Fiziologiyasi va gigiyenasi

S u tv a   doim iy  tishlarning  chiqish  m uddatlari 
(A.  G.  Xripkova  bo"yicha)
T ishlarning  nomi
T ishlarning  chiqish  m uddatlari
Sut
D oim iy
O'rtanchi  kesuvchi
8 -9  oylikda
7-7,5  yoshda
Yonbosh  kesuvchi
8-10  oylikda
8-9  yoshda
Qoziq
14-18  oylikda
10-12  yoshda
Birinchi  kichik  ildizli
12-14  oylikda
10-11  yoshda
Ikkinchi  kichik  ildizli
2 0 -3 0   oylikda
11  yoshda
Birinchi  katta  ildizli
6 - 7  yoshda
Ikkinchi  katta  ildizli
12-14  yoshda
Uchinchi  katta  ildizli
17-25  yoshda
Butun jahon  sog'liqni  saqlash  tashkiloti  m a'lum otlariga  ko'ra
10  ta  tekshirilgan  odamlardan  7-8  tasini  tishlari  davolashga  muh- 
toj  ekanligi  aniqlangan  va  bu.  birinchi  navbatda.  kariyes  bilan  alo-
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

qadordir.  Uning  mohiyati  quyidagidan  iborat.  Em alga  kimyoviy 
ta ’sir  ko'rsatilganida  ularning  dem ineralazatsivasi  -   ovqatlaming 
qoldiqlarini  parchalanishi  natijasida hosil  bo'lgan kislotalar ta ’siri- 
da  emalning  mineral  tuzlarini  erishi  yuz  beradi.
Tish to ’qimalarining deminaralizatsiyasi  emal  ostida joylashgan 
dentinda ham yuz beradi.
Uglevodlarning  achishidan  yuzaga  keluvchi  asosiy  mahsulot  -  
sut  kislotasi  emalga juda katta  salbiy ta ’sir ko'rsatadi.  Keyinchalik 
esa  to 'g Lridan  to 'g 'ri  m ikroblam ing  deminerallashgan  emalga  va 
dentinga ta ’siri yuz beradi. natijada tishning organik moddalarining 
parchalanishi  kuzatiladi.
Tashqi  (ekzogen)  omillar  ham  kariyes  jarayoniga  o 'z   ta ’sirini 
ko'rsatadi. Bular qatoriga vitaminlaming (asosan, В guruhi va D) ye- 
tishmasligi,  kalsiy,  fosfor va  ftorlarni  ovqat  va  suv  tarkibida taqchil 
bo'lishi,  ultrabinafsha  nurlarining  yetishmasligi  yoki  boTmasliklari 
kiradi.  В ularning  hammasi  organizmda  minerallar  va  oqsillar  al­
mashinuvining buzilishiga olib keladi, bu esa, o 'z  navbatida, emallar 
va  dentinning  oziqlanishiga  salbiy  ta'sir  ko'rsatadi.
Kislotalar  ta ’siri  ostida  emaldagi  mineral  moddalarning  erishi 
yuz beradi,  emalning jarohatlangan qismida mikroorganizm larning 
faoliyati  uchun juda qulay  sharoit yaratiladi.  K islota hosil  qiluvchi 
mikroorganizm lardan  tishning  moddali  toshmalari  yuzaga  keladi. 
Bu  yerda  ko'pchilik  holatlarda  kariyesning  rivojlanish  jarayoni 
boshlanadi,  k o 'z bilan k o'rsa bo'ladigan oq  dog'  yuzaga keladi.  Ja­
rohatlangan joy da  mineral  m oddalarning  kamayishi  kuzatiladi.
B o'shliqlar hosil  bo'lishining oldini  olish uchun ko'proq oziqlar 
bilan  yetarii  miqdorda  kalsiy,  fosfor  va  ftor  tushishini  ta ’minlash 
uchun  oziqlanish  ratsionini  m uvozanatlashtirish  zarur.
Hozirgi  davrda  kariyesning  ftorli  profilaktikasi  keng  qo'llanil- 
moqda.  Bu  ichimlik  suvini,  ftorlashtirish va natriy  ftor eritmasi bi­
lan mahalliy sug’orish, namlash, maxsus ftor saqlovchi tish talqon- 
lari  -   kukun,  pastalari,  eleksirlar  va,  nihoyat,  ftorli  tabletkalardan 
foydalanish juda  foydalidir.
M aktablarda  bolalarning  tishlarini  saqlash  maqsadida  o g 'iz 
b o'shlig'ini  davolashga  qaratilgan  chora-tadbirlar  o'tkaziladi:
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

z a ra r la n g a n   t is h la r  olib  tash lan a d i  yoki  plom balanacli  v a   sh u   y o 'l  
bilan  q o lg an   tish la rn in g .  ay n iq sa.  d o im iy   tis h la rn in g   buzilish la ri- 
n ing  oldi  olinadi.
T ish larn in g   salo m atlig in i  t a 'm i n l a s h .   avvalo,  har  bir  o ziq la n ish - 
d a n   k e y in   tishla r  o ra s id a   q o lg a n   o v q a tla r  z a rra c h a la r id a n   to z a la s h  
m a q s a d i d a   u n c h a   issiq  boM m agan  q a y n a g a n   suv  bilan  c h a y q a sh n i 
q a t ’iv  k u n   tartib ig a  kiritish  zarur.
H a r   kuni  k e c h q u ru n   u y q u d a n   o ldin  b arch a  o v q a tla r  q o ldiqlarini 
ch iq a rib   ta sh la s h   u ch u n   tish  talqoni  va  tish  c h o 'tk a s i  bilan  to z a la s h  
zarur.
B o la la rg a   j u d a   issiq  va  sov u q   suv.  o vqatlarni  b e rm a s lik   k e r a k  
h a m d a   u larg a  y o n g 'o q   yoki  b o sh q a   qattiq  m o d d a la rn i  tish  bilan 
s in d irish ig a   ru x sa t  b e rm a s lik   lozim.
Y uqorigi  k esu v c h i  tishla r  bilan  pastki  k esu v c h i  tishlarni  tutatishi 
tish la s h   d e b   ataladi.  T ish lash   t o ' g ' r i   b aja rilg a n id a   y u q o rig i  k e s u ­
vchi  tis h la r  pastki  tish la rd an   oidingi  h o la td a   turadi.  Q a vsiki.  ular­
nin g   k e s u v c h ilik   ta 'sirini  oshiradi.
M e x a n ik   j i h a t d a n   m a v d a la n g a n   o v q a tla r  o g 'i z   b o 's h l i g 'i d a  
s o 'l a k   bilan  aralashadi.  O g 'i z   b o ’s h l i g ’iga  uch  j u f t   katta  s o 'l a k  
b ez la rin in g   v o 'lla ri  ochiladi:  q u lo q o id i.  pastki  j a g '   osti  va  tilosti 
bezlari.  K a tta  s o 'l a k   b e z la rid a n   tashqari  m ay d a,  shilliq  s o 'l a k   b e z ­
lari  h a m   m a vjud,  ular  b utun  o g 'i z   b o 's h l i g 'i   va  til  shilliq  p a rd a s id a  
j o y l a s h g a n .
B o la la r  t u g 'i lg a n i d a n   b o sh lab   u la rn in g   s o ’lak  bezlari  faoliyat 
k o i 's a t a   b o sh la y d i,  lekin  h ay o tin in g   birinchi  o y la rid a   s o ’lak  k am  
ajraladi.  Sut  tishlari  chiqishi  bilan  s o 'l a k   ajralishi  s h u n c h a lik   orta- 
diki.  hattoki  bola  uni  vutib  u l g u ra o lm a y d i,  n atijada u n in g   o g 'i z d a n  
chiq ib   turishi  kuzatiladi.
SoMakda  m u r a k k a b   u g le v o d la rn i  m a l to z a g a c h a   p a rc h a lo v c h i 
ptialin ferm enti
  v a   d is axaridla rni  g lu k o z a g a c h a   p a r ch alo v ch i 
mal- 
taza fermentlari
  saqlanadi.  S o 'l a k   oqsili 
musin  -
  uni  y o p ish q o q  
q ila d i.
M u s i n   tufay li  s o 'l a k   bilan  yaxshi  t o 'y i n g a n   o v q a tla r  vengil  yu- 
tiladi.  S o 'l a k n i n g   ta rk ib id a   tabiati jih a t id a n   oqsil  b o 'l g a n   lizosim   -  
m o d d a s i  b o 'l i b   u  z a rarsiz la n tirish   -   bak trisid lik   x u su s iv a tig a   ega.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Shular sabab b o ’lsa kerak o g 'iz b o 'sh lig 'i  shilliq pardasidagi ja- 
rohatlar. yaralar, tana yuzasidagilarga qaraganda ancha tez tuzaladi.
Bolalarning  yoshi  ulg'ayishi  bilan  ularda  ajralayotgan  s o ia k - 
ning miqdori  ham  orta  boradi:  bolalarning  9  dan  12  oylikkacha va 
9  dan  1 i  yoshgacha  bo'lgan  bolalarda  so'lak  ajralishining  ancha 
aniq  o'zgarishi  kuzatiladi.  Bolalar  bir  kecha-kunduzla  o'rtacha 
800  sm3  so'lak  ajratadi.