Ibtidoiy jamoa tarixi

1. Zamonaviy odamning kelib chiqishL  2.  Odam irqlari.  3. Iqlim, teri
rangi va gavda tuzilishi.  4. Zamonaviy odam  Yevropada.  5.
Zamonaviy odam Afrikada.  6. Zamonaviy odam Osiyoda.  7.  Odam 
Amerikaga keladi.  8.  Birinchi avstraliyaliklar
1. 
Z a m o n a v iy   o d a m n in g   k elib   ch iq ish i.  Afrika,  Osiyo  va 
A vstraliya.  Y evropada  bizning  turim izni  quyi  osti  odam lari  tez  tarqala 
boshladi.  Zam onaviy  odam   bundan  100  m ing  yil  avval  A frikada 
yashagan  H om o  sapiensning  ibtidoiy  shakllarining  biridan  tarqalgan 
boMishi  m um kin.  XX  asrning  80-yillarida  Y evropa  krom anonlari 
neandertallardan  kelib  chiqqan  yoki  ular  dunyodagi  birinchi  toMa 
zam onaviy  odam lar  boMgan  edi  degan  tushuncha  ishonchsiz  boMib 
k o ‘rindi.  Skeptiklarning  fikriga  k o 'ra ,  neandertaldan  krom anonga  tom on 
har qanday evolutsion sakrash  bizga m a’lum.  Zam onaviy odam  A frikada 
H om o  sapiensning  arxaik  shaklidan,  bundan  100  m ing  yil  oldin  kelib 
chiqqan deb taxm in qiladilar.
Hozirgi  kunlarda  qazilm a  bosh  chanoq  topilm alari  bizning 
ajdodlarim iz  aynan  A frikadan  chiqqan  degan  fikrni  keltirib  chiqaradi. 
Shunga  o ‘xshash  boshqa  guvohliklarni  turli  irq  guruhlari  tom onidan 
m eros  qilib olingan genlar shaklida k o ‘rish  m um kin.
O dam   irqlari  (avstroloid,  m ongoloid,  negroid,  yevropoid)ning 
kelib  chiqishi  to ‘g ‘risidagi  nazariyalardan  biri  D N K   oqsillari  va 
m olekulalari 
ham da 
xrom osom ada 
m avjudligi 
tadqiqoti 
asosida 
tushuntiriladi.  Q achonlardir  olim lar,  bu  guruhlarni  ishonchsiz  tashqi 
belgilar,  gavda  tuzilishi  va  terisining  rangi  bo ‘yicha  turkum ladilar. 
K eyinchalik  biologlar,  barqaror o ‘ziga xos jih atlar,  qon  guruhlari  va ular 
bilan  bogMiq  proteinlarni  qiyoslay  boshladilar.  Lekin  D N K dagi 
nukleotidlarning  turli  xil  izchilligini  protein  m ahsulotlarining  bir 
xilligidan  tuzilgan  genlar  yaratishi  m um kin.  Shuning  uchun  odam lar 
guruhining  uzoq  m uddatli  vorisiylik  aloqalarini  kuzatishning  eng 
ishonchli  usuli  D N K dagi  nukleotidlarning  o ‘z  izchilligini  taqqoslashdir.
64

---

Bunday  taqqoslashni  biologlar  bajaradilar.  Ingliz  olimi  Jeym s  U eynskot 
va  Adrian  Xill  gem oglabin  qizil  qon  tom irchalari  m olekulalari  qismini 
olish  uchun javob  beradigan  D N K ning  besh  parcha-sini  gendan  ajratish 
uchun  enzim   deb  ataladigan  biologik  m ahsulotlardan  foydalanish 
m um kinligini  aytdilar.  U lar  bu  parchalarning  turli  k o ‘rinish-larini 
afrikalik,  hind,  m elaneziyalik,  tailandliklar  va  inglizlar  kirgan  600 
kishida  aniqladilar.  Shu  narsa  m a’lum  boMdiki,  um um iyliklarning 
cheklangan  soniga afrikaliklar ega.  Ular  boshqa guruhlarda y o ‘q  boMgan 
um um iyliklarga  ega.  O lim lar  aniqladilarki,  dunyodagi  barcha  xalqlar 
bir-birlari  bilan  qon-qarindoshlik  aloqalari  orqali  bogMangan  va 
tarixgacha boMgan  afrikalik-larning kichik bir guruhidan  kelib chiqqan.
Bu  nazariyaning tarafdorlari,  k o ‘pgina  odam   A frikada  bundan  100 
m ing  yil  oldin  paydo  boMdi,  keyinroq  O siyoga  tarqaldi  va  bundan  30 
m ing  yil  oldin  A ntraktidadan  boshqa  barcha  q it’alarga  kirib  keldi  deb 
hisoblaydilar.  A m erikalik  olim lar  R ebekka  Kani  va  M ark  Stoun  faqat 
ayollar 
orqali 
uzatiladigan 
m itoxondriya 
genlarining 
geografik 
taqsim otini  o ‘rganib,  shunga  o ‘xshash  xulosaga  keldi.  Demak,  bu  turi 
bundan  200  m ing  yil  oldin  A frikada  yashagan  bir  ayoldan  tarqalgan. 
B undan  keyin  olib  boriladigan  genetik  tadqiqotlar  boshqa  turlarning 
kelib chiqishini aniqlab  berdi.
2. 
O d a m   irq la ri.  Hozirgi  zam onaviy  odam   bir  turga  mansub 
insoniyatning  birligi,  kelib  chiqishining  unium iyligi,  tuzilishining 
o ‘xshashligi,  avlodining  m a’lumligi  turli  irq 
vakillari  o ‘rtasidagi 
nikohdan  kelib  chiqadi.  Barcha  odam larning  aqliy  va  jism oniy 
rivojlanishining  um um iy  darajasi  bir xil.  Hom o sapiens  turi  ichida uchta 
katta  irq:  negroid,  yevropoid  va  m ongoloid  ajratiladi.  Ularning  har  biri 
kichik  irqlarga boMinadi.  Irqlar o'rtasidagi  farqlar teri  rangi,  ko‘z,  burun, 
lab  shaklining  o ‘ziga  xosligiga  borib  taqaladi.  Bu  farqlar  odam 
populatsiyalarining m ahalliy tabiat sharoitlariga m oslashuvi natijasidir.
O dam ning  butun  yer  sharida  tarqalishi  irqiy  ajralishga  olib  keldi. 
S o ‘nggi  paleolit  odam larining  bosh  chanoqlari  topilm alarida  hozirgi 
vaqt-da  m avjud  insoniyat  irqiy  boMinishining  asosiy  xususiyatlari 
yetarlicha  aniq  ifodalangan.  U lar  q it’a  chegaralari  bo‘yicha  aniq  mos 
tushadi. 
Yevropoid  irqi  k o ‘proq  Yevropada,  mongoloid  -   Osiyoda, 
negroid  irqi  A frika  va  A vstraliyada  shakllandi  va  joylashdi.  C hegara 
hududlar  -   0 ‘rtayer  dengizi,  Y evropa  qirg'oqlarida  negroid  irqi, 
Afrikada  —  yevropoid  guruhlari;  K avkaz  va  0 ‘rta  O siyoda  yevropoid 
irqi  vakillari  o ‘rnashdi.  Janubiy  va Janubiy-Sharqiy  O siyoda  negroidlar 
m ongoloid  va  yevropoid-lar  bilan  aralashdi.  Uch  asosiy  irqning
65

---

m orfologik  har  xillikda  shakllani-shida  asosiy  o ‘rinni  ikki  om il  egalladi
-   turli  q it’alarda  har  xil  boMgan  m uhitga  m oslashuv;  q it’alar  o ‘rtasida 
yetarlicha  keskin  ajralib  turadigan  tabiiy  chegaralar  tufayli  butun  bir 
q it’alarning  bepoyon  kengliklarida  yopiq,  boshqalardan  ajralgan  holda 
yashashga m oslashuv.
N egroid  irqining  klassik  vakillari  ju d a  qora  teri,  jing alak   sochlar, 
ju d a   keng  burun,  qalin  lablarga  ega.  Bu  belgilar  m ajm uasi  ju d a   yuqori 
harorat  va  katta  m iqyosdagi 
nam lik  iqlim iga 
qulay  fiziologik 
m oslashuv  m isolidir.  O datda  tropik  iqlim  sharoitida  osiyo  va  yevropa 
irqi  o ‘zini ju d a  yom on  his qiladi.  A frikaliklar esa  bu  iqlim da o ‘zini ju d a 
yaxshi  his  qiladi.  C hunki  afro-avstraliyaliklardagi 
m orfologik  o ‘ziga 
xoslik  o ‘zini  yaxshi  his  qilishiga  sabab  boMadi.  U larda  term ing  qora 
rangi  teri  qatlam larida  uni  kuyishdan  saqlaydigan  alohida  m elanin 
pigm enti  tufayli  hosil  boMadi.  U  boshqa  irq  vakillari  terisida  ham 
m avjud,  lekin  kam   m iqdorda  boMadi.  Jingalak  sochlar  bosh  atrofida  uni 
qizib  ketishidan  saqlaydigan  alohida  havo  o ‘tkazadigan  qatlam ni  hosil 
qiladi.  K o ‘rinishidan  bunga  negroid  irqining  k o ‘pchilik  vakillariga  xos 
bosh  chanogMning  balandligi  va  uzunchoq  shakli  undan  qizib  ketishga 
yoM  q o ‘ym aydigan  geom etrik  gavda  hosil  qiladi.  Y irik  burun  teshiklari 
bilan  keng  burun  va  keng yuzaga ega  boMgan  qalin  lablar  issiq  berishni 
kuchaytiradi.  N egroidga  xos  gavdaning  yuzasi  birligi  ter  chiqishining 
katta m iqdorini  hosil  qiladi.
M ongoloid  irqi  issiq,  lekin  quruq  kontinental  iqlim li  hududlarda, 
yarim   sahro  va  choM  landshafti  sharoitlarida,  quruq  va  sovuq  sham ol 
havoda ju d a  katta  m iqdorda changni  k o ‘taradigan  hududlarda shakllandi. 
Bundan  iqlim  qandaydir  him oya  vositalarining  hosil  qilinishiga  sabab 
boMdi.  Shu  sababli,  m ongoloid  irqi  vakillari  yuzi  yevropoid  va negroid 
irqlari  yuzidagi  y o g ‘  qatlam idan  k o ‘p  m iqdorda  qalin  boMgan  y o g ‘ 
qatlam iga  ega.  K o ‘zning  to r  kesim i  va  ko ‘zning  ichki  burchagi  -  
epikantasda  alohida  burm alar  m avjudligi  bilan  belgilanadi.  M ongoloid 
irqining  bu  o ‘ziga  xos  m orfologik  xususiyatlari  iqlim ga  m oslashish 
natijasida  paydo  boMdi.  Bu  holatni  M arkaziy  Osiyo  landshaftiga  to ‘g ‘ri 
keladigan  Janubiy  A frikaning 
choM  va  yarim   choM  sharoitida 
yashaydigan  bushm en va gottentotlar m orfologiyasida kuzatish m um kin.
Y evropoid  irqining  eng  asosiy  m orfologik  belgisi  -   oldinga  kuchli 
chiqqan  uzun  burunning  m avjudligi  iqlim ning  irqlarning  shaklla- 
nishidagi  ta ’siri  natijasi  deyish  m um kin.  T o ‘rtinchi  bosqich  oxirida 
Y evropaning  nisbatan  sovuq  iqlinii  odam   organizm ini  sovuqdan  saqlash 
uchun 
m osla-shuvni  shakllantirish  zaruriyatini  tu g ‘dirdi. 
U zun  va
66

---

oldinga  chiqqan 
qirra  burun  b o ‘shlig‘i  havoning  nafas  olish 
yoMlarigacha  borishini uzaytirdi va  uning isishiga yordam  berdi.
Tabiiy  tanlov  jarayonida  shakllangan  bu  foydali  belgilar  bilan 
birga,  hozir  m avjud  boMgan 
irqlarda  biror-bir 
irqqa  m ansub  deb 
boMmaydigan  neytral  belgilar  mavjud.  Bu  burun,  quloq  va  ogMz 
tuzilishining  m ayda  detallari,  yuz  va  bosh  chanogM  oMchamlarining 
boshqa 
nisbatlari. 
K o‘rini-shidan 
bu 
barcha 
alohidaliklarning 
shakllanishida  tasodifiy  o ‘zgarishlar  va  izolatsiyaning  o ‘rni  salmoqli. 
B oshqacha  aytganda,  belgilarning  neytral  kom plekslarining  shakllanishi
-   bu  belgilarning  tasodifan  to ‘planishi,  insoniyat 
asosiy  irqlarining 
boMinishini  yopiq  havzalarda  tarqalishi  natijasidir.  K o‘rinishidan  ikki 
belgidan  birining 
o ‘zgarishi  ikkinchi  belgi-ning  o ‘zgarishi  oqibatida 
yuz  bergan.  Shu  bilan  birga,  boshqa  bir belgi  orqasidan  o'zgargan   belgi 
organizm ga 
foydali  boMmasIigi  ham  mumkin.  Misol  sifatida,  yuz 
kengligi, 
kalla  suyagining  o ‘zgarishi,  sochlar  rangining  intensivligi 
orasidagi aloqa,  k o ‘z va boshqalarni  ko ‘rsatish  mumkin.
Shunday 
qilib, 
m uhitga 
m oslashuvga 
harakatlar, 
tasodifiy 
o ‘zgarishlar v a evolutsiya eski  dunyoning  uch  katta q it’alarida  insoniyat 
uch  irqining  shakllanishiga  olib  keldi.  Uch  irq  o ‘rtasidagi  farq  so ‘nggi 
paleolit  oxirida  yetarlicha  yaqqol  k o ‘rindi.  Tabiiy  tanlov  harakati  bilan 
birga,  m uhitga  m oslashuv  kamaydi.  Shunda  irq  shakllanishi  jarayonida 
turli  irqlar  vakillarining  aralashib  ketish  ta ’siri  kuchaydi.  Bundan 
tashqari,  у ana  bir  hodisa  harakatga  kirdi  -   maMum  bir y o ‘nalishda  vaqt 
b o ‘yicha  belgilar o ‘zgardi.  Ayniqsa,  bu  hodisaning aniq  harakati  davrlar 
bo‘yicha  bosh  chanogMning  qolipi,  uning  uzunligining  qisqarishi  va 
kengligiga  o ‘sishi  kalla  suyagining  ogMrligi  darajasini  aks  ettirdi.  OgMr 
bosh  chano-gMning 
yanada  nozigiga 
alm ashuvi  yuz  berdi.  Bu 
o ‘zgarishlar k o ‘pgina sabablarni, jum ladan,  b o ‘yning o ‘sishi va  ijtimoiy 
m uhitning 
m urak-kablashuvi 
ta ’siri 
ostida  jinsiy   yetuklikning 
jadallashuvi,  dehqonchi-lik m adaniyatiga kirish-bu ozuqaning o ‘zgarishi 
va um um an x o ‘jalik  hayotining butun rejim iga o ‘z ta ’sirini  ko ‘rsatadi.
Paleoantropologiya  va  arxeologiya  m a’lum otlariga  ko‘ra, 
katta 
irqlar  doirasida  yirik  shoxobchalarni  ajralishi  m ezolit  davriga  tegishli. 
M ongoloid  irqi  ichida  osiyo,  am erika  shoxlari,  yevropoid  irqi  ichida 
shim oliy  va jan u b iy   shoxlar  ajraladi.  N egroid  stvoli  afrika va  avstroloid 
tip  guruhlariga  ajraladi.  Bu  vaqtda,  kontakt  zonalarida  metis  tiplari 
vujudga keladi.
Lokal  irqlarning 
ko ‘pchiligi  yopiq 
yashash  ta ’siri  ostida 
shakllandi.  Bu  birinchi  navbatda,  avstraliya 
va  am erika  shoxlariga
67

---

tegishli.  Y evropa  irqining  shim oliy  va  janub iy  shoxlari  k o ‘k  k o ‘z  va 
sariq  sochlar  turli  irqlar,  jum ladan,  negroidlar  iqlim  om ili  ta ’sirini  his 
qilganlar. 
Shunday  tarzda  irqlarni  rivojlanishining  om illari  turli 
hududlarda har xil  irq  tiplariga  nisbatan  turlicha  ta ’sir qildi.  Turli  irqlar 
har xil  om illar ta ’siri ostida shakllandi.  Q adim gi  boMmagan  u yoki bu  irq 
tipining  shakllanishida  aralashib  ketish  va  belgilarning  y o ‘naltirilgan 
o ‘zgarishlari  m uhim   rol  o ‘ynadi.  S o‘nggi  irqiy  tiplarning  ko ‘pchiligi 
keyingi  uch-ikkinchi  m ing  yilliklar  davom ida  shakllandi  va  ularning 
shakllanishi  ibtidoiy  ja m o a  tarixi  xronologik doirasidan chiqadi.
3. 
Iq lim ,  te ri  ra n g i  v a  g av d a  tu zilish i.  Bizning  turim iz  butun 
dunyoga  tarqalish  jaray o n id a  odam larning  har  xil  guruhlari  turli  iqlim 
zonalariga  tarqaldi.  T abiiy  tanlanish  jarayonida  odam lar  jism oniy 
jihatdan  turli  tabiiy  sharoitlarga  m oslashdilar.  Buning  natijasida qora,  oq 
va  sariq  tanli  odam lar  paydo  boMdi.  Badan  rangi  u  yoki  bu  irqqa 
m ansublikni 
aslo  bildirm aydi  (um um iy 
kelib  chiqishi  jihatidan 
bogMangan  odam larning biologik  guruhi).  N egrlar va  m elaneziyaliklarda 
qora  badan  xos,  am m o  ular bir-birlari  ham da oq,  sariq  tanli  kishilar bilan 
ju d a  kam  bogManganlar.  Shu  bilan  birga  bu  odam larning  barchasi  bir xil 
turga  kiradi.
Endi  terisi  oq,  qora va  sariq  tanli  odam larning  gavda tuzilishiga v a 
ular  o ‘rtasidagi  jid d iy   farqlarning  paydo  boMishiga  issiq  yoki  sovuq 
iqlim ning  ta ’sirini  qisqacha  k o ‘rib  chiqam iz.  B oshida  teri  rangini 
olam iz.  Oq  tanli  odam larda  kuchli  tropik  quyoshga  toblanishdan  teri 
po ‘st  tashlab,  shishlar  bilan  qoplanadi.  M untazam   ultrabinafsha 
nurlanish,  hatto,  teri  rakini  paydo  qilishi  m um kin.  Q ora tanli  odam larda 
teri  m elanin  qora  pigm ent  bilan  b o ‘yalgan  boMib,  bu  narsa  zararli 
ta ’sirlardan  him oya  qilingan.  Lekin  tropik  m am lakatlardan  uzoqda 
joylashgan  hududlarda  osm on  k o ‘pincha  bulutlar  bilan  qoplangani 
terining  rangsizroq,  oqroq  boMishi  o ‘z  afzalliklariga  ega.  Chunki  u 
suyaklarning  barqaror  rivojlanishga  hayotbaxsh  ta ’sir  k o ‘rsatadigan 
odam   organizm i  tom onidan  D  vitam inini  ishlab  chiqarish  uchun  zarur 
boMgan  z a if ultrabinafsha  nurlanishni  yetarli  m iqdorda  yutishga  im kon 
beradi.  Salqin,  tum anli  m am lakatlarda  qora  tanli  bolalar  tez-tez  raxit 
bilan kasal  boMadilar.
G avda 
tuzilishi, 
gavdaning 
shakli 
va 
oMchamiga 
ta ’sir 
ko‘rsatadigan  qator  m uhim   om illar  m avjud.  Baland  b o ‘yli  oriq  negr- 
nilot  uzun  oyoqlari  bilan  gavdasining  yuzasi  ju d a   katta,  uning 
gavdasining  hajm i  bilan  qiyoslaganda,  bunday  m utanosiblik  tropiklarda 
issiqda  azob  chekm aslik  uchun  iqlim ga  m osdir.  Shunday  sharoitda
68

---

o ‘zining  baland  boMmagan  b o ‘yi,  katta  yuzaga  ega  boMmagan  toMa 
gavdali  eskim os  (m ongoloid)  issiqdan  azob  chekkan  boMar  edi.  Lekin 
teri  osti  yogMari  bilan  him oyalangan  bunday  gavda  luzilishi  Arktika 
qishlari  sharoitida  hayot  faoliyati  uchun  m uhimdir.  Qaysiki,  oriqdan 
kelgan  gavda  tuzilishiga  ega  boMgan  odam   organizm i  uchun  halokatli 
boMgan  gavdasining  sovib  ketishidan  azob  chekar  edi.  Albatta,  bu 
oddiylashtirilgan  m anzara.  H anim a  m ongoloidlar  ham  eskim oslardek 
gavda  tuzilishiga  ega  emas.  Lekin  yuqorida  tasvirlanganga  o ‘xshash 
biologik  m oslashuv  paleolit  davri  odam iga  yashash  uchun  yaroqli 
boMgan  barcha q it’alarni egallash  im konini  berdi.
4. 
Z am o n a v iy   o d am   Y e v ro p a d a .  Hom o  sapiensning  yoshi  40 
m ing yilga teng  boMgan  turosti  toMa  zam onaviy  odam ning vakillari  bir- 
biridan  uzoq  boMgan joylar-B orneo  oroli  (K alim antan)  va  Yevropadagi 
k o ‘plab qazilm a topilm alari  bilan  m a’lum.  B a’zi  eng qadimgi  skeletlarda 
zam onaviy  u  yoki  bu  irqlar;  yevropoid,  mongoloid,  negroid  yoki 
avstroloidga tegishli  aniq o ‘xshashliklar m avjudligi  aniqlangan.
Ilk  zam onaviy  yevropaliklarning  bizga  m a’lum  boMgan  suyak 
qoldiqlari  Janubiy-G ‘arbiy  Fransiyadagi  Kro-M anon  g ‘oridan  topilgan 
skeletlarga  k o ‘ra,  b o ‘yi  baland  krom anonlar  neandertallarga  qaraganda, 
gavdasi  kam roq  d ag ‘al  tuzilgan.  U larning  suyagi  HOM O  erectusga 
qaraganda  ingichka  edi.  N eandertallarga  qaraganda,  krom anonlarning 
boshi  nisbatan  baland,  yuziga  y o ‘nalgan  qisqargan  b o ‘ynining  orqasi, 
bosh  qopqogM  yanada  dum aloq  va  o ‘rtacha  hajmi  1400  sm 3  boMgan 
kichikroq  m iyaga ega edi.  B oshqa alohidaliklar:  bosh to ‘g ‘ri  o ‘tkazilgan, 
yuz  qismi  to ‘g ‘ri,  oldinga  turtib  chiqm agan,  ko‘z  usti  b o ‘rtmalari  y o ‘q 
yoki  z a if rivojlangan  burun va jagMar nisbatan  katta emas, tishlar jipsroq 
turadi,  iyak osti yaxshi rivojlangan.
B a’zi  paleoantroplar,  toMa  zam onaviy  odam  bir  q it’ada  «eng 
avvalo,  A frikada»  paydo  boMdi.  Hom o  sapiensning  ibtidoiy  mahalliy 
shakllarini  alm ashtirib, boshqa q it’alarda tarqaldi deb  hisoblashadi.
Boshqa  tadqiqotchilarning  fikricha,  ibtidoiy  mahalliy  shakllar  bir- 
biridan  m ustaqil  ravishda  bizning  (podvid-turosti)  turga  aylandilar. 
M urosaviy  nazariyalarga ko‘ra,  zam onaviy  odam   bir jo y d a paydo  boMdi. 
U ning  yanada  qadim iyroq  m ahalliy  shakllar  bilan  aralashuvi  hozirgi 
zam onaviy shakllam ing paydo boMishiga olib  keldi.
Q azilm a  qoldiqlariga  k o ‘ra,  bizning  turim iz  nim a  uchun  shunday 
om adli  boMganini  aniqlash  qiyin.  H aqiqatan  ham,  bundan  10  m ing  yil 
oldin-paleolit  davrida  bizning  ajdodlar  ovchilik  va  terim chilik  bilan 
shug‘ullanib  yurar  edilar.  B aribir  ular  barcha  q it’alarni  o ‘zlashtirishga
69

---

m uvaffaq  boMdilar.  A ntraktida  bundan  m ustasno.  U lar  shunday  qurol, 
texnik  usullar  v a  yurish-turishning  yangi  shakllarini  yaratdilar.  Bu  hoi 
kishilarning  hayot  tarzini  tubdan  o ‘zgartirishga  olib  keldi  va  aholi 
sonining keskin o ‘sishiga sabab boMdi.
Hom o  sapiens  ostki  turiga  m ansub  to 1 la  zam onaviy  odam ning 
paydo  boMishi  to ‘g ‘risidagi  birinchi  maMumotlar  Fransiya  jan ub iy - 
g ‘arbidagi  Kro-M anon  darasidan  topilgan  suyaklar  edi.  YevrfSpaning 
k o ‘pgina  qism larida  krom anonlardan  skeletlar  va  m oddiy  m adaniyat 
ashyolari  qoldi.  Bu  yerda  taxm inan  bundan  40  m ing  yildan  10  m ing  yil 
oldingacha 
zam onaviy 
yevropoid 
yoki 
kavkaz 
irqiga 
m ansub 
odam larning  ajdodlari  yashagan  edi.  S o‘nggi  paleolitning  ovchilari 
m uzlik  davrining  qattiq  qiyinchiliklarini  tosh  v a  suyakdan  yanada 
takom illashgan  qurollarni  yasash  bilan yengdilar.  Bu  qurollardan  q it’ada 
daydib  yuradigan,  k o ‘p  g o ‘sht  beradigan  hayvonlarni  ov  qilishda 
foydalandilar.
Bu  davr  o ‘rniga  m ezolit  -   o ‘rta  tosh  davri  er.avv.  12  m ing 
yillikdan  5  m ing yilgacha davom  etgan  bosqich  keldi.
5.  Z a m o n a v iy   o d a m   A frik a d a .  A frikada  boshqa  qit’alarga 
qaraganda,  eng  qadim gi  odam   qazilm a  topilm alari  topilgan  edi.  Janubiy 
Efiopiyada  (O m o-I)  k o ‘pgina  zam onaviy  belgilarga  ega  boMgan,  yoshi 
taxm inan  60  m ing  yilga  teng  toMa  boMmagan  bosh  chanogM  topildi. 
Janubiy  A frikaning Klazis  daryosi  yuqorisidan  yoshi taxm inan  100  m ing 
yilga  ten g  «zam onaviy  qoldiqlar»,  B order  g ‘oridan  yoshi  90  m ing  yil 
boMgan «zam onaviy»  quyi ja g ‘  topildi.
B a ’zi  bir  boshqa  qadim gi  topilm alarni  hozirgi  negr  va  bushm enlar 
bilan  bogMash  m um kin.  Taxm in  qilinishicha,  bu  guruhlarga  tegishli 
vorisiylikning  o ‘ziga  xos  sifatlari  boMgan,  yoshi  100  m ing  yilga  teng 
boMgan  Floristad  (Janubiy  A frika)dan  bosh  chanoq  topilgan.  Lekin 
o ‘ziga  xos  bushm en  tipidagi  bola  bosh  chanogMga  o ‘xshash  tip  bizga 
m a’lum  boMgan  12  m ing  yoshga  ega  negrlar  qoldigMdan  ham  
qadim iyroqdir.  K o‘rinishdan  bushm en-gottentot  guruhlari  qachonlardir 
butun  Janubiy  A frikani  egallaganlar.  O vchi-terim chi  bushm en  guruhlari 
bugungi  kunda  ham   B otsvana  hududidagi  K alaxari  sahrosida  deyarli 
paleolit turm ush  tarzida hayot kechiradilar.
6.  Z a m o n a v iy   o d am   O siy o d a.  O siyoning  turli  hududlari, 
Falastindan  Y ava  oraligMgacha 40  m ing yillik  yoshga teng  boMgan  bosh 
chanogM  qazilm alari  topilgan.  U larning  barchasida  iyak  osti  chiqib 
turadi  yoki  boshqa  «zam onaviy»  belgilari  m avjud.  O siyoning  g ‘arbi  va 
janub i-sh arq id a  neandertallarga  xos  boMgan  ibtidoiy  alohidalikning
70

---

m avjud shakllari tadqiqotchilarni  esankiratib q o ‘ydi.  Chunki  ular yanada 
qadim gi  odam lar-H O M O   erectusga  o ‘xshashdir.  M utaxassislar  buni  har 
xil tushuntiradilar.
Xitoydagi  ba’zi  bosh chanoqlariga qaraganda, bu yerda 20  m ing yil 
oldin  zam onaviy  Osiyo  m ongoloidlarining  ajdodlari  b o ‘yi  baland 
boMmagan,  baquvvat,  oq  yoki  qizgMsh  terili,  to ‘g ‘ri  qora  sochli, 
badanida  z a if ju n   qoplam asi,  k o ‘zining  yuqori  qovogMda  alohida  teri 
qatlam i, yassi yuz,  keng dahan va qisiq  k o ‘zli  odam lar yashagan.
O siyodagi ba’zi zamonaviy  odam  qoldiqlari:
1.  K afzexdag i  bosh  c h a n o g ‘i -  neandertallarnikiga o ‘xshash,  k o ‘z 
usti  bo ‘rtm alariga  qaramay,  bu  bosh  chanogM  zam onaviy  tipga  kiradi. 
Y oshi  33  m ing yil.  Joyi  Isroil,  Kafzeh darasi.
2.  N iax  g ‘o rid a g i  o d am   -   nozik  gavda  tuzilishiga  ega  o ‘sm irning 
bosh  chanogM.  tishlari  va  oyoq  suyaklari  parchalari  bo‘yicha  m a’lum. 
Yoshi 40  m ing yil.  Joyi Indoneziyadagi Borneo  (Kalim antan) oroli, Niax 
g ‘ori.
3.  V a d y a k lik   o d am   -   uzun  bosh  chanogMga  ega,  yassi  peshona, 
k o ‘z usti  b o ‘rtm alari,  oldinga turtib chiqqan  ogMz jagMari.  Yoshi  noaniq. 
Joyi  Y ava oroli, V adyak g ‘ori.
4.  M o tszy an lik   kishi  -   anatom ik  tuzilishiga  ko‘ra,  Xitoydagi 
zam onaviy  odam ning  ilk  vakili  hisoblanadi.  Yoshi  20  m ing  yil.  Joyi 
Lyutszyan, Guansi provinsiyasi,  Xitoy.
5.  O siyo  m ongoloidi -  yassi  yuz,  qisqa  burun  va  burchakli  dahani 
bilan  bosh  suyagi.  Bu  belgilar  Xitoydagi  b a’zi  bir qazilm a  topilm alariga 
xosdir.