E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

Tolibonlarning
hokimiyatni
egallashi
272

---

T o ‘xtovsiz fuqarolar urushi  Afg‘on istonni  narkotik 
m o d d a la r  y e tish tirish   va  x alq aro   te rro rc h ilik  
b o ‘yicha  ja h o n n in g   asosiy  m arkaziga  aylantirib 
q o ‘ydi.  Ayni  paytda Afg‘oniston  m uam m osi  0 ‘rta 
Osiyo davlatlarida siyosiy barqarorlikni  xavf ostiga 
q o ‘ydi.  T errorizm   qanchalik yovuz  kuchga aylanganligini  2001-yilning  11- 
sentabrida  A Q S H da  am alga  oshirilgan  vahshiyona  v o q ealar  yana  bir  bo r 
tasdiqladi.
0 ‘zb ekiston  huku m ati  m ustaq illik n in g   dastlabki  y illa rid an o q   ja h o n  
ja m o a tc h ilig i  e ’tib o rin i  A fg‘o n is to n d a g i  fu q a ro la r  u ru sh in i  t o ‘x tatish 
m uam m osiga  qaratib  keldi.  Prezident  I.  Karimov  1993-yildayoq  B M T  m in- 
baridan  turib,  bu  m uam m oni  hal  etishning  dastlabki  qadam i  sifatida  ayrim 
davlatlarning  muxolifat tom onlarga qurol-yarog‘  yetkazib berishini taqiqlash 
haqida  q aro r  qabul  qilishga,  m uxolifat  tom onlarni  esa  Afg‘o n iston   m uam - 
mosini  tin ch   yo‘l  bilan  hal  etishga  chaqirdi.
Shu  m aqsadda  Tolibon  hukum ati  ham da  Shim oliy  Alyans  vakillarini 
m u z o k a r a la r  sto liga  o ‘tq a z ish g a   h a ra k a t  q ild i.  B u n d ay   u c h ra sh u v n i 
T oshkentda  o ‘tkazishni  taklif etdi.  Va,  nihoyat,  1998-yil  T oshkentda  «6+2» 
deb  shartli  nom   bilan  ataluvchi  davlatlar  (E ron,  Pokiston,  T u rkm aniston, 
0 ‘zbekiston,  Qirg‘iziston, Tojikiston,  shuningdek,  AQSH  va  Rossiya)  vakil- 
larining uchrashuvini o‘tkazishga muvaffaq b o lin d i.  U nda tolibon va Shimoliy 
Alyans vakillari ham qatnashdi.  Uchrashuv so‘ngida «Toshkent  Deklaratsiyasi» 
deb  nom langan  hujjat  qabul  qilindi.  U zoq  yillardan  beri  davom   etayotgan 
Afg‘o n isto n d a  tinchlik  o ‘rnatish  m uam m osini  bir  uchrashuv  bilan  hal  etib 
b o ‘lmasdi.  Shunday  b o is a -d a ,  T oshkent  uchrashuvi  o ‘tkazilishining  o ‘zi 
ja h o n   ham jam iyati  e ’tiborini  yana  bir  bor bu  m uam m oga  qaratishda  o ‘ziga 
xos aham iyatga ega b o id i.
A yni  p a y td a   I.  K arim ov  x alq aro   terro rizm g a  q arshi  ku rash   ja h o n  
j a m o a tc h ilig in in g   aso siy   v a z if a la rid a n   b iri  e k a n lig in i  q a y ta - q a y ta  
ta ’kid lam o q d a.  C h u n o n ch i,  1999-yilning  18— 19-noyabr kunlari  Istam bul 
sh ah rid a  b o i i b   o ‘tgan  Y evropada  Xavfsizlik va  H am k orlik  T ash k ilo tin in g  
y ig ilis h id a   x alq aro   te rro riz m g a   q arsh i  k u rash   v azifasin i  y a n a   b ir  b o r 
k o ‘ta rd i.  1.  K arim ov  y ig ilis h d a   s o ‘zlag an   n u tq id a   X a lq aro   te rro riz m g a  
q arsh i  k u ra sh   u c h u n   BM T  d o ira sid a   x alq aro   m ark az  tu z ish n i  ta k lif etdi. 
T e rro riz m g a   qarshi  kurash  x alq aro   m arkazi  m azm u n ig a  y a n a d a   an iq lik  
kiritib,  bu  haq d a, ju m la d an ,  quyidagilarni  ta ’kidladi:  «X alqaro  terrorizm ga 
q a rs h i  k u ra s h   m a rk a z in i  ta s h k il  e tis h   m a sa la sin i  k esk in   q o ‘y ish n i 
m aqsadga  m uvofiq,  deb  hisoblaym iz.  M arkazning asosiy vazifasi  terrorizm  
k o ‘rin ish la ri  bilan gina  em as,  eng  avvalo,  xalq aro   te rro riz m n i  m ab lag ‘ 
b ila n   t a ’ m in la y o tg a n ,  q o i l a b - q u v v a tl a y o t g a n ,  q u r o l - y a r o g ‘  b ila n  
t a ’m inlab, joylarga jo ‘natayotgan  m anbalarga  qarshi  kurash b o ‘yicha  qabul 
q ilin g a n   q a ro rla rn in g   s o ‘zsiz  b ajarilish i  b o ‘y ich a  fa o liy a tla rn i  m u vo fiq- 
la s h tiris h d a n   iborat  b o iis h i  lozim ».