Koreya tarixi

98
VII  B o b .
M USTAM LAKA  DAVRI.
KOREYA  URUSHI  VA  KOREYANING
 
B O L IN IS H I
B osib   o lish g a 
Q iro l  K o jo n n in g   ru s m issiy asi  ta'sirid a  Yapo-
ta y y n r g a r lik  
n iy an in g   K o rey ad ag i  m issiy asi  su say ish ig a
sab ab  b o 'ld i.  B iro q  Y ap oniya saro y ig a  qaytis- 
hi  b ilan   K o reyan i  b o sib   o lish g a  q aratilg an   h arak at  k u chay d i.  1898 
y ili K ojon Y ap oniya tarafd o rlari ta'sirida R ossiya y o rd am isiz fao liy at 
olib b o rish i h aq id a b ay o n o t b erad i. N atijad a rus h arbiy  in stru k to rla- 
ri  va  m o liyav iy   m aslah atch ilari  K o rey ad an   ch iqib  ketish ad i.  Aynan 
shu y il Y ap oniya va R ossiya  o Y tasid a sh artn o m a im zoian ad i.  Shart- 
n o m ag a k o 'ra,  R ossiya y a p o n -k o re y s iq tiso d iy  alo q alarig a q arsh ilik  
k o 'rsa tm a slik  m ajb u riy atin i  olad i.  Bu  esa,  o 'z   n av b atid a,  Y ap oniya- 
n in g   K o rey an i  iq tisod iy   m u stam lak a  qilish id a  m u h im   o m il  b o 'ld i. 
Bu  o 'rin d a  b irg in a  1901  y ili  K o rey ad ag i x o rijiy  sa v d o  u y la rin in g   87 
foizi  Y ap oniyaga  tegishli  b o lg a n in i  m isol  qilib  k eltirish   m u m kin . 
K o reyan in g   m o liy a -k re d it  tizim i  y ap o n   ban k lari  n azo ratid a  b o 'ld i 
va  m am lak atd a  yapon  h arbiy  k on tin g en ti h a m   oshd i.
1902 y ild a Yaponiya A ngliya bilan  sh artn o m a im zolad i.  Bu shart- 
no m ad a  u sh b u   m a m la k a tla m in g   K oreya  va  X ito y ga  alohid a  qizi- 
qishlari  ak s  etgan.  Sh artn o m ad a  h ar  ikki  m am lak atg a  u chinch i  bir 
m am lak at  qarshi  ch iqsa,  u lar  birgalik d a  o 'zaro   h arbiy   ittifoq  b o 'lib  
u ru sh ish i  ta'kid langan .  Sh u n g a  qaram ay,  y ap o n lar  K ojon ni  taslim  
qilib, R ossiyag a qarshi  sh artn om a im zolash i u ch u n  k o 'p  h arak at qil- 
dilar.  Yirik  m am lakatlar  bilan   o 'z a ro   nizoli  vaziyatga  tu sh ib  qolish- 
d an tashvish g a tu shg an k oreys hu k u m ati  1903 yili Y aponiya va R os- 
siyaga  K oreyaning  n ey traliteti  to 'g 'risid ag i  lo y ih an i h am d a  sh u ng a 
o  xsh ash   telegram m an i g 'a rb  m am lak atlarig a  va  X itoyga  y u bord i.
Y ap oniya  b ila n   R o ssiy a n in g l9 0 3   y ild a g i  K o rey a  va  M an ju riy a 
b o rasid ag i  k elish u v i  bo sh i  b erk   k o 'ch a g a   k irib   qold i.  1904  y iln in g  
qish id a  ru s-y a p o n  u ru sh i  (1 9 0 4 -1 9 0 5 ) b o sh la n d i.  U ru sh d a  R ossiy a
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

VII  Hob.  M U STA M LA KA   DAVKI  KOREYA  URD SH I  VA  KO R EYA N IN C  BO LIN ISH l
99
magMub b o 'lg a n id a n  fo y d a la n ib  Y ap on iya K o rey ag a q ato r sh artlar- 
ni q o 'y d i. C h u n o n ch i,  1 9 0 4  y il 2 3   fev rald ag i sh a rtn o m a d a  K o reyag a 
tash q i h u ju m  y oki  fu q aro lik  u ru sh i  b o ig a n   taq d ird a Y ap o n iy an in g  
h arb iy  ish tiro k i  k o 'z d a  tu tilg an  ed i.  1 9 0 4  yil 2 4  av g u std a g i sh a rtn o - 
m a  esa   k o rey s  h u k u m atid a  Y ap on iya  to w n n id an   tavsiy a  q ilin g an  
y ap o n   m o liya,  tashqi  ish la r  b o 'y ic h a   m a slah atch ilari  va  K o rey a- 
n in g   b arch a  tashqi  a lo q alari  Y ap on iya  o rq ali  b o 'lish i  k o 'zd a  tu til- 
d i.  1 9 0 5   y ii  ap reld a  y a p o n la r n a z o ra tig a   p o ch ta,  te le g ra f va  telefo n  
tizim i  o ‘tdi.  1 9 0 5   yil  17  n o y ab rd a  k u ch   ish latish   y o 'li  b ilan   "H o - 
m iy lik   h a q id a   sh a rtn o m a "  (sh artn o m ag a  V azirlar  m a h k a m a sin in g  
5 
a 'z o si  q o 'l  q o 'y g a n ,  im p e ra to r  va  b o sh   v azir  im zo   q o 'y m a g a n ) 
im z o la n g a n  b o iib ,  unga  k o 'ra  K o re y a n in g  tash q i  a la q a la ri va m o li- 
ya  tizim in i  n a z o ra t q ilish   Y ap on iyag a  o 'td i.  A slid a esa   Y ap on iyag a 
K o re y a n in g  b arch a  b o sh q a ru v   tizim i  o 'td i.
M am lak atn i  b o sib   o lish   ish la rin i  a m alg a  o sh irish   m aq sad id a 
y ap o n lar  K o reyad a  elch ix o n a   o 'rn ig a   b o sh   q aro rg o h n i  tash k il  q il- 
di,  arm iya  q isq a rtirild i,  k o rey s  am ald o rlari  y a p o n la rg a   alm ash ti- 
rild i,  p o litsiy a  xizm ati  Y ap on iya  ja n d a rm eriy a sig a   bo ‘y  su n d irild i. 
Sh u   tarzd a  K o rey an i  m u sta m la k a   qilish   ish lari  jad al  tarzd a  1906 
y ild an   1910 y ilg ach a  d avom   etdi. A ynan sh u  y illa rd a  K o rey ad a  ya- 
p o n lar so n i  81,7  m in g d an   171,5  m ing g a  y etd i.  Y ap on lar ju d a  arzon 
n a rx la rd a   y er m ay d o n lari,  tashk ilo tlar,  binolaT,  o 'rm o n  m u lk larin i, 
m a h a lliy   b a liq c h ilik   va  o v ch ilik n i  so tib   o ld i,  b a 'z a n   esa  m ajb u ran  
to rtib   old i.
Y ap on h u k u m a tin in g   ish tiro k i  aso sid a  "Ilc h in x v e "  ("y a g o n a   ta- 
ra q q iy p a rv a r ja m iy a t")  sin g ari  y ap o n   ta ra fd o rla ri  jam iy ati  tu zild i.
"H o m iy lik   h aq id ag i  k e lish u v "n i  tan  o lm a g a n   h o ld a  1907  yil 
iy u n d a  im p era to r  K o jo n   K o rey ad ag i  y ap o n   z o 'ra v o n lik la ri  h aq id a 
m a 'lu m   qilish   u ch u n   C a a g a d a g i x alq aro   k o n fere n siy ag a  d eleg atsi- 
ya  jo 'n a td i.  U sh b u   o 'z b o sh im ch a   q a d a m g a   ja v o b   sifatid a  1907  yil 
19 iy u n d a y ap o n   h u k u m a ti  K o jo n n i  tax td an  v o z  k ech ish g a va  taxt- 
ni  o 'g 'li  S u n jo n g a   b o 'sh a tib   b erish g a   m a jb u r  qild i.  Shu   y iln in g   24 
iy u lid a  K oreya y an g i sh a rtn o m a n i im zo lad i. U n ga  k o 'ra , Y ap on iya- 
n in g  b o sh  rezid en ti K oreya  h u k u m a tin in g  fao liy ati u stid a n  ch ek siz 
n a zo ratg a,  ju m la d a n ,  h ar  q an d ay   q aro r  ch iq arish   va  la v o z im g a   ta- 
y in la sh  h u q u q ig a  eg a b o 'ld i. Q isq a  vaqt ich id a d a v la t ap p a ra tin in g  
tu rli  lav o zim larig a  3  m in g  y ap o n   a m ald o rlari  tay in lan d i.  1907 yil  1 
av g u std a  k o rey s a rm iy asi  tarq atib   y u b o rild i.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

100
VII  Bob  M U STA M LA KA  D A V RI.  KORF.YA  U RU SH I  VA  K O R EYA N IN G   BO   LINISHI
K o r e y s   x a lq in in g  m u s t a q i ll ik  
Y ap o n lar  b o sq in i  k o rey s  ja -
u c h u n   k u r a s h i 
m iy atid a 
q attiq   n o ro zilik k a,
u n in g   k en g ay ish i  esa  q u ro lli 
q a rsh ilik k a   sabab  b o 'ld i.  B u n d ay   ch iq ish la r  1882  y ild a g i  h arb iy - 
Iar isy o n i  p ay tid a  y ap o n   o fitseri  va  y ap o n   m issiy asi  x o d im la rin in g  
o 'ld irilish i,  1884 y ild a  y ap on  m issiy a sin in g  y o q ib  y u b o rilish i,  1892 
yili  K y o n san d a y ap o n   k o rch a lo n la ri  to g '  ish ch ila rin in g   q u v g 'in   qi- 
lin ish i,  1 8 9 3 -1 8 9 4  y illa rd a g i  d eh q o n la r u ru sh i  va  1894  yilgi  X ito y - 
Yap on  u ru sh i,  1894  y ild a  d eh q o n la r  am niyasining  y ap o n lar  bilan  
ja n g i,  1895  y ild a  M in.  q iro lich a si  o 'Iim id a n   s o 'n g   ch iq ish lar,  1896 
y ild a  y a p o n la r  tarafd o ri  b o 'lg a n   a m a ld o rla rin in g  u y lari  v ay ro n   qi- 
lin ish i,  1905 y ild a  "H o m iy lik  h aq id ag i  sh a rtn o m a " im z o la n g a n d a n  
k ey in g i  k o 'ch a  o lish u v lari  tarzid a  ro 'y   berd i.
X IX   a sr  o x iri  -   X X   asr  b o sh la rid a   K o rey ad a  " Iy b e n "  (A d o la t 
arm iy asi)  va  "T o n n ip k u n "  (M u staq illik   arm iy asi)  n o m li  k o rey s 
p artizan   o try ad lari  tashkil  etild i.  P artizan lar  y ap o n   id o ralarin i 
v ay ro n   qilib,  am ald o rlari  o 'ld ird ila r,  y ap o n   p o litsiy a  va  arm iyasi 
b o 'lin m a la rig a  q arsh i ja n g g a  k irish d ilar.  1 9 0 6 -1 9 0 7  y illard a  y ap on- 
larga  q arsh i  tu rli  p ro v in siy alard a  X o n   B o m   D o,  M in  Jo n sik ,  C h x v e 
Ik xyo n ,  Sin  D o lso k ,  K im   S o n y u n   va  b o sh q a la rn in g   o try ad lari  jan - 
g o v ar h a ra k a tla r o lib  bord ilar.  Bu y illa rd a   am ald a b a rc h a  p ro v in si- 
yalard a  d eh q o n la r q o 'z g 'o Io n i  alan g a  old i.  Q a rsh ilik  h a ra k a tla rid a  
ah o lin in g   turli  q atlam lari  q atn ash d i,  ju m lad an ,  b a liq c h ila r  yap on  
k em alarig a  h u ju m   qild ilar,  p o rt  x o d im la ri  y ap n n   m a h su lo tla rig a  
n isb atan   b o y k o t  u yu sh tird ilar.
lm p era to m i  taxtd an   ag ‘darib,  k oreys  arm iyasi  tarqatib  y u b o  
rilgan dan  so 'n g ,  y ap on  istilosig a  qarsh i  qu rolli  h a rak atlam in g  
yangi  to 'lq in i  alang a  oldi.  1907  yil  iy u ld a  V onju  shahri  garnizoni 
q o 'z g 'a ld i.  U n in g   asosida  tashkil  etilg an   otry ad   qator  u yezd lard a 
h arak at qildi. A vgustda K an xv ad o  oroli so ld atlari k o 'tarild i. H arbiy  
lar o 'rtasid ag i g 'alay o n  K o reyan in g  k o 'p lab  sh ah arlarid a bo 'Iib  o 'td i. 
H a rb iy lam in g  bir qism i p artizan lik  u ru sh in i  olib  bordi.  Yil  so 'n g id a 
q o 'z g 'o lo n ch ilik   h arak atlari  b arch a  p ro v in siy alam i  q am rab   oldi. 
A gar 1907 yilda y ap o n  q o 'sh in i va jan d arm eriy asi p artizan lik  otryad - 
lari bilan 322 ta jan g d a ishtirok  etgan  b o 'lsa,  1908 y ild a b u n d ay  jan g - 
lar 1451  tag ach a (bu n ga k ichik to 'q n a sh u v la r k irm ag an ) so d ir b o 'ld i.
A rm iy a -p o litsiy a   b o 'lin m a la rig a   q arsh i  u m s h   h a rak atlari- 
d an  tashq ari,  q o 'z g 'o lo n c h ila r  y ap o n   o fitserlari  va  a m a ld o rla rig a
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

VII  Bob  M U STA M LA KA  
d a v r i
 
k o r f y a
 
u r u s h i
 VA 
k o r e y a n i n g
 B  L IN IS H I
101
h am d a  y a p o n p a ra st  k o rey s  a m ald o rlari  va  " lk h in x v e "   Y ap oniya 
ta rafd o rlari  ta sh k ilo tig a   q arsh i  sh a x siy   terro rn i  q o 'Ilad ilar.  M asa- 
lan,  1907  yil  sen ty a b rid a n   1908  y iln in g   a v g u stig ach a  Y ap o n iy ad an  
K o rey ag a  y u b o rilg a n   am e rik alik   d ip lo m at  Stiv en s A Q Sh d a  k o rey s 
x alq i  h o m iy lik  h aq id ag i  sh a rtn o m a n i  m a 'q u lla sh m o q d a ,  d eb  e 'lo n  
q ilg an i  u ch u n   1909  y il  o k ty ab rd a  X arb in   v o k zalid a  A n Ju n  G in   to- 
m o n id an   K o re y ad ag i  bo sh   re z id en t  Ito X iro b u m i  o 'ld irild i.
1910  y ilg a  k elib  q u ro lla n g a n   y ap o n   a rm iy asin in g   u stu n lig i  tu- 
fayli  q o 'z g 'o lo n c h ila rn in g   aso san   d eh q o n la rd a n   tu zilgan   u y u sh - 
m ag an   o try ad lari  k am ay ib   b o rd i.  Q a to r  taniqli  p a rtiz a n la rn in g  
y eta k ch ila ri  q o 'lg a   o lin d i  va  ja z o la n d i  (X o   V i,  L i  G an   N yon). 
Q o 'z g 'o lo n   h a ra k a tla rin i  olib  b o rg a n   h u d u d la r  ah o lisi  q am o q q a 
olin d i  y o k i  o tib   tash lan d i.  X o n   B om   D o  va  b a 'z i  b o sh q a  sa rd o rla r- 
n in g  o try ad lari  M a n ju riy a  va  R o ssiy a  P rim o resig a k etish g a   m ajbu r 
b o 'ld ila r va  u lar bu  y erlard an   K o rey ag a  y u rish n i  d avo m   ettird ilar.
B u nd an  tashqari,  alangali  xalq  chiqishlari  va  "ly b e k "  otryadining 
qurolli kurashlari o qibatid a m ustaqillik uchun kurashning boshqacha 
shakli  p ayd o b o ‘ldi.  Sh u n d ay   tashkilotlard an  biri  "T onnip  xyo p xv e" 
("m u staqillik  jam iy ati")  b o iib ,  u nga  ziyolilar,  talabalar,  vatanparvar- 
lik  kayfiyatidagi  yanbanlar  va  am aldorlar  kirgan.  Jam iyat  "T o n n ip " 
("M u sta q illik ")  g azetasini  n ash r qildi,  m iting  va  nam oyishlar  tashkil 
etildi.  19(14 yil  iyund a  ishlov berilm agan   barcha  yerlam i  yapon  kom - 
paniyalariga  berilishiga  qarshi  chiqqan  "X av fsizlikn i  ta'm inlash  ja- 
m iyati"  ("P o an x v e",  b o sh lig'i  Son  Su  M an)  tashkil  topdi.  "P o an xv e" 
rahbarlari  qam oqqa  olindi, jam iy at esa  tarqatib yuborildi.  "P o a n x v e " 
ishining  d avom ch isi  "X y o p to n x v e"  ("H am k o rlik   jam iy ati")  bo'ldi, 
biroq  uning  rahbarlari  ham   (Li  Ju n   va  b.)  qam oqqa  olindi,  am m o 
noroziliklar  bosim i  ostida  tezda  ozod  etildi.  1904  yilning  dekabrida 
y op iq  tashkilot  a'zolari  tom onidan  "K o n jin x v e "  ("So tsial  rivojlanish 
assotsiatsiyasi",  yetakchisi  I i  Jun)  tuzildi,  biroq  k eyin gi  yilning  bos- 
hida  u  ham  taTqatib yuborildi.  Shu nga  qaram ay,  1905 yilning m ayida 
"K o n jin x v e"n in g  sobiq a'zolari -  "X o n jo n  y o n g u x v e"  ("K o n stitu tsio n  
huquqni  o 'rg an u v ch i  ja m iy a t")  n om li  yangi  tashkilot  tuzadi,  am m o 
u   ham   tez  orad a  yopildi.  Taqiqlangan  tashkilotlar  a'zo lari  taslim  
bo'lish n i  m aqsad  qilm adilar  va  1906  yilda  ular  m am Jakatning  25  ta 
uyezdida o 'zin in g  b o 'lim larig a ega b o 'lg an   "Texan  ch ag an xv e"  ("K o - 
reyani m u stah k am lash  jam iy ati")n i  tuzadi.  1907 yilning yozida  im pe- 
rator K ojonning taxtdan tushirilganligi haqida xabar topgach,  "T exan
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

102
VII  Bob  M U STA M LA KA   D A V RI  KO REYA  URI/SHI  VA  K O R FYA N IN C   R  I  IN ISH I
ch ag an xve"  o d am lam i  k o'chag a  olib  chiqadi.  1907  yil  avgustda  "Te- 
xan ch ag an xv e" vatanparvarlik targ'iboti va nam oyishlar o'tka7.uvchi 
tashkilotlam i  taqiqlash  huquqini  beruvchi  yangi  "Ijtim o iy   tinchlikni 
saqlashni  q  lla b -q u w a tla sh   to 'g'risid agi  q o n u n "g a   binoan  tarqa- 
tib  yuboriladi.  A m m o   "Texan  ch ag an xv e"  a'zo lari  o 'zin in g   yangi 
nom d agi  "T exan  xy o p x v e"  ("Q irollik   jam iy ati")  tashkilotini  tuzdi- 
lar,  u  o'zinin g   bo sm a  nashr  etishdi  va  1909  yil  boshlarid a  esa  60  ta 
bo'lim ga  ega  bo'ld i.  Shu nin gdek,  vatanparvarlik  ruhida  tarbiyalash- 
ga  y o'naltirilgan   m illiy  tarixni,  boshqa  m am lakatlard agi  m ustaqillik 
u chun  k u rash lam i  o 'rgatu vchi  m a'rifatparvarlik  tashkilotlari  tuzildi. 
D avlat m aktablari  qanchalik  yaponlar nazorati  ostida  bo'lsa,  u  yerda 
yapon tarixi o'rgatilgan, m a'rifatparvarlar xusu siy m ak tab lam i tashkil 
eta boshladi,  1908 yilda bu n day m ak tablar 3000  tadan  ortiq bo'lgan.
Y ap oniya  tarafd o rlari  h u k u m a t  xalq   o n g id a n   m illiy   o 'z lik n i 
a n g la sh n i  o 'c h irish   u ch u n   b arch a  ch o ralarn i  q o 'lla d i.  K o 'p la b   xu- 
su siy  m a k ta b la r v a m a 'rifa tp a rv a rlik  ja m iy a tla ri y op ild i,  faq at 1909 
y iln in g   o 'z id a   h u k u m a t  to m o n id an   m a 'q u l  to p ilm a g a n   4000  d an  
o rtiq  ju rn allar,  k ito b   va  d a rslik la r y o 'q  q ilin d i.
K o r e y a n in g   b o s ib   o li n is h i . 
1909 yil y ozid an   1910 y iln in g  y ozi-
M u s t a m la k a c h ilik   d a v ri 
8 a
 q ad ar Y ap oniya  K o reyan i  bo sib
(1 9 1 0  - 1 9 4 5   y y ) 
o lish g a  q aratilg an   q ato r  tad b iriar-
ni a m alg a o sh ird i.  K o rey s su d i tar- 
qatib y u bo rild i,  u la m in g  o 'rn in i y ap o n  su d la ri eg a lla d i; p o litsiyag a 
n isb atan   ham   xud d i  sh u n d ay   u su l  qo T lan ild i.  K o rey ag a  k o 'ch ib  
o 'tg a n   y ap o n larn in g  soni  k esk in   k o 'p ay d i  -  1908  y ilda  12  m in g d an  
1910  yil  o x irlarig ach a  210  m in g   n afarg a  qadar.  1909  yil  4  d ek ab rd a 
Yaponiya  tarafd o rlari  tashk iloti -  "Ilc h in x v e "  raisi  Li Yon G u  im p e- 
ratorga  va  h u k u m atg a  h am d a  y ap o n   b o sh   rezid en tig a  K o rey an in g  
Y ap oniyaga q o 'sh ilish i  to 'g 'risid a g i iltim o sn o m a b ilan  m u ro jaat qil- 
di,  bu   k o 'p !a b   sh ah arlard a  m itin g larg a  sab ab   boTd i.  Q o la v ersa ,  bu  
vaziyat  p artizan lik   otryad lari  h arak atlari  faollash ish ig a  o lib   keldi, 
m am lak at  b o 'y lab   d eh q o n lar  va  sh ah arlik larn in g   ch iq ish lari  boTib 
o 'td i.  K o rey ad ag i  yap on   h u k u m ati  g 'a la y o n la r  o 'ch o q !a rig a   b arch a 
k u ch larin i  tashlash ga  m ajb u r  boTd i.  N o ro zilik lar  b u tu n   m am lak at 
b o 'y la b   k en g ay ib   b o ray o tg an in i  k o 'rg a n   y ang i  b o sh   rezid en t  So n e 
A raske,  k ey in ch alik   esa  y ap o n   h u k u m ati  Y ap on iy an in g   K o rey an i 
q o 'sh ib   olish  rejasi y o 'q lig in i  e'lo n   qildi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

V llH o b  M U STA M LA KA   D A V Rl.  KO REYA  U RU SH I VA  KO R EYA N IN C  BO   LINJISHI
103
1910 y iln in g  b ah o rid a S o n e A rask e so biq h arbiy  v azir T erauti M a- 
satake  b ilan   alm ash tirild i.  K o reyag a  yangi  q o 'sh in   va jan d arm eriy a 
kela  bosh lad i.  "ly b y o n "  o try ad lariga  qarshi jazo   o p eratsiyalari  kuc- 
hayd i,  k oreys  ijtim oiy  tashkilotlari  yop ild i.  K o reyan in g   ichkarisida 
ham ,  u nin g   tashq arisid a  ham   k oreys  vatan p arvarlari  d u n y o n in g  yi- 
rik d aviatiari e'tib o rin i m am lak at bosqin ig a qaratish g a h arak at qildi, 
am m o  A ngliya  va  A Q Sh   Y ap oniyaning  K oreyad ag i  p ro tek to ratin i 
q o ila b -q u w a tla d i..
1910 yil 22 avgustda  Koreya  kuchli bosim  ostida  im zolagan, bosib 
olish  to'g'risid agi  sh artn om aga  ko'ra,  o 'z  su verenitetini  y o'qotd i  va 
Yaponiyaning  g en eral-g u b em ato rlik   k o'rinish id agi  m u stam lakasiga 
aylandi.  M am lakatd a  boshqaru vn ing  h arbiy-p o litsiya idora  usuli  ki- 
ritildi. Yaponlar tom on idan tuzilgan qatag'onlik apparati -  m u n tazam  
qo'shin va jandarm eriya, sudlar va qam oqxonalar m avjudligi -  ularga 
m am lakatnin g tabiiy resurslarini  talo n -taro j qilish va k oreys xalqi  bi- 
lan shafqatsizlarcha  m u nosabatd a bo 'lish   im konini  berildi.
K oreya Y ap oniyanin g x o m ash yo  va o z iq -o v q a t b azasiga aylandi. 
K oreya  sanoati  y ap o n lar  qoTiga  berilgan  edi,  u lar  o 'rm o n   va  tabi- 
iy  resu rslard an   h am d a  m u him   b a liq   ovlash  u ch astk alarid an   tanho 
foy d alan ish   hu q u qin i  oldi  K o 'p la b  iste'm o l  m ahsu lotlarini  sotishd a 
g e n e ra l-g u b e m a to r  m o n o p o liyasi  o 'm a tild i.  "Y er  islo h o ti"  vositasi- 
da g en era l-g u b e rn a to r qo'1 ostid a  m am lak atn in g   hayd alad ig an  yer- 
larin in g   40  foizito ‘plandi.  70  foizd an   ortiq  qish lo q  x o 'jalig i  m ahsu- 
lotlari  Y aponiyaga  o lib   k etild i.  Y erning  ijara  toTovi  h o siln in g   5 0 -7 0  
foizga  yetdi,  u zoq   m u d d atli  qarzlar  esa  6 0 -7 0   foizni  tashkil  etd i.  52 
d an   ortiq  so liq la m in g   jo riy   etilish i  n atijasid a  o d am lam in g   oxirgi 
b u y u m larig ach a  tortib  o lin d i.  D eh qo n lar  o 'z   ch ek   y erlarid an   ham  
m ah ru m  boTdilar.
A lbatta,  m u stam lak a  h u k u m a tn in g   m aq sad i  k o rey sla rn in g  
o 'z lig in i  a n g la sh in i  tu g atish d an   ib o rat  bo T g an   K o re y slar  o 'z   tari- 
xi  va  o n a  tillarin i  u n u tish g a   m a jb u r  q ilin d i.  N a fa q a t  siyosiy,  balki 
ilm iy,  adabiy,  sp o rt  va  b o sh q a  so h a la rd a   ham   k o rey s  u y u sh m alari 
tu zish   taq iq lan d i.  K o reys  te atrlari,  m u zey lari  y o p ib   q o 'y ild i,  m il- 
liy  b ay ram lar,  raqslar,  m u siq a,  m illiy   k iyim   k iy ish ,  k o rey s  tilid ag i 
a d a b iy o tla m i ch o p  etish  ta q iq ia n d i. K o re y s tarixi va g eo g rafiy asig a 
oid   y u z  m in g lab   k ito b la r  y oqib  y u b o rild i.  S h u n in g d e k ,  k o rey s  tili, 
ad ab iy o ti  va  o 'tm ish d a g i  m illiy   q a h ra m o n la r b io g rafiy asi  m av ju d  
b o T g an   k ito b la r  taq iq lan d i.  K o re y s  tili  esa  m ak tab lard a  " x o r ijiy "
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

104
VII  Bob.  M U STA M LA K A   D A V Ri.  K O R EYA   U RU SH I VA  KO R EYA N IN G  BO   LINISH I
d eb   e'lo n   q ilin d i.  R asm iy   til  y ap o n   tili  b o 'ld i.  M ak ta b la rd a   d a rsla r 
h am   y ap o n   tilid a  o lib   b o rild i.  Y ap on   tili  o n a  tili  sifa tid a   o 'q itild i. 
V atan  tarixi esa  Y ap oniya  tarix ig a  ay lan tirild i.
K o re y sla r b o sh q a rish  h u q u q ig a  eg a b o 'lm a g a n  q a to r lav o zim lar 
ro ‘y xati b o 'lg a n .  1912 y ild a n  1918 y ilg a ch a   m ah k u m  etilg a n la r so n i 
52 m in g tad an   142  m in g ta g a ch a  y etg an .
K o rey a  b o sq in i  va  m u sta m la k a ch ilik   zu lm i  m illiy -o z o d lik   h a- 
rak atin in g   turli  xil  sh a k lla rin i  k eltirib   ch iq ard i.  Y ap o n larg a  q arsh i 
ch iq ish la rn in g   o 'sish ig a   R o ssiy ad ag i  1917  y ilg i  O k ty a b r  v o q ealari 
o 'z in in g  Sh arq  x alq lari  o 'z  m illat taq d irin i o 'z i b elg ila sh i va  m u sta 
qil  taraq q iy o ti b o ra sid a g i  g 'o y a la ri  b ilan ,  R ossiya  U z o q  S h a rq id a g i 
k o rey s  o try ad larin in g   b o sq in ch ila rg a   (shu   ju m la d a n ,  y ap o n larg a) 
q arsh i  q u ro lli  k u rash i,  ro ssiy alik   k o rey s  in q ilo b ch ila rin in g   K o reya 
ah o lisi  o rasid a  y ap o n larg a  q a rsh i  v araqa  va  g a z e ta la rn i  ta rq a tish i 
h am d a A Q Sh   K o n g ressin in g  p re z id e n t V.  V ilso n g a y u b o rg a n   m u s- 
ta m la k a ch ilik k a   q arsh i  y o 'n a !ish d a g i  14 b a n d d a n   ib o rat  m u ro ja a ti 
k a b ila r katta  ta'sir k o 'rsa td i.
1918  y ild a  ch eg ara  ray o n lard a  p a rtiz a n lik   h arak ati  k u ch a y d i, 
k o rx o n alard a  50  m arta  ish  tash lash   ro 'y   b erd i,  tin im siz  d eh q o n lar 
q o 'z g 'o lo n la ri  b o 'lib   tu rd i.  1918  y iln in g   n o y ab rid a  M a n ju riy ad ag i 
k o rey s em ig ra n tla ri  g u ru h i  "K o re y a  m u staq illig i  D e k la ra tsiy a si"n i 
n a sh r qild i,  u  y ap o n  m u sta m la k a ch ilig ig a  q arsh i  x alq aro  q a rsh ilik - 
ni  va b o sib  o lish   to 'g 'risid a g i  sh a rtn o m a n i b ek o r q ilish g a   ch aq ird i. 
1919  y il  fev rald a  T o k io d ag i  k o rey s  talab alari  tay y o rlag an   M u sta- 
q illik  D ek laratsiy asi  d u n y o  y u zin i  k o 'rd i  va bu   h u jja t Y ap on iya  h u- 
k u m ati,  d ip lo m atlar,  g azeta  va ju rn a lla rg a   y u b o rild i.
M art o yid agi n am o y ish lar y ap o nlarg a  qarshi  h a ra k a tla m in g   eng 
yuqori  ch o 'q q isi  b o 'ld i.  1919  y iln in g   1  m artid a  diniy   xizm atch ilar 
guru hi,  ziy o lilar  vakillari  va  33  k ish id an   ib o rat  b o sh q a  q atlam lar 
yangi  M u staqillik   D ek laratsiy asin i  im zolad ilar.  D ek laratsiy a  yapon 
politsiyasig a  top shirild i,  k ey in ch alik   esa  Seu ld ag i  "T a b ia t"  p ark id a 
k o 'p  m ing k ish ilik m itin g d a o 'q ib  eshittirild i. Ikki kun d av o m id a bu- 
tun  K oreya  b o 'y la b   y ap o n larg a  q arsh i  ch iq ish lar  va  ish  tash lash lar 
avj  oldi,  politsiya  va  arm iya  bilan  to  q n ash u v lar  bo 'lib   o 'td i  M art 
kunlarid a  K oreyaning  barch a  pro vin siy alarid a,  y a'n i  218  uyezdi- 
d an   211  tasini  q o 'z g 'o lo n   qam rab  oldi,  1500  d an   ortiq  n am o y ish  
va  chiqish lard a  2  m ln  dan  o rtiq   kishi  qatnash di.  Yapon  h o kim iy ati 
q o 'z g 'o lo n c h ila m i  b o stirish   u ch u n   politsiya,  jan d arm eriya  va  m u n-
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

VII  Bob  M U STA M LA K A   D A V R l.  KOREYA  URU SH l  VA  K O R EYA N IN C   B O 'L lN lSH I
105
tazam  q o 'sh in n in y u b o rd i.  7500 dan ortiq k ish i 
0
'ld irild i,  16000 m ing 
o d am  yaralan d i  va 47000  atrofid agi  fu qaro q am o qq a  tashland i.
M artdagi q o 'zg 'o lo n  k oreys d iasp oralan n i h am  m u staqillik uchun 
kurashga  undadi.  1919  yil  17  m artd a  N ik o lsk -U ssu riy sk d a  tuzilgan 
Koreya  m illiy  kengashi,  Koraya  m u staqilligi  D eklaratsiyasini  nashr 
etdi  va  o m m aviy  nam o yish ga  to'plad i.  18  m artd a  bu n day  nam oyish 
V ladivostokd a  ham   bo 'lib  o'tdi.  M anju riyad agi  m iting va  nam oyish- 
larda  600  m ing  atrofid agi  o m m a  ishtirok  etdi.  Y aponiyaning  o'zida 
ishlovchi koreys ishchilarining ham  o m m aviy ish tashlashlar boshlan- 
di.  1919  yil  apreld a  Shanxayd ag i em ig ran t g u ru h lar em igratsiyad agi 
M u vaqqat  h u k u m atni  tuzdilar.  U  K onstitutsiyani  tayyorlad i,  u nda 
m onarxiyad an  voz  kechilib,  Koreya  R espu blika  deb  e 'lo n   qilindi. 
M anju riyad a  m uvaffaqiyatli  u ru sh   harakatlarini  "S h im o liy   arm iya 
b o sh q arm asi"  ("P u n n o g u n   ch o n so ",  k om and ir  K im   C hv a  C hjin)  va 
"M u staqillik  arm iy asi"  ("T o n n ip k u n ",  k om an d ir  X on  B om d o)  kabi 
qo 'zg 'o lo n ch i  otryad lar  olib  bordilar.  1920  y ild a  ushbu  otryad lar  Po- 
no d on  va C h xonsan n qishloqlaridagi yapon qism larini taslim  qildi.
M art  q o 'z g 'o lo n id a n   so 'n g   yapon  h u k u m ati  ja n d a rm -p o litsiy a  
b o sh q aru v in i  "m a d a n iy   b o sh q aru v   d a v ri"  b ila n   alm ash tirish g a 
q aro r  qildi.  Ijtim o iy   tashk ilo tlar  -   sport,  ishchi,  ilmiy,  ad abiy   ja m i- 
y atlar  tu zish g a  ru xsat  etild i.  L ek in   v atan p arvarlik   tashk ilo tlari  av- 
valgilard ek   q atag 'o n g a  uchradi.  R u xsat  b erilgan   g azetalar  politsiya 
sen zu rasi o stid a bo 'Id i.  Bu  vaqtd a  bir nech a  o  nlab  yapon  g azeta  va 
ju m a lla ri chop etildi.  A slid a "m a d a n iy  b o sh q a ru v " K o rey an i y ap on- 
lash tirish n in g  n iq o b lan g an   shakli  edi,  xolos.  K o reyalik lar  bu n i  ang- 
lab y etish gan  b o ‘lib, bu  yangi  ch iqish larg a  olib keld i.
1926  y iln in g   iy u nid a,  y a'n i  K o rey an in g   so 'n g g i  im p erato ri 
Su n ch jo n   dafn  etilgan   k u n i  talab alar  n am o y ish i  p olitsiya  tom oni- 
d an  tarqatib  y u bo rild i.  1929  yil  3  n o yabrd a  esa  y ap o n larg a  q arsh i 
q o ‘z g 'o lo n  K vanju   sh ah rid a avj oldi  T alab alam in g  sh id d atli chiqish- 
lariga ah o lin in g  b o sh q a qatlam lari h am  q o 'sh ilg a n  b o 'lib , q o 'z g 'o lo n  
bu tu n  K oreyani q am rab  oldi.  1930 y ild a talabalar isyonid a 194 o 'q u v  
y u rtlari q atn ash g an ,  ishtirok ch ilar soni esa 5 4  m ing  k ish id an  ortiqn i 
tashkil  etgan.  U m u m an   o lg an d a,  2 0 -y illa rd a   ish ch ila m in g   d oim iy 
n am o y ish lari  va  ish  tashlash lari  h am d a  d eh q o n lar  va  ta la b a la m in g  
ch iq ish lari qayd  etilgan .  M u stam lak ach ilarg a q arsh i terro ristik  hara- 
k atlar h am   d avo m   etgan.  K im   Ik  San  yapon  g e n e ra l-g u b e m a to rlig i 
b ino sin i,  K im   San   O k  esa   p olitsiya  u ch astk asin i  p o rtlatib  y u bord i.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

106
VII  Bab  M U STA M LA KA   D A V RI.  KO REYA  U RU SH I V A  K O R EYA N IN G   BCL5N ISH 1
Sok   C h ju d a  sh arq   m u stam lakach ilig i  b o 'y ic h a  b o sh q a rm a   b o sh lig 'i 
o 'ld irild i.  1932  yili  esa Yun  Bon  G il  Sh an x ay d ag i  yapon  am ald o rlari 
g u ru h i u stig a b o m b a u loqtirdi.
1931 yil Y ap oniya M an ju riy ag a b o stirib  k irdi. B u n d an  keyin Yapo 
niya "m a n ju r-k o re y s m a jm u a sin i" -O s iy o n in g k e y in g i istilosi u chun 
p latsd arm   tu zish g a  kirishd i.  "G en e ra l  Tan aka  m e m o ran d u m i"g a 
k o 'ra  (1927 y.  25 iyu n),  Y ap oniyanin g zabt etilad ig an   nish oni  M an ju - 
riya,  Xitoy,  M o 'g 'ilisto n ,  H ind iston,  M arkaziy   O siy o,  R ossiya  U zoq 
Sh arq  va  b arch a  T in ch   o kean   h avzalari  b o 'lg a n .  Y ap on iyan in g   reja- 
sid a  K oreya  aso siy   k on tin en tal  platsd arm   sifatid a  qaralib,  m am la- 
katda harbiy aham iy atg a ega b o 'lg a n   korxonalar,  y irik  m etallu rgiya, 
k im y o  zav o d lari  va  elek tro stan siy alar  qu rila  b o sh lad i.  M u stam lak a 
san o atlash tirish   n o m in i  o lgan  k o n -ru d a   ishlari  va  k om m u n ik atsiy a 
tizim i  rivojlantirild i.
1937  yilda  X ito y -Y ap o n   urushi  boshlandi.  1940  yilda  G erm aniya, 
Italiya va Yaponiya o 'rtasid a harbiy ittifoq to 'g'risid a pakt im zolanadi. 
1941  yilning  yozida  Yaponiya  o‘z  qo‘shinini  H ind ixitoyning  janu biy 
qism iga  olib  kiradi.  1941  yilning  7  n oyabrid a  y aponlar  A m erika  har- 
biy bazasi  P y o rl-X arb o m i bo m bard im on   qiladi.  K ey in  esa  ular Filip- 
pin,  G onkong,  M alayziya,  Indoneziya,  Birm a  va  A vstraliyadan  uzoq 
b o 'lm ag an   qator o ro llam i  zabt etdi.  Yaponlar q o 'l  o stid a 400  m ln.  at- 
rofidagi  aholiga  ega  b o 'lg an   10  m ln.  km 2  ga  teng  juda  katta  hudud 
bo'Igan.  B u nd ay   katta  hudud  ustid an  nazoratni  u shlab  turish  uchun 
yirik  va  ayni  paytda  sodiq  ishchi  va  harbiy  resurslar  zaru r  edi.  Shu 
bois Yaponiya  k orey slam in g  om m av iy  ravishd a assim ilyatsiyalashis- 
hi  uchun  barcha  choralam i  ko'rdi.  1937  yilda  k oreyslarga  sintoizm  
(yap onlam ing  d ini) m ajburiy kiritildi va barcha jam o at joylarid a faqat 
yapon  tilida  so'zlash ish  to 'g 'risid a  farm on  chiqdi  (k im d a-k im   yapon 
tilini  bilm asa,  tarjim on xizm atid an  foyd alanish i  shart edi).  1938 yilda 
koreys  tilini  dastlab  o'rta  m aktablarda,  k eyinchalik  esa  b o sh lan g 'ich  
m aktablarda  ham   o'qitish  taqiqlandi.  1940  y ild a  k oreyscha  fam iliya- 
lam i  yaponcha  fam iliyalarga  m ajburiy  alm ashtirish  kom p aniyasi 
boshlandi.  Shu  yili  koreys  tilida  chiqad igan  ikkita yirik  gazeta  "C h o- 
son ilb o " va "Tona ilb o " yopildi.  1942 yildan esa barch a o 'q u v  yurtlari- 
da o 'qu vch ilar yapon tilida so'zlash ishi, o'qishi va yozishlari sh art edi.
1939  y ild an  k o rey slar  Sax alin   oro liga,  Yap oniyaga  va  Ja n u b i- 
Sh arq iy   O siy o d ag i  yapon  m u stam lakalarig a  d astlab  yollash   asosi- 
da, k ey in ch alik  esa m ajb u riy  ishchi k u ch i sifatid a yu bo rila  boshlad i.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

V llR tib  
M U S T A M L A K A   D A V R I   K O R E Y A   U R U S H I  
VA  K O R EYA N IN G   B  L IN ISH I
107
Politsiya  o try ad lari  k o rey s q ish lo q larid a  m axsu s  q u rsh o v lar u yu sh- 
tirdi  1942  y ild a  k o rey s  y oshlari  h arbiy   ta 'lim n i  m ax su s  joylard a 
o lish lari  sh artlig i  to 'g 'risid a   farm o n   chiqd i  (1943  y ild a  120  m ing 
atrn fid agi  k o rey slar  y ap o n   arm iyasid a  x izm at  qilish   u ch u n   tay y or- 
g arlik d an   o 'tk azild i).  1944  y iln in g   y an v arid an   b o sh lab   arm iyaga 
k ollej  o 'q u v ch ilari  h a m   ch aq irila  bo sh lan d i.  Q izlar  va  y o sh   ayol- 
lar  esa  fron tga  jo 'n atild i,  u   yerda  u larn i  y ap on   sold at  va  ofitserlari 
sh ah v o n iy   m aq sad lard a  foy d alan ilu v ch i q u llarg a ay lan tirish d i  (tur- 
li  m a 'lu m o tla rg a   k o 'ra,  140  m ing d an   180  m ing  n afarg ach a  k oreys 
ayollari b u n d ay   ishlar q u rbo n ig a  aylangan).
K oreys v atan p arvarlarin in g  b o sq in ch ilam in g  o 'zb o sh im ch alig i va 
zu lm iga  qarsh i ku rashi  K oreyad a  va  u nin g   tashqarisid a  ham   d avom  
etdi.  G archi  ilgari  M an ju riyad a  harak at  qilgan  p artizan lik   otryad lari 
2 0 -  y illard a  sovet  U zo q  Sh arq ig a  ketgan  b o 'ls a -d a , 3 0 -y illa m in g  ik- 
kinchi  yarm id a  X itoy  h u d u d id a  k oreys  p artizan lari  harak atlan ish n i 
d avom   ettirgan,  biroq  u lar X itoy  K o m m u n istik   partiyasi  tom o n id an  
tashkil  etilgan  p artizan lik   arm iyasi  tarkibida  b o 'lg an .  1937  yilning 
iyu nid a  K im   Ir  Sen,  b o 'la ja k   K X D R n in g   rahbari  boshchiligid a  ko- 
reys  partizanlari  Koreya  hu d u d id ag i  P och xon bo  q ish lo g 'ig a  yurish 
qiladi,  u  yerda  u lar  y ap on  m u assasalariga  h u ju m   u yu sh tirish ad i. 
1940  yilda  Koreya  M u v aq q ath u k u m atin in g   m u staqillik  arm iyasi  b a- 
zasid a  T ik lan ish   arm iyasi  ("K v a n b o k k u n ")  shakllangan.  1941  yilda 
u   V aponiya  va  G erm an iyag a  qarsh i  u m sh   e 'lo n   qiiadi  va  X itoyd agi, 
H in d iston   va  Birm adagi  y aponlarga  qarshi  k u rash   olib  boradi.  K o- 
reyad a  m axfiy   tash k ilo tlar  tashkil  etiladi,  k oreys  ishchilari  n afaqat 
ish  tashlash lam i,  balki  (|o'pom vchilikni  ham   u yu shtirad i.  M asalan, 
1942 y ild a  ishchilar C h ech ju d o d ag i yapon h a rb iy -h a v o  b azasid a 4  ta 
a n g a m i  y oqib  y u bo rg an ,  70  ta  atrofidagi  sam olyotni,  ik k ita sistem a- 
ni  y o 'q   qilgan  va  140  d an   ortiq  yapon  u ch u vch ilari  va  m exan iklarin i 
o 'ld irg an .  1943  y ild a X very on d ag i  k o 'm ir koni p o rtlatilg an  va C hon - 
ju d ag i h arbiy  zavod  yoqib  yuborilgan .  Q o 'z g 'o lo n ch ila r yapon eshe- 
lon ini  safdan  ch iqarad i,  tran sp ort y o 'llarid a  portlashlar  u yu sh tiradi.