Funksional analiz, algebra va analitik geometriya ʺ kafedrasi



Download 1,17 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/21
Sana31.12.2021
Hajmi1,17 Mb.
#228920
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21
§. Kompaktlik 

 

         

   topologik    fazo   bo’lsin.  Agar   A   to’plam   va   biror   

    

                       



to’plamlar    sistemasi    uchun    A⸦

    munosabatda    bajarilsa,   

  

 

sistema   A    uchun   qoplama    deyiladi.   Agar    bu   sistemaning     biror   qismi   



ham    A   uchun    qoplama    bo’lsa ,   u   qism   qoplama   deyiladi. 

          Agar   

  

  qoplamaga   kiruvchi   har  bir  



  to’plam  ochiq   bo’lsa, 

bu  qoplama  A  uchun  ochiq  qoplama  deyiladi. 

 

           Ta’rif.  Agar  A  to’plamning   ixtiyoriy  ochiq  qoplamasidan   chekli  qism  



qoplama   ajratib  olish  mumkin  bo’lsa,  A  kompakt  to’plam  deyiladi. 

          

    qism     to'plamlar    sistemasi     berilgan     bo'lsin.     Agar    bu 

sistemaning    ixtiyoriy    chekli  qism  sistemasining  kesishmasi  bo’sh  bo’lmasa, 

bunday  sistema  markazlangan sistema  deyiladi. 

  

         1-teorema



   topologik  fazo  kompakt  bo’lishi  uchun  undagi   yopiq 

to’plamlardan  iborat  har  qanday  markazlangan  sistemaning  kesishmasi   bo’sh 

bo’lmasligi  zarur  va  kifoyadir. 

 

          Isboti.   



Agar  

 

  



   

ochiq   to‘plamlardan   iborat   sistema   bo‘lsa,    u      

holda    

  

   sistema   yopiq    to‘plamlardan   iborat.   Teoremaning       



isboti  quyidagi duallik  prinsipidan  bevosita  kelib  chiqadi: ixtiyoriy  

 

uchun         



 

            X

 \ 

   


 

         2-teorema.  Kompakt fazoning  yopiq  qism  to‘plami kompakt  to‘plamdir. 

  

          Isboti.  F    to‘plam   X    kompakt    fazoning    yopiq    qism    to‘plami   va                       

    sistema    F    ning   yopiq    qism     to‘plamlaridan    iborat     ixtiyoriy                       

markazlangan   sistema    bo‘lsin.  U   holda   har   bir    

    to‘plam    X    da   

ham    yopiq    bo‘ladi    va   demak,  

    sistema    X   dagi    uning   yopiq                       

to‘plamlaridan      iborat     markazlangan      sistemadir.     Bundan     

    


ekanligi  kelib  chiqadi. 1-teoremadan  ning   kompakt  ekanligi   kelib  chiqadi. 

 

   



          3-teorema.  Xausdorf   fazosining   kompakt   qism   to‘plami   yopiqdir

  

           Isboti.  X  Xausdorf  fazosi,  K  esa  uning   kompakt   qism  to‘plami  bo‘

lsin. 


Ixtiyoriy   

  nuqtani   olamiz;   unda   har   bir   

nuqta   uchun   x  va   y   larning                  

mos    ravishda    shunday    ochiq    bo‘lgan          

va    

  

atroflari   mavjudki, 



 

   sistema   K   uchun   ochiq   qoplama,   demak,   uning    

chekli  

 

                                                              4 




                                                         

 

                                              



                                                                  

      qism    qoplamasi    mavjud.     Endi          

          va                                                 

      


     ochiq    to‘plamlarni     olsak,    u  holda   to‘plam     y  

      nuqtaning      ochiq      atrofi      bo‘lib,     

  ;     bundan      

   

      ekanligi ,    ya’ni     



   munosabat    kelib    chiqadi.   Shunday   qilib,     

   


      munosabat     isbotlandi.   To’plam   yopilmasining     xossalariga     ko’ra    

      


      tenglik  kelib  chiqadi. 

              Kompakt  fazolarning  uzluksiz   aks  ettirishlari  qator  muhim xosslarga ega.                    

 

             4-teorema.  Kompakt   fazoning   uzluksiz  aks  ettirishdagi  tasviri   kompakt 



      fazodir.  

 

             Isboti.  X  kompakt  fazo,  f   esa  X  ni  biror  Y  fazoga  uzluksiz  aks  ettirish                       

      bo‘lsin.   f(X)   fazoning   ixtiyoriy   

   ochiq  qoplamasini   olamiz,  ya’ni 

      

.  So‘nggi  munosabatdan   X=



   tenglik  kelib chiqadi. 

 

      Bundan   va   f   ning    uzluksizligidan    



    sistema   X  ning   ochiq 

      qoplamasi   ekanligi   kelib   chiqadi   va,  demak,  undan   chekli  qism  qoplamani 

      ajratib   olish  mumkin,  ya’ni   ushbu   

   tenglikni  yozishimiz  

 

      mumkin.  Bundan   f(X)=



   tenglik   kelib chiqadi,   ya’ni  

 

 



      sistema   f(X)   ni  qoplaydi, demak,   f(X)   kompaktdir. 

  

             5–teorema. X   kompakt   fazoni   Y  Xausdorf  fazosiga   o‘zaro  bir  qiymatli 



      va  uzluksiz  aks  ettirish  gomeomorfizm  bo‘ladi. 

  

             Isboti.   Teoremani    isbotlash   uchun    

  

 

ning   uzluksizligini    ko‘rsatish 



      kifoya.   F    to‘plam    X   ning    yopiq    qism    to‘plami    bo‘lsin.   2-  teoremaga 

      ko‘ra       kompaktdir.    Endi     4-teoremani      qo‘llab ,     f(F)     ning      kompakt 

 

      ekanligini     ko‘ramiz,    va,    nihoyat,    3- teoremaga      ko‘ra      f(F)      yopiqdir. 



 

      Demak,   ixtiyoriy   F 

  yopiq    to‘plam  uchun  

    yopiqdir.                

 

             6–teorema.   X   kompakt   fazoda   f   uzluksiz   funksiya  berilgan  bo‘lsin.   U 



      holda   f   fuksiya  X  fazoda   chegaralangan  bo‘lib,  o‘zining  aniq  yuqori  va quyi                    

      chegaralariga ega. 

 

             Isboti.  X   kompakt   fazoda   aniqlangan   f  uzluksiz  funksiya  X  ni Xausdorf                     

 

 



                                                                   5 


fazosi    bo‘lmish   R   ga   uzluksiz   aks   ettirish   demakdir.  4- teoremaga   ko’ra 

   kompakt.  Bundan   f(X)   ning   R   da   chegaralangan   va  yopiq    to‘plam 

ekanligi   kelib   chiqadi,   va  demak,    f   funksiya   X   da   o‘zining   aniq  yuqori 

chegarasiga   va   aniq   quyi   chegarasiga   erishadi.                                  

 

                                                                        



                    2-


Download 1,17 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish