Farmatsevtik kimyo



Download 14,06 Mb.
Pdf ko'rish
bet50/610
Sana16.01.2022
Hajmi14,06 Mb.
#376005
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   610
Bog'liq
farmatsevtik kimyo fanidan oquv uslubiy majmua

Azot birikmalari 

Azot birikmalaridan tibbiyot extiyojlari uchun azot (I)-oksid, natriy nitrit va ammiakning 10 

% li eritmasi ishlatiladi. 

AZOT (1)-OKSID 

Nitrogemum oxydulatum, Oxydatum nitrosum 

               N

2



M.m. 44,01 

Azot  (I)-oksid  ammoniy  nitrat  tuzini  190—240°S  x,aroratda  kizdirish  yordamida 

parchalab olinadi. 

 

Reaksiya  280°S  dan  yukori  xaroratda  olib  borilsa,  ammoniy  nitrat  kuchli  portlash  bilan 



azotning  turli  birikmalari  (NO,  NO2,  NH

3

)  xamda  erkin  kislorod  va  azotgacha  parchalanishi 



mumkin.  Bunda  reaksiya  natijasida  x,osil   bulgan   azot    ( I ) -oksid   xam   azot   va   

kislorodga 

parchalanadi. 

Azot (1)-oksidni yana sulfamin kislotaning 73 % li nitrat kislota bilan bulgan aralashmasini 

kizdirib x,am olish mumkin. 

 

Bu usul buyicha olingan azot (I)-oksid birmuncha toza buladi. 



Azot  (I)-oksid  rangsiz,  bir  oz  uziga  xos  xidli  va  chuch-malrok  mazali,  xavodan  ogir  gaz 

bulib, 15—20°S xa-roratda ikki xajm suvda bir xajm azot (I)-oksid eriydi. U spirt va efirda engil 

eriydi. 

Preparat bekaror modda bulib, u kizdirilganda azot va kislorodga parchalanadi. 

 

Azot (I)-oksid saklagan idishga, chuglanib turgan yogoch tayokchasi tushirilsa, u alangalanib 



yonadi. Tayokchaning alangalanishi, azot (1)-oksidning parchalanishi natijasida xosil bulgan sof 

kislorod xisobiga buladi. Preparat bu xossasi bilan kislorodga uxshaydi va uni azot (1)-oksidning 

chinligini aniklashda kullanadi. 

Azot (I)-oksid bilan sof kislorod urtasidagi uzaro farklanish, ularning azot (P)-oksidga bulgan 

munosabat-laridandir.  Masalan,  azot  ( I ) -oksid  oddiy  sharoitda  azot  (II)-oksid  bilan  uzaro 

reaksiyaga  kirishmaydi,  ammo  kislorod  esa  rangsiz  azot  (P)-oksidni,  kungir  rangli  azot  (1U)-

oksidgacha oksidlaydi. 



Pharmaceutical chemistry  

Autors:  Juraeva A.A., Muhitdinova K.Sh., Zaripova N.T.  R.A.Xusainova, A.D.Tashpulatova 

 

71 


 

2NO+0


2

^2N0


2

Azot  (1)-oksidning  tozaligini  aniklashda,  uning  tarki-biga  kushilib  kolishi  mumkin  bulgan 



gazsimon  moddalardan  uglerod  (II)-oksid,  uglerod  (IV)-oksid,  arsin,  fosfin,  vodorod  sulfid, 

galogenlar,  turli  oksidlovchi  va  kayta-ruvchi  moddalarning  bor-yukdigi  tekshiriladi.  Buning 

uchun  azot  (1)-oksidni  naycha  orkali  tegishli  reaktiv  eritmasi  solingan  maxsus  idishlardan 

utkazib,  ularda  ruy  beradigan  uzgarishlar  kuzatiladi.  Masalan,  preparatni  bariy  gidrok-sid 

solingan  idishdan  utkazilganda,  unda  loykalanish  paydo  bulsa,  bu  preparat  tarkibida  uglerod 

(IV)-oksid gazi borligini bildiradi.    

Va(ON)

2

 + S0



2

+VaS04 + N

2



Shuningdek  azot  (I)-oksid  tarkibida  yot  moddalardan  arsin  (H



3

As)  va  fosfin  (N

3

R)  larni 



aniklashda,  uni  simob  Dixlorid  eritmasi  bilan  xullangan  filtr  kogoz  solingan  naychadan 

utkaziladi.  Bunda  filtr  kogozi  rangsiz  kolishi  lozim.  Aks  xolda  preparat  tarkibida  yukorida 

kursatilgan  yot  moddalar  borligini  bildiradi.  SHu  tarzda  kurgoshin  atsetat  eritmasi  bilan 

x,ullangan filtr kogozi solingan shakldagi naychadan preparatni utkazilganda kogozda kora rang   

paydo   bulmasligi   kyorak.   Bu   preparat   tarkibida vodorod sulfid yukligini bildiradi. . 

 



Azot 

(I)-oksid 

tarkibida 

galogen 


vodorodni, 

oksidlovchi- 

kaytaruvchi, 

shuningdek 

asos 

va 


kislota 

xossaga 


(ega 

moddalarni 

aniklashda, 

uni 


naycha 

orkali 


kumush 

nitat 


eritmasi, 

kaliy 


permanganat 

bilan 


sulfat 

kislota, 

kariy 

yodid, 


kraxmal 

va 


sirka 

kislota 


solingan 

maxsus 


idishlar 

dan 


utkaziladi 

va 


ularda 

ruy 


beradigan 

uzgarishlar 

kuzatiladi. 

Preparat 

kursatilgan 

yot 


moddalardan 

xoli 


bulgan 

bulsa, 


bu 

reaktivlar 

solingan 

idishlarda 

uzgarish 

bulmasligi kerak. 

Azot 


(1)-oksidni 

xlorid 


kislota 

xamda 


metil 

kizil 


indikatori 

solingan 

idishdan 

utkazilganda, 

id^shdagi 

kizil rang uzgarmasligi zarur. 





.{■

 

Preparat  tibbiyotda  kiska  muddatli  narkozda  (kislorod  bilan  bulgan  aralashmasi  xolida, 



80%N

2

O va 20 



% 0

2

kullanadi. 

Azot  (I)-oksid  kuk  rangga  buyalgan  maxsus  pulat  ballon-larda  30  atm.  bosim/l  ostida, 

suyultirilgan xolatda sak,-lanadi. 

NATRIY NITRIT 

Natrii nitris. Natrium nitrosum 

               NaN0

2

 



M.m. 69,02 

Natriy nitritni sof kurgoshin ta’sirida natriy nitratdan kizdirish yuli bilan kaytarib olinadi. 

 

Preparatni yana kuyidagi tenglama buyicha natriy gidroksid yoki natriy karbonat eritmasiga 



azot (IV)-oksid ta’sir ettirib xam olinadi. 


Pharmaceutical chemistry  

Autors:  Juraeva A.A., Muhitdinova K.Sh., Zaripova N.T.  R.A.Xusainova, A.D.Tashpulatova 

 

72 


 

 

Keyinchalik eritmadan  natriy  nitritni fraksion kri-stallash yordamida  ajratib  olinadi. Bunda 



natriy nitrit-ning, natriy nitratga nisbatan yomon eruvchanligidan foydalaniladi. 

Natriy  nitrit  ok  yoki  bir  oz  sargimtirrok  ok  gigroskopik  kristall  kukun  bulib,  suvda  engil 

eriydi, 95 % li  spirtda  esa  kiyin  eriydi.  Uning  suvDagi  eritmasi  kuchsiz  ishkoriy  muxitga  

(rN=9,0) egadir. 

 Natriy  nitritning  oksidlovchi  va  kaytaruvchi  xossasi  bor.  SHu  xossadan  uning  chinligini  va 

mikdorini aniklashda foydalaniladi. 

(Preparatning  chinligini  uning  tarkibidagi  natriy  ionining  rangsiz  alangani  sarik  rangga 

buyashidan aniklanadi. 

.Natriy  nitrit  eritmasiga  suyultirilgan  sulfat  kislota  Kupilsa,  sarik-kungir  rangli  azot  (1U)-

oksidi ajralib chikadi. 

 

Preparatning chinligi boshka reaksiyalar orkali xam aniklanadi. Masalan, nitrit va nitratlarni 



aniklashda  keng  kullanadigan  difenilaminning  konsentrlangan  sulfat  kislot'adagi  eritmasi  bilan 

kuk  rangli  birikma  xosil  kili-shi  yoky  xlorid  kislota  muxitida  natriy  nitritning  antipirin  bilan 

yashil rangli nitroza antipirin xosil kilishi buyicha aniklanadi. 

 

Preparat tarkibida yot moddalardan sulfat, xlorid, ogir metall va mishyak birikmalarining bor-



yukligi xar biriga xos reaksiyalar vositasida tekshirib kuriladi. 

Natriy nitritning mikdori yodometrik usul buyicha aniklanadi. Buning uchun anik, mikdorda 

tortib  olingan  preparat  eritmasiga  anik  va  ma’lum  xajmda  ortikcha  kaliy  permanganatning  0,1 

mol/l  eritmasi  va  suyultirilgan  sulfat  kislota  kushiladi.  Aralashma  ma’lum  vakt  turgach  unga 

kaliy  yodid  eritmasini  kushib,  keyin  reaksiya  natijasida  ajralib  chikkan  erkin  yod  kraxmal 

indikatori ishtirokida natriy tiosulfatning 0,1 mol/l eritmasi bilan titrlanadi. 

 

Natriy nitritni tibbiyotda kon tomirlarini kengayti-ruvchi modda sifatida stenokardiya xamda 



miya kon tomirla-rining   spazmasida   (migren)   0,1—0,2   g   5 %   li   eritma 

xolida  ichiriladi.  SHuningdek  bu  preparat  sianidlar  bilan  zaxarlanganda  xam  ishlatiladi.  Bu 

xolda 1—2 % li eritmasidan 10 — 20 ml xajmda kon tomiriga yuboriladi. 

Natriy  nitrit  ogzi  maxkam  yopiladigan  shisha  idishlarda,  korongi  joyda  B  ruyxati  buyicha 

saklanadi. 


Download 14,06 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   610




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish