M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev


 7 .2 .  Kassatsiya  tartibida  shikoyat  va  protest  keltirish



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet106/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   102   103   104   105   106   107   108   109   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

2 7 .2 .  Kassatsiya  tartibida  shikoyat  va  protest  keltirish 
huquqi  va  tartibi
0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining 
348‘-m o d d asig a k o ‘ra,  q o n u n iy  kuchga kirgan,  apellatsiya tartib id a 
k o ‘rilm agan  hal  qiluv  qaro rlari  u stidan  su dning  hal  qiluv  qarori 
c h iq q a n   k u n d a n   e ’tib o ra n ,  b ir  yil  ichida  taraflar  va  ishda  ishtirok 
etishga jalb  qilingan shaxslar to m o n id an   kassatsiya shikoyati berilishi 
va  p ro k u ro r  to m o n id a n   protest  keltirilishi  m u m k in .
0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3482-m o d d a sig a   aso san ,  quyidagilar:
1)  Q o raq alp o g ‘iston  Respublikasi  fuqarolik  ishlari b o ‘yicha Oliy 
sudi,  fuqarolik ishlari b o ‘yicha viloyatlar va T oshkent sh a h ar sudlari 
tegishli  fu q aro lik   ishlari  b o ‘yicha  tu m a n la ra ro ,  tu m a n   (sh ahar) 
su d larin in g   hal  qiluv  qaro rlari  ustid an ,  Q o ra q a lp o g ‘iston  R espub­
likasi  fuqarolik  ishlari  b o ‘y ich a  O liy  su d in in g ,  fuqarolik  ishlari 
b o ‘y ic h a   v ilo y a tla r  va  T o s h k e n t  s h a h a r   s u d la rin in g   hal  qiluv 
qaro rlari  u stid a n   berilgan  kassatsiya  sh ik o yatlarini  (protestlarin i);
2)  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  H arbiy  sudi  ok ru g   va  hud u d iy  
harbiy sudlarning h a m d a  0 ‘zbekiston  Respublikasi  H arbiy sudining 
hal  qiluv  qaro rlari  u stid a n   berilgan  kassatsiya  shikoyatlarini  (p ro ­
testla rin i);
3)  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O liy  sudining  F u q a ro lik   ishlari 
b o ‘yicha  sudlov  h a y ’ati  —  0 ‘zbekiston  R espublikasi  O liy sudining 
h a l  q ilu v   q a ro rla ri  u s tid a n   b e rilg a n   k a ssa tsiy a   s h ik o y a tla rin i 
(p ro te stla rin i);
2 6 9


4) 
0 ‘zbekiston  R espublikasi  O liy  sudining  H arbiy  h a y ’ati  — 
0 ‘zbekiston  R espublikasi  O liy  sudi  H arbiy  h a y ’a tin in g   hal  qiluv 
qaro rlari  u stid an   berilgan  kassatsiya  sh ik o yatlarini  (p ro te stlarin i) 
k o ‘radi.
0 ‘zbekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining
3483-m oddasiga ko‘ra,  kassatsiya shikoyatlari va protestlari kassatsiya 
instansiyasi  sudi  no m ig a  yoziladi,  lekin  hal  qiluv  qaro ri  chiq arg an  
sudga beriladi.
Vakil  to m o n id a n   berilgan  kassatsiya  shikoyatiga  ish o n c h n o m a  
yoki  v ak iln in g   v a k o la tla rin i  ta sd iq la y d ig an   b o sh q a   h u jjat  ilova 
qilinishi  lozim .
K assatsiya  shikoyati  yoki  protesti  ishda  ish tiro k   etu v ch i  shaxs­
larning soniga  m utanosib m iqdordagi  nusxalari bilan sudga beriladi. 
S u d y a,  z a ru r  h o lla rd a ,  kassatsiya  sh ik o y ati  b e rg a n   shaxs  yoki 
kassatsiya protesti keltirgan p ro k u ro r zim m asiga kassatsiya shikoyati 
yoki protestiga ilova qilingan yozm a m ateriallarning nusxalarini  ishda 
ishtirok  etu v ch i  shaxslar soniga  m u ta n o sib   m iq d o rd a   taq d im   etish 
m ajburiyatini  yuklashi  m um kin.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3484-m o d d a s ig a   b in o a n ,  k a ssa tsiy a   s h ik o y a ti  y o k i  p r o te s tid a  
quyidagilar  k o ‘rsatilgan  boMishi  kerak:
1)  shikoyat  berilayotgan  yoki  p ro te st  keltirilayotgan  su dning 
no m i;
2)  shikoyat  b eray o tg an   yoki  p ro te st  keltiray o tg an   shaxsning 
nom i  (fam iliyasi,  ism i,  o tasin in g   ism i);
3)  sh ik o y at  b e rilay o tg a n   hal  qiluv  q a ro ri  va  u n i  c h iq a rg a n  
sud;
4)  hal  qiluv  q a ro rin in g   n o to ‘g ‘riligi  n im a d a n   iborat  ekanligi;
5)  shikoyat  b erayotgan  yoki  p ro te st  keltirayotgan  shaxsning 
iltim osi;
6) shikoyat yoki  protestga  ilova qilingan yo zm a m ateriallarn in g  
ro ‘yxati.
K assatsiya  sh ikoyatini  shikoyat  berayotgan  shaxs  yoki  u n ing 
vakili  im zolaydi.  K assatsiya protesti  ushbu  ishda q atnashganligidan 
q a t’iy  n a z a r p ro k u ro r yoki  u n in g  o ‘rinbosari  to m o n id a n   keltiriladi 
va im zolanadi.
0 ‘zbekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining
3485-m o d d a sig a   m uvofiq,  ag ar  kassatsiya  sh ik o y ati  berish  yoki 
protesti  keltirish  pay tid a  F P K n in g   3483va 3484-m o d d a lari  talablari
2 7 0


buzilishiga  y o ‘l  q o ‘yilgan  b o i s a   yoki  davlat  boji  t o ia s h d a n   ozod 
q ilin m a g a n   shaxs shikoyat  berganlik  u c h u n   boj  to ia m a g a n   b o is a , 
kassatsiya  shikoyati  yoki  pro testi  harak atsiz  q o ldiriladi.  K assatsiya 
shikoyati  yoki  p ro te stin i  harak atsiz  q o ldirish  t o ‘g ‘risida  sudya  bu 
shikoyat  yoki  p ro te stn in g   harak atsiz  q oldirilishiga  asos  b o ‘lgan 
kam chiliklarni va ularni tu zatish  u c h u n  berilgan  m u d d atn i k o ‘rsatib 
ajrim  chiqaradi.
A g ar  sh ik o y a t  b e rg a n   yoki  p ro te s t  k e ltirg a n   shaxs  a jrim d a  
k o ‘rsatilgan  kam chiliklarni  belgilangan  m u d d atd a  tuzatsa,  shikoyat 
yoki protest dastlab sudga taq d im  etilgan kunda berilgan  hisoblanadi. 
Aks  h o ld a ,  shikoyat  yoki  pro test  b erilm agan  hisoblanib,  shikoyat 
bergan  yoki p ro te st keltirgan  shaxsga qaytariladi va bu  h a q d a  ajrim  
c h iq a rila d i.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3486-m oddasiga k o ‘ra,  sudya yoki sud  raisi kassatsiya shikoyati yoki 
p ro te stin i  o lg an d a n   so ‘ng:
1)  ishda  ish tiro k   etu v ch i  shaxslarga  shikoyat  yoki  p ro testn in g  
nusxalarini  yuborishi;
2)  ishda ishtirok etuvchi shaxslarga ishni  kassatsiya instansiyasida 
k o ‘rish  vaqti  va joyi  t o ‘g ‘risida  m a ’lum   qilishi;
3)  su d   q a ro r i  ijro s in i  ( a g a r   u  ijro   e tilm a g a n   b o ‘lsa )  ish 
kassatsiya tartibida ko‘rilguniga q adar to ‘xtatib q o ‘yishi va bu xususda 
m a n fa a td o r  shaxslar,  tash k ilo tla rn i  x a b a rd o r  etishi;
4)  kassatsiya  sh ik o y ati  yoki  p ro te s ti  kelib  tu sh g a n   k u n d a n  
e ’tib o ra n ,  yigirm a  kunlik  m u d d a t  ich id a  ishni  tu sh g an   shikoyat 
yoki protest bilan birga kassatsiya instansiyasi sudiga yuborishi shart.
Ishda ishtirok etuvchi shaxslar sudda ish  m ateriallari va tushgan 
sh ik o y atlar  yoki  p ro te stla r  bilan  tan ishishga  haqli.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3487-m oddasiga b in o an ,  protsessda kassatsiya shikoyati bergan ta ra f 
to m o n id a  qatnash ay o tg an  sherik ishtirokchilar va u c h in c h i shaxslar 
berilgan  shikoyatga  q o ‘shilishlari  m u m k in .  Shikoyatga  q o ‘shilish 
h a q id a  ariza bergan v aq td a davlat boji  undirilm aydi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3488-m o d d asig a  m uvofiq,  ishda  ishtirok  etuvchi  shaxslar  shikoyat 
yoki pro test yuzasidan sudga tush u n tirish  berish (e ’tiro z bildirishjga 
h a q li,  bu  tu s h u n tiris h   ( e ’tiro z )n i  tasd iq la y d ig an   h u jja tla r  ilova 
qilib  to p sh irila d i.  T u s h u n tiris h   ( e ’tiro z )  ishda  ish tiro k   etu v ch i
271


shaxslarning  soniga  m u tan o sib   m iqdordagi  nusxalari  bilan   sudga 
taq d im   etiladi.  Bu  nusxalarni  sud  ishda  ish tiro k  etu v ch i  shaxslarga 
to p sh irad i  (yuboradi).
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kod ek sin in g
3489-m o d d asig a asosan,  kassatsiya  instansiyasi  sudi  z a ru r hollarda:
1)  ish d a  ish tiro k   e tu v c h i  sh ax slarg a  s h ik o y a t  y o k i  p ro te s t 
y u z a sid a n   tu s h u n tiris h   b e rish   ( e ’tiro z   b ild irish )n i  ta k lif   q iladi. 
T u sh u n tirish la r  (e ’tiro z la r)n in g ,  sh u n in g d e k ,  ularga  ilova  qilingan 
h u jja tla rn in g   n u sx alarin i  sud  ish d a  ish tiro k   e tu v c h i  shaxslarga 
to p sh irad i;
2)  ishda  ishtirok  etu v ch i  shaxslarning  iltim o sn o m asi  b o ‘yicha 
dalillarni  talab   qilib  olishga  k o ‘m aklashadi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining 
3 4 8 l0-m o d d a sig a   b in o a n ,  kassatsiya  sh ik o y ati  b erg an   shaxs  uni 
t o ‘ldirish,  o ‘zgartirish  yoki  u n d a n   voz  kechishga  haqli.  K assatsiya 
pro testi  keltirgan  p ro k u ro r,  sh u n in g d ek ,  y u qori  tu ru v c h i  p ro k u ro r 
sud  m ajlisi  b o sh languniga  q a d a r  p ro testn i  t o ‘ldirish,  o ‘zgartirish 
yoki  qaytarib  olishga  haqli.  A gar  hal  qiluv  qaro ri  u stid an   boshqa 
shaxslar shikoyat  berm ag an   b o ‘lsa,  sh ik o y a td a n   voz  kechish  qabul 
qilinganligi to ‘g ‘risida va protest qaytarib olingan taqdirda, kassatsiya 
instansiyasi  sudi  ajrim   c h iq a rib ,  kassatsiya  tartib id a   ish  yuritishni 
tugatadi.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   p rotsessual  kodeksining 
3 4 8 ''-m o d d a sig a   k o ‘ra,  kassatsiya  shikoyati  berilgan  yoki  pro test 
k e ltirilg a n d a n   k eyin  d a ’v o g a rn in g   a rz   q ilg a n   ta la b la rid a n   voz 
kechishi, javobgarning d a ’vogar talablarini ta n  olishi va taraflarning 
kelishuv  b itim i  tu zish i  y o z m a   s h a k ld a   b ay o n   e tilib ,  kassatsiya 
instansiyasi  sudiga  to pshirilishi  lozim .  A gar  ishni  k o ‘rish  vaqtida 
d a ’vogar arz  qilgan  tala b la rid a n   voz  kechsa, jav o b g ar  arz  qilingan 
talab larn i  tan   olsa  yoki  tara fla r  kelishuv  bitim i  tu zishsa,  bu   h a q d a  
sud  m ajlisin in g   b a y o n n o m a s ig a   y o zib  q o ‘y ib ,  u n i  te g is h lic h a  
d a ’vogar,  javobgar  yoki  h a r  ikki  ta ra f  im zolaydi.  Sud  d a ’v o d an  
voz k echishni  q abul q ilish d an  yoki  kelishuv bitim in i  tasd iq lash d an  
o ld in   d a ’vogarga yoki taraflarga b u n d a y  protsessual  h a ra k a tla rn in g  
o q ib atlarin i  tu sh u n tira d i.
D a ’v o g a rn in g   a rz   q ilg a n   ta la b la r id a n   v o z   k e c h is h i  q a b u l 
qilingan  yoki  taraflarn in g   kelishuv  bitim i  ta sd iq la n g a n   taq d ird a  
kassatsiya  instansiyasi  sudi  ch iq arilg an   hal  qiluv  q a ro rin i  b e k o r
2 7 2


qiladi  va  ish  y u ritish n i  tu g atad i.  A gar  d a ’vogarning  arz  qilgan 
tala b la rid a n  voz kechishi  yoki taraflarn in g  kelishuv bitim i q o n u n g a 
z id   b o ‘lsa   y o x u d   k i m n i n g d i r   h u q u q l a r i   v a   q o n u n   b i la n  
q o ‘riqlan ad ig an   m an faatlarin i  b u zadigan b o ‘lsa,  sud  voz k echishni 
rad  qiladi  yoki  tuzilgan  kelishuv  bitim in i  tasdiqlam aydi  h a m d a  
ishni  kassatsiya tartib id a  k o ‘radi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
34812-m o d d asig a  asosan,  Q o ra q a lp o g ‘iston  R espublikasi  fuqarolik 
ishlari  b o ‘y ich a  O liy  sudi,  fuqarolik  ishlari  b o ‘y ich a  v iloyatlar  va 
T o sh k e n t  s h a h a r  sudlari,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  H arbiy  sudi 
kassatsiya  shikoyati  yoki  p ro te sti  b o ‘y ich a  tu sh g an   ishni  u  kelib 
tu sh g an   k u n d a n   e ’tib o ra n ,  b ir o y d an   k e ch ik tirm ay   k o ‘rib  chiqishi 
lozim.  Ish o ‘ta m urakkab b o ‘lgan yoki boshqa alohida hollarda tegishli 
sudning raisi b u  m uddatni  ko ‘pi bilan yana yigirm a kunga uzaytirishi 
m u m k in .
0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O liy su d i  k a ssa tsiy a   sh ik o y a ti  yoki 
p r o te s ti  b o ‘y ic h a   tu s h g a n   ish n i  u  k e lib   tu s h g a n   k u n d a n   e ’tib o ­
ra n ,  b ir  o y d a n   k e c h ik tir m a y   k o ‘rib   c h iq is h i  lo z im .  A lo h id a  
h o lla rd a   0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik asi  O liy s u d in in g   raisi  yoki  u n ing 
o ‘rin b o s a ri  b u   m u d d a tn i  k o ‘pi  b ila n   y a n a   b ir  o yga  u z a y tiris h i 
m u m k in .
Ish n i  kassatsiya  in stan siy asid a  k o ‘rish  m u d d a ti  u zaytirilgan 
ta q d ird a ,  ishda  ishtirok  etu v ch i  shaxslarga  ish  k o ‘riladigan  kun 
o ld in d a n   x a b a r  qilib  q o ‘yilishi  lozim .

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   102   103   104   105   106   107   108   109   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish