M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev


 6 .2 .  Birinchi  instansiya  sudining  hal  qiluv  qarorlari



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet103/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   99   100   101   102   103   104   105   106   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

2 6 .2 .  Birinchi  instansiya  sudining  hal  qiluv  qarorlari 
va  ajrimlari  ustidan  shikoyat  berish  hamda 
protest  keltirish  tartibi
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   p rotsessual  kodek sin in g
37-bobi birin ch i  instansiya su d in in g  hal qiluv qaro rlari va ajrim lari 
ustid an   apellatsiya  shikoyati  berish  (p ro testi  k eltirishjga  b a g ‘ish- 
langan.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   p rotsessual  kodeksining
32 0 -m oddasiga  asosan,  su d n in g   hal  qiluv  qarori  c h iq q a n   kun d an  
e ’tib o ra n ,  yigirm a  kun  ichida  tara fla r va  ishda  ishtirok  etishga jalb  
q ilin g an   sh axslar  hal  qiluv  q a ro ri  u stid a n   a p ellatsiy a  shikoyati 
berishlari,  p ro k u ro r protest keltirishi  m um kin.  K o‘rsatilgan  m u d d at 
o ‘tganidan  keyin berilgan shikoyat  (protest)  k o ‘rilm aydi va shikoyat 
(protest)  bergan shaxsga qaytariladi.  0 ‘tkazib yuborilgan  m u d d atn i 
tiklashga yo ‘l q o ‘yiladi.
A pellatsiya  instansiyasida  ish  yuritish  vaqti  va  jo y i  t o ‘g ‘risida 
ishda  ish tiro k   etu v ch i  sh axslar  x a b a rd o r  q ilin ad ilar.  B iroq,  ish 
k o ‘riladigan  vaqt  va  jo y   t o ‘g ‘risida  tegishlicha  ta rtib d a   x a b ard o r 
q ilin g an   shax slarn in g   kelm asligi  ish n i  k o ‘rish  u c h u n   t o ‘sqinlik 
qilm aydi.  Sud  b u n d a y   h o lla rd a   kelm aganlik  sabablarini  uzrli  deb 
topsa,  ishni  k o ‘rishni  keyinga qoldirishga haqli.  Lekin  ishda ishtirok 
etuvchi shaxslardan birortasi sud majlisiga kelm agan b o ‘lsa va u(lar)ni 
ishni  k o ‘rish  vaqti, joyi  to ‘g ‘risida teg ish lich a x ab a rd o r qilinganligi 
to ‘g ‘risida  ishda m a ’lu m o tla r m avjud b o ‘lm asa,  sud  ishni  k o ‘rishni 
keyinga qoldiradi.
A p ellatsiy a  in sta n siy a sid a   ish  k o ‘rish  v a q tid a   ta ra fla r  ishni 
kelishuv bitim i  tuzish   asosida,  d a ’vogarning  d a ’v o d an   voz  kechish 
n atijasid a  tu g allash lari  h a m   m u m k in   b o ‘ladi.  B unday  h o lla rd a  
apellatsiya  instansiyasi  sudi  b irin c h i  instansiya  su d in in g   hal  qiluv 
qaro rin i  b e k o r qiladigan  ajrim   c h iq a rad i  va  ish  y u ritishni  tugatadi 
(F P K n in g   3 3 0 -m oddasi).
A pellatsiya  instansiyasida,  sh u n in g d ek ,  jav o b g a r  d a ’voni  tan  
olishi  h am   m u m k in .  S h u n i  t a ’kidlash  jo iz k i,  d a ’voni  ta n   olish 
protsessni  d a ’vogar  foydasiga  hal  qilish  b ilan   tu g allan ish i  bois, 
apellatsiya  instansiya  sudi,  y a ’ni  hal  qiluv  q a ro rin in g   ch iq arilishi
2 5 8


yoki  ish yuzasidan  m oddiy va protsessual  h u q u q  n o rm alari buzilgan 
b o ‘lsa,  hal  qiluv  q aro rin i  q abul  qilib,  ishni  yan g id an  k o ‘rib  chiqish 
u c h u n   birin ch i  instansiya  sudiga  y uborish,  sh u n in g d ek ,  d a 'v o n i 
ta n   olish  bilan  b o g ‘liq  h o la tla r  tekshirilishi  m um kin.
Sud jaray o n id a p ro k u ro r yoki advokatning uzrli sabablarga ko ‘ra, 
kelm aganligi  t o ‘g ‘risida  sud  xususiy  ajrim   c h iq a rad i  va  bu  haqda 
teg ish lich a  y u qori  tu ru v ch i  p ro k u ro rg a  yoki  m alaka  kom issiyasiga 
m a ’lum   qiladi  (F P K n in g   3 3 7 -m oddasi).
P ro k u ro r,  ag ar  u n ing  to m o n id a n   apellatsiya  pro testi  berilgan 
b o ‘lsa,  apellatsiya  instansiyasi  su d id a  p ro testn i  q o ‘llab-quvvatlab 
so ‘zga ch iq ad i, agar protest bilan  m urojaat qilm agan b o ‘lsa,  ishtirok 
etu v ch i  shaxslarning  tu sh u n tirish la rid a n   keyin  so ‘zga  ch iq ib ,  hal 
qiluv  q a ro rin in g   qay  d arajad a  q o n u n iy ,  asosli  va  adolatli  ekanligi 
t o ‘g ‘risida  xulosa  berad i.  A pellatsiya  sudi  hal  qiluv  q a ro rin in g  
q o n u n iy ,  asosli  va  a d o la tli  ek a n lig in i  te k s h ira   b o rib ,  b irin c h i 
instan siy a  sudi  to m o n id a n   dalillarga  berilgan  b a h o   t o lg ‘riligini 
tekshirishi shart.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
321-m o d d asig a  m uvofiq  quyidagilar:
1)  Q o ra q a lp o g ‘iston  Respublikasi  fuqarolik ishlari b o ‘yicha Oliy 
sudi,  fuqarolik ishlari b o ‘yicha viloyatlar va Toshkent shahar sudlari  — 
tegishli  fuqarolik  ishlari  b o ‘y ich a  tu m a n la ra ro ,  tu m a n   (sh ahar) 
su d larin in g   hal  qiluv  qaro rlari  u stid a n ,  Q o ra q a lp o g ‘iston  R esp u b ­
likasi  fuq aro lik   ishlari  b o ‘yicha  O liy  su d in in g ,  fuqarolik  ishlari 
b o ‘y ic h a   v ilo y a tla r  va  T o s h k e n t  s h a h a r   s u d la rin in g   hal  qiluv 
q a ro rlari  u stid an   berilgan  apellatsiya  shikoyatlarini  (p ro testlarin i);
2)  0 ‘zbekiston  R espublikasi  H arbiy  sudi  —  okrug  va  hud u d iy  
harbiy sudlarning h a m d a  0 ‘zbekiston  Respublikasi  H arbiy sudining 
hal  q ilu v   q a ro rla ri  u s tid a n   b e rilg a n   a p e lla ts iy a   s h ik o y a tla rin i 
(p ro te stla rin i);
3)  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O liy  sudining  F u q aro lik   ishlari 
b o ‘yicha  sudlov  h a y ’ati  —  0 ‘zbekiston  R espublikasi  O liy sudining 
hal  q ilu v   q a ro rla ri  u s tid a n   b e rilg a n   a p e lla tsiy a   s h ik o y a tla rin i 
(p ro te stla rin i);
4)  0 ‘zbekiston  R espublikasi  O liy  su d in in g   H arbiy  h a y ’ati  — 
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O liy  sudi  H arbiy  h a y ’a tin in g   hal  qiluv 
qaro rlari  u stidan  berilgan  apellatsiya  sh ik o yatlarini  (p ro testlarini) 
k o ‘radi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3 2 2 -m o d d a s ig a   a s o sa n ,  a p e lla ts iy a   s h ik o y a tla ri  v a  p ro te s tla ri
2 5 9


ap ellatsiy a  instansiyasi  no m ig a  y o zilad i,  lekin  hal  qiluv  qaro ri 
chiq arg an   sudga  beriladi.
Vakil  to m o n id a n   berilgan  apellatsiya shikoyatiga  ish o n c h n o m a  
yoki  vakil  h u q u q larin i  tasdiqlaydigan  b o sh q a  hujjat  ilova  qilinishi 
lozim . Apellatsiya shikoyati yoki protesti sudga ishda ishtirok etuvchi 
shaxslarning  soniga  m u tan o sib   m iq d o rd a   nusxalari  bilan   beriladi. 
Z a ru r  h o lla rd a   su d y a ,  a p ellatsiy a  sh ik o y a ti  b e rg a n   shaxs  yoki 
apellatsiya protesti  keltirgan p ro k u ro r zim m asiga apellatsiya sh ik o ­
yati  yoki  protestiga  ilova  qilingan  y o zm a  h u jjatlarning  nusxalarini 
ham   ishda  ishtirok  etu v ch i  shaxslar  soniga  m u ta n o sib   m iq d o rd a  
to p sh irish   m ajburiyatini  yuklashi  m um kin.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
323-m oddasida belgilanganidek, apellatsiya shikoyati yoki protestida 
quyidagilar  k o ‘rsatilgan  b o ‘lishi  kerak:
1)  shikoyat  berilayotgan  yoki  p ro te st  keltirilayotgan  sudning 
no m i;
2)  shikoyat  yoki  p ro te st  keltirayotgan  shaxsning  no m i  (fa m i­
liyasi,  ism i  va  otasin in g   ism i);
3)  shikoyat  qilinayotgan  yoki  pro test  keltirilayotgan  hal  qiluv 
qarori  va  u ni  chiq arg an   sud;
4)  hal  qiluv  q a ro rin in g   n o to ‘g ‘riligi  n im a d a n   iborat  ekanligi;
5)  shikoyat  b erayotgan  yoki  p ro te st  keltiray o tg an   shaxsning 
iltim osi;
6)  shikoyat yoki  pro testg a ilova qilingan  yozm a  m ateriallarn in g  
ro ‘yxati.
Apellatsiya shikoyati shikoyat berayotgan shaxs yoki  u n ing vakili 
to m o n id a n  im zo lan ad i.  A pellatsiya p ro te stin i  ishda  ishtirok etg an - 
e tm a g a n lig id a n   q a t ’i  n a z a r,  p r o k u ro r   y o k i  u n in g   o ‘rin b o s a ri 
keltiradi va im zolaydi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   p ro tsessual  kodeksining
3 2 4 -m oddasiga  k o ‘ra,  agar apellatsiya shikoyati berish yoki  pro test 
k eltirish   p ay tid a   F P K n in g   322  va  3 2 3 -m o d d a la rin in g   tala b la ri 
buzilishiga  y o ‘l  q o ‘yilgan  b o ‘lsa  yoki  davlat  boji  to ‘lash d an   ozod 
q ilin m ag an   shaxs  shikoyat  berish  u c h u n   boj  t o ‘lam agan  b o ‘lsa, 
apellatsiya  shikoyati  yoki  pro testi  h arakatsiz  qoldiriladi.
A pellatsiya shikoyati yoki protestini  h arakatsiz qoldirish to ‘g ‘ri- 
sida  sudya  bu  shikoyat  yoki  p ro te stn in g   harak atsiz  qoldirilishiga 
asos  b o ‘lgan  k a m c h ilik la rn i  va  u la rn i  tu z a tis h   u c h u n   berilgan 
m u d d atn i  k o ‘rsatib  ajrim   ch iq a rad i.  S hikoyat  bergan  yoki  pro test
2 6 0


k eltirg an   shaxs  a jrim d a   k o ‘rsatilg an   k a m c h ilik la rn i  belgilangan 
m u d d atd a tuzatsa, shikoyat yoki  protest dastlab sudga taqdim  etilgan 
k u n d a   b e rilg a n   h iso b la n a d i.  A ks  h o ld a ,  sh ik o y a t  yoki  p ro te st 
b e rilm a g a n   h iso b la n ib ,  sh ik o y a t  b e rg a n   yoki  p ro te s t  k eltirg an  
shaxsga qaytariladi  va b u   h aq d a ajrim  chiqariladi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining
3 2 5 -m o d d asig a  aso san ,  sudya  yoki  sud  raisi  apellatsiya  shikoyati 
yoki  p ro te stin i  o lg an d a n   s o ‘ng:
1)  ishda  ish tiro k   etu v ch i  shaxslarga  shikoyat  yoki  p ro testn in g  
nusxalarini  yuborishi;
2) ishda ishtirok etuvchi shaxslarga apellatsiya instansiyada ishni 
k o ‘rish  vaqti  va jo y i  t o ‘g ‘risida  m a ’lum   qilishi;
3)  hal  qiluv qarori  u stid an   shikoyat berish yoki  pro test  keltirish 
u c h u n   b elg ilan g an   m u d d a t  o ‘tg an   v a q td a n   e ’tib o ra n ,  o ‘n   kun 
ich id a  ishni  tu sh g an   shikoyat  yoki  p ro te st  bilan   birga  apellatsiya 
instansiyasi  sudiga  y uborishi  shart.
H al  qiluv  qarori  u stid an   shikoyat  berish  va  p ro te st  keltirish 
u c h u n   belgilangan  m u d d a t  ichida  h e c h   kim   ishni  su d d a n   talab  
qilib olishi  m u m k in   em as.  Ishda ishtirok etu v ch i shaxslar su d d a ish 
m ateriallari  va  tu sh g a n   sh ik o y atlar  yoki  p ro te st  b ilan   tanishishga 
haq lid irlar.
0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
326-m oddasiga m uvofiq,  protsessda apellatsiya shikoyati bergan taraf 
to m o n id a  qatnash ay o tg an  sherik ishtirokchilar va u c h in c h i shaxslar 
berilgan  shikoyatga  q o ‘shilishlari  m u m k in .  Shikoyatga  q o ‘shilish 
h aq id a ariza bergan vaq td a davlat  boji olinm aydi.
0 ‘z b e k isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
327-m o d d asig a  k o ‘ra,  ishda ish tiro k  etuvchi  shaxslar shikoyat yoki 
p ro te st  yuzasidan  sudga  tu sh u n tirish   berish  (e ’tiro z   bildirishjga 
haqlidirlar.  Bu tu sh u n tirish   (e ’tiro z )n i tasdiqlaydigan  hujjatlar ilova 
qilib  to p sh irila d i.  T u s h u n tiris h   ( e ’tiro z )  ish d a  ish tiro k   etu v ch i 
shaxslarning soniga m utanosib m iqdorda nusxalari bilan sudga taqdim  
etiladi.  Bu nusxalam i sud ishda ishtirok etuvchi shaxslarga topshiradi 
(yuboradi).
0 ‘z b e k isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
32 8 -m oddasiga  k o ‘ra,  apellatsiya  instansiyasi  sudi  z a ru r  hollarda:
1)  ish d a   ish tiro k   e tu v c h i  sh ax slarg a  s h ik o y a t  yoki  p ro te s t
yuzasidan  tu sh u n tirish   (e ’tiro z)  b erishni  yoki  pro test  keltirishni 
tavsiya qiladi. T u sh u n tirish   (e ’tiro z), shuningdek,  ularga ilova qilin-
261


g an   h u jjatlar ishda  ishtirok  etuvchi  shaxslarning  soniga  m u tanosib 
m iq d o rd a   nusxalari  bilan  ta q d im   etiladi.  Bu  nusxalarni  sud  ishda 
ishtirok etu v ch i shaxslarga to p sh irad i;
2) 
ish d a   ish tiro k   e tu v c h i  s h a x sla rn in g   iltim o s n o m a s i  yoki 
o ‘zining  tashabbusi  bilan   d alillarn i  tala b   qilib  oladi.
0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   p rotsessual  kodeksining
3 2 9 -m o d d a sig a   b in o a n ,  ap ellatsiy a  sh ik o y ati  b erg an   shaxs  u ni 
toM dirish,  o ‘zg artirish  yoki  u n d a n   voz  kech ish g a  h aqli.  B iroq, 
bun d ay  voz kechish q o n u n g a zid b o ‘lm asa yoki birovning huquqlari 
va  q o n u n   bilan  q o ‘riqlan ad ig an   m an faatlariga  x ilo f b o ‘lm asagina, 
sud  uni  qabul  qilishi  m um kin.
A pellatsiya  p ro te sti  b ild irg a n   p ro k u ro r,  s h u n in g d e k ,  yuqori 
tu ru v c h i  p r o k u ro r   sud  m ajlisi  b o s h la n g u n ig a   q a d a r   p ro te s tn i 
to ‘ldirish,  o ‘zgartirish  yoki  qay tarib   olishga  haqli.  A gar  hal  qiluv 
q a r o r i  u s tid a n   b o s h q a   s h a x s la r   s h ik o y a t  b e r m a g a n   b o ‘lsa, 
sh ik o y a td a n   voz  k ech ish   q abul  q ilin g an id a   va  p ro te st  q a y ta rib  
o lin g an id a,  apellatsiya  instansiyasi  sudi  ajrim   c h iq a rib ,  apellatsiya 
tartib id a   ish  y u ritishni  tu gatadi.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kod ek sin in g
330-m oddasiga m uvofiq,  apellatsiya shikoyati  berilgan yoki  protest 
k e ltirilg a n d a n   k eyin  d a ’v o g a rn in g   a rz   q ilg an   ta la b la rid a n   voz 
kechishi, jav o b g am in g  d a ’vogar talablarini  tan  olishi va taraflarning 
kelishuv  bitim i  tu zish i  yo zm a  sh ak ld a  b ay o n   e tilib ,  apellatsiya 
instansiyasi  sudiga  to p shirilishi  lozim .  A gar  ishni  k o ‘rish  vaqtida 
d a ’vogar arz  qilgan  tala b la rid a n   voz  kechsa, jav o b g ar  arz  qilingan 
talablarni  ta n   olsa  yoki  taraflar  kelishuv  bitim i  tuzsalar,  bu  haqda 
sud  m ajlisining  bayon n o m asig a  yozib  q o ‘yiladi  va  b a y o n n o m a n i 
tegishlicha  d a ’vogar,  jav o b g ar  yoki  h a r  ikki  ta ra f  im zolaydi.  Sud 
d a ’vodan  voz  k ech ish n i  qabul  qilish d an   yoki  kelishuv  bitim in i 
tasd iq lash d an   oldin  d a ’vogarga  yoki  taraflarga  b u n d a y   protsessual 
hara k a tla rn in g   o q ib atlarin i  tu sh u n tira d i.
A pellatsiya  instansiya sudi  d a ’v ogarning arz qilgan  tala b la rid a n  
voz  kechishini  qabul  qilganida  yoki  taraflarn in g   kelishuv  bitim in i 
tasd iqlaganida  chiqarilgan  hal  qiluv  q aro rin i  b e k o r  qiladi  va  ish 
yuritishni  tugatadi.  A gar  d a ’v ogarning  arz  qilgan  ta la b la rid a n   voz 
kechishi yoki taraflarn in g  kelishuv bitim i q o n u n g a  zid b o ‘lsa yoxud 
birovning  h u q uqlari  va  q o n u n   bilan  q o ‘riqlanadigan  m anfaatlariga 
x ilo f  b o ‘lsa,  sud  voz  k echishni  rad  qilib  yoki  tu zilgan  kelishuv 
bitim in i  tasdiqlam ay,  ishni  apellatsiya  tartib id a   ko ‘radi.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   99   100   101   102   103   104   105   106   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish