Ichki kasallikiar


 .5 . Surunkali postgem orragik anemiya



Download 11,34 Mb.
Pdf ko'rish
bet171/267
Sana19.04.2022
Hajmi11,34 Mb.
#563787
1   ...   167   168   169   170   171   172   173   174   ...   267
Bog'liq
Arslonov-ICHKI KASALLIKLAR

9 .5 . Surunkali postgem orragik anemiya
Etiologiyasi.
Surunkali postgemorragik anemiya ko‘pincha m udom
ta k ro r-ta k ro r q o n ketib turishi natijasi ( m e 'd a va o ‘n ikki barm oqli 
ichak yarasi, m e ’da, ichak saratonlari, bavosir, b a c h a d o n d a n qon 
ketish, o kpka sili, bronxoektaz, jigar saratoni, jigar sirrozi, turli 
joyla rda venalarni varikoz kengayishi, p olipoz a n k ilo sto m id o z , 
b a c h a d o n saratoni yoki fibrom iom asi)da paydo boMadi.
Klinikasi.
O rg a n la rd a n t a k r o r - t a k r o r q o n ketishi natijasida, 
q o n birdaniga kam ayib ketadi, postgem orragik an e m iy a alom atlari 
k o lrinadi, b e m o r tez charchaydi, u m u m iy darm onsizlik kuzatiladi, 
boshi aylanadi, qulo q q a shovqin eshitiladi, nafasi qisiladi, yuragi 
tez uradi.
B em or k o ‘zdan kechirilganda, terisining rangi oqargan, shilliq 
p a rd a la r qonsiz, pay reflekslari osh g a n , q o n bosim i pasaygan, 
yurak u c h id a h a m d a o ‘pka arteriyasida sistolik shovqin eshtiladi 
(37-rasm ).
Laboratoriya tahlili:
eritrotsitlar 
va g e m o g la b in m iq d o r i p a say g a n , 
rang k o ‘rsatkichi 0 ,5 —0,6. E ritro- 
tsitlarni degenerativ shakllari paydo 
boMadi. M ik r o s it o z , p o y k ilo s ito z , 
gipoxrom iya, retikulotsitlar m iqdori 
o s h g a n — 10—20 %. T r o m b o t s i t l a r
m iq d o r i k a m a y g a n — t r o m b o s i t o -
peniya. O q qon t o m o n id a n avvaliga 
leykositoz k o T ilib , bu k e yinc ha lik 
leykopeniyaga oMadi.
Davolash va profilaktikasi.
A w a lo , 
qon oqishini t o ‘xtatish choralarini 
k o ‘rish zarur, b u ning u c h u n t o ‘g ‘ri 
tashxis q o ‘yib, jarrohlik usulida yor­
d am ko'rsatiladi.
S h ifo k o r k o T sa tm a s ig a b in o a n , 
q o n t o ‘x tatu v c h i v o sita la r (vikasol
3 7 -r a s m .
B e m o r te ris i 
r a n g in in g o q a rg a n lig i.
270


1 % li— 1 ml m u sk u l orasiga yoki 0 ,015 kun ig a 1 ta b le tk a d a n 2 m a r ­
ta ic h ila d i, kalsiy x lo r 10 % li— 10 ml t o m i r ich ig a, a d r o k s o n
0,025 % li— 1 m l m u s k u l o ra sig a , a m i n o k a p r o n a t kislota 5 % li— 
100 ml t o m i r ich ig a t o m c h i la b q u y ila d i), je la tin o l (3 0 0 ml t o m i r
ic h ig a , t o m c h i l a b ) , p o lig lu k in ( 5 0 0 m l t o m i r i c h ig a ) , p r o t e i n
(2 5 0 — 300 ml t o m i r ic h ig a ), re o p o lig lu k in (4 0 0 ml t o m i r ichiga 
t o m c h i la b ) yuborilish i m u m k in .
S h o k k a q a rsh i q u y id a g ila r qilin a d i: ko fe in - b e n z o a t natriy
10 % li— 1 m l k u n ig a 1 m l.d a n 2 m a r t a teri ostiga, d o f a m in 25 yoki 
20 0 m g p r e p a r a t, 125 yoki 4 0 0 ml 5 % li g lu k o z a b ila n q o ‘shib 
t o m i r ichiga t o m c h i u s u ld a y u b o rila d i, k o rtiz o n 2,5 % li— 10 ml 
k u n ig a 1— 2 m l b ir m a r t a m u s k u l o ra siga y u b o rila d i. T a k r o r - t a k r o r
q o n q u y ila d i, g lu k o z a e ritm a s i 5 % li—4 0 0 m l t o m i r ichiga t o m c h i
u s u l d a , g e m o s t i m u l i n 0 , 0 6 g k u n i g a 3 m a r t a i c h i l a d i , t e m i r
k a r b o n a t , saxarat, te m ir askorbinat 1—2 o y g ac h a kuniga 3—4 m ahal
1—2 g .d a n k u k u n yoki p ilu la h o lid a b u y u rila d i.

Download 11,34 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   167   168   169   170   171   172   173   174   ...   267




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish