I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi


I BOB. TABIATSHUNOSLIK FANINING TARIXI



Download 6,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/135
Sana28.04.2022
Hajmi6,21 Mb.
#586386
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   135
Bog'liq
Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi. Hamdamov I.H, Abilova S.A

I BOB. TABIATSHUNOSLIK FANINING TARIXI
In so n qadim gi z a m o n la rd a o ‘zini o ‘rab tu rg an ta b ia tn i, te v a ra k -atro fd a
so d ir b o ‘lay o tg an h o d isa la r m o h iy atin i, o la m tu zilish in i bilishga qiziq q an . 
X alq o rasid an yetishib c h iq q a n o lim la r b o rliq n i o 'rg a n ib , ilm va m a d a n i- 
yat xazinasining boyishiga h a m d a jam iy at taraq q iy o tig a u lk an hissa q o 'sh ib
kelganlar. 
,
T irik tab ia t haqidagi ta s a w u r la r e ra m iz d a n b ir n e c h a m in g yillar ol- 
d in q adim gi M isr, X ito y va H in d isto n d a p ay d o b o 'lg a n .
M ilo d d a n o ld in g i XVI asrd a m isrlik la r k o 'p g in a d o riv o r, m a d a n iy
o 'sim lik xillarini bilganlar. U la r donli ekinlar, sabzavotlar, m evali d arax tlar- 
n in g b ir n e c h a tu rla rin i ekib o 'stirg a n la r. M isrlik lar q o ra m o l, o t, eshak, 
q o 'y , ech k i va c h o 'c h q a la rn i b o q q a n la r. B ir o 'rk a c h li tu y a n i, m u sh u k , 
g 'o z , o 'rd a k n i x o n ak ilash tirg an . H in d is to n d a n to v u q keltirib b o q q a n la r.
Q ad im g i H in d isto n xalqlari h a m m ilo d d a n oldingi X X —X V asrlarda 
k o 'p g in a m a d a n iy o 'sim lik larn i e k k an lar, q o ra m o l, k a p ta r, it b o q q a n la r 
v a b irin c h i m a rta to v u q n i, film x o n ak ilash tirg an lar. Q adim gi h in d la r ta ­
b ia t b e sh e le m e n td a n : olo v , yer, suv, h av o va e fird a n tash k il to p g a n
d ey ish g an . U la rn in g q ay d q ilishicha, h o m ila erk ak va ayol jin siy bezlari 
m a h su lo tin in g q o 'sh ilish id a n hosil b o 'la d i.
H in d xalq ijodi h iso b la n g a n “ M a h o b h o ra t" m ilo d d a n oldingi V I—V
asrla rd a y aratilg an . U n d a tab iatd ag i h o d isa lar, o 'sim lik va h a y v o n la m in g
ta sh q i qiyofalari, ta b ia t ekologiyasi b ay o n etilgan.
M ilo d d a n oldingi 2 0 0 0 -y illard a X itoyda d e h q o n c h ilik , ch o rv ach ilik
b irm u n c h a riv o jlan g an .T u t ip a k q u rtin i b o q ish esa u n d a n a n c h a g in a o ldin 
am a lg a osh g an . Q a d im iy X itoy ta b ia tsh u n o s o lim lari o lam d ag i b a rc h a
n a rsa la r, shu ju m la d a n o 'sim lik lar, h a y v o n la r, h a tto suv, d a rax t, olov, 
y e r va b a ’zi n a rsa la rn in g o 'z a r o q o 'sh ilish id a n hosil b o 'lg a n d eg a n fikrda 
b o 'lg a n la r.
M ilo d d a n oldingi V I—IV asrlarda yashagan y u n o n va rim tabiatshunoslari 
org a n iz m larn in g tabiiy rivojlanishi g 'oyasini e ’tir o f etganlar. M asalan: Fales 
b a rc h a tiriklik suvdan, A n ak sem en h ay v o n lar va o d a m lo y d an kelib ch iq q an
deydi.
L e v k ip p va D e m o k rit a to m istik n azariy a g a asos soladilar. Bu n a z a ­
riyaga k o 'ra b a rc h a tirik o rg a n iz m la r a to m la rd a n tash k il to p g a n ./

Download 6,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   135




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish