r  ta q d im   e tish   ta ra fla r  va  ish d a  ish tiro k   etu v ch i  b o sh q a  sh ax slar 
u c h u n   q iy in c h ilik   tu g ‘d irsa,  sud  u la rn in g   iltim o sn o m asig a  k o ‘ra,  d alillar 
t o ‘plash d a ularg a y o rd am  k o ‘rsatadi.
3 3 1


Dalillarga  baho  berish  —
  sud  dalillarga  ishning  h a m m a   holatlarini 
jam la b ,  ularn i  sud  m ajlisida  q o n u n g a   am al  qilgan  h o ld a,  h a r  taraflam a, 
t o ‘liq  va  xolis  k o ‘rib  chiqish  asosida  ichki  ish o n c h   b o ‘yicha  b a h o   beradi. 
H a r b ir dalil ishga daxldorligi,  m aqbulligi va ishonchliligi  n uqtai n azarid an , 
dalillam ing h am m asi esa, yetarli darajada to ‘plangan yoki to ‘planm aganligi 
n u q tay i  n a z arid an   b ah o lan ish i  lozim .  A gar  tekshirish  n atijasida  d alilning 
haqiqatga  t o ‘g ‘ri  kelishi  an iq lan sa,  u  ish o n ch li  deb  e ’tir o f  etiladi.  H e c h  
q an d ay   dalil  sud  u c h u n   o ld in d a n   belgilab  q o ‘yilgan  kuchga  ega  em as.
D a ’vo  —
  su d g a  m u ro ja a t  q ilis h n in g   p ro tse ssu a l  sh a k li.  S h a x sla r 
(jism oniy va y u ridikjning h u q u q  va q o n u n iy  m anfaatlari buzilishi natijasida 
u sh b u   h u q u q la rn i  h im o y a  qilish  (tik lash )  m aq sa d id a   vujudga  k eladigan 
ja ra y o n .  D a ’vo  ikki  e le m e n t:  d a ’vo  p re d m e ti  va  d a ’vo  aso sid an   ib o rat. 
D a ’voli  ish la r  u n d irish   va  ta n   olish  t o ‘g ‘risidagi  d a ’volarga  b o ‘linadi.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   132   133   134   135   136   137   138   139   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish