E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

Belorussiya  Respublikasi
M ustaqillikka  erishish  va  taraqqiyot  y o iim   taniash  Beiorussiya  ucnun 
m urakkab va  qiyin  b o id i.  Aholining 76  foizi  belorus  m illatidan  iborat  b o ii-  
shiga  qaram asdan,  u  SSSR  ittifoqdosh  respublikalari  ichida  eng  ruslashgani 
edi:  belorus  tili,  m adaniyati  va  milliy  o ‘zlikni  anglash  chetga  surib  q o ‘yil- 
gan  edi.  Respublika  SSSR  Qurolli  K uchlari  u ch u n   eng  m uhim   platsdarm  
(urush  m aydoni)  vazifasini  o ‘tardi.
80-yiiIarda faollashgan  belorus tili  va m adaniyati,  milliy o ‘zlik va  ruhiyat 
him oyachilari  1989-yilda  Z.  Poznyak  boshchiligida  Belorus  xalq  frontini 
tuzdi,  kelasi  yili  esa  bir  n echta  liberal-vatanparvar  va  liberal-dem okratik 
kayfiyatdagi  tashkilotlar  ham   tuzildi.  A m m o  ularni  aholining  atigi  t o ‘rtdan 
bir  qismi  q o ilab -q u v v atlad i.
Tarkibi  k o ‘pchilik  kom m unistlardan  iborat  b o ig a n   hukum at  va  Oliy 
Sovet aholi ehtiyojini  qondirish  uchun  iqtisodiy mustaqillik, ya’ni xo ‘jalikning 
respublika  ixtiyoriga  t o i a   o iis h in i  yetarli  deb  hisobladi.  1991 -yilda  M insk 
shahrida  Oliy  Sovet  tom onidan  Belorussiya  m ustaqilligining  e i o n   qilinishi 
va  Oliy  Sovet  Raisi  S.  Shushkevich  to m o n id an   SSSR ning  parchalanganligi 
to ‘g ‘risidagi  Belovej  huijatining  im zolanishi  kom m unistlarning  Belorussi-
306

---

yadagi hokim iyatini  Rossiya va boshqa  respublikalarda g‘alaba qilgan  liberal- 
islohotchilar  hujum idan  him oya  qildi.
A m m o  SSS R   parchalanishi  bilan  Belorussiya  sanoati  buyu rtm alarnin g 
86  foizidan  ham da  respublikada  mavjud  b o ‘lmagan  xom ashyo  va  energiya 
m anbalari oqim idan  m ahrum  b o id i.  S SSR   harbiy platsdarm ining y o ‘qolishi 
B elorussiyani  daro m ad n in g   yana  bir  m anbayidan  m ahrum   qildi.  1992- 
yildayoq  ishlab  chiqarish  21  foizga,  1994-yilda  esa  40  foizdan  k o ‘proqqa 
qisqardi.  Inflatsiya  halokatli  tu s  o ldi,  ah o li  qashshoqlashdi.  V.  K ebich 
hukum ati tom o n id an   ishlab chiqilgan  iqtisodiyotni davlat to m o n id an  tartibga 
solish  orqali  inqirozni  b artaraf  etish  dasturi  m uvaffaqiyatsizlikka  uchradi. 
1991 -yilda  korxonalarni  xususiylashtirish  va  ishlab  chiqarish  tuzilm asini 
qayta  qurish  boshlandi,  keyinchalik «shoksiz bozor m unosabatlariga o ‘tish» 
dasturi  takJif qilindi.  Am m o buni  am alga oshirish  uchun  m ablag‘  topilm adi.
Oliy  Sovet  raisi  S.  Shushkevich  b o ‘h to n   va  ayblovlar  bilan  vazifasidan 
chetlashtirilgandan  so‘ng,  1994-yilda  prezidentning  um um xalq  saylovlari 
o rq a li  s a y la n is h in i  k o ‘zd a  tu tg a n   y a n g i  k o n s titu ts iy a   q a b u l  q ilin d i. 
Saylovlarning  ikkinchi  bosqichida  «men  o ‘nglar  bilan  ham ,  s o ila r   bilan 
ham   em as,  balki  xalq  bilan  birgam an»  d eb  bayon  qilgan  A.  Lukashenko 
g‘alaba  qo zondi.  U  korrupsiyaning  oldini  olish  va  Rossiya  bilan  birlashish 
orqali  farovonlikka  erishishni  va’da  qildi.
K eyinchalik  m ay  oyida  (1994)  L ukashenko  yangi  parlam ent  saylovlari 
bilan  birgalikda  referendum ni  ham   o ik a z d i.  Bu  referendum   oldingi  davlat 
ram zlarini  (belgilarni)  qaytardi,  rus  tilini  hali  o ‘z  mavqeyiga  ega  b o iish g a  
ulgurm agan belorus tiliga tenglashtirdi,  Rossiya bilan  q o ‘shilishni  m a ’quliadi 
va,  eng asosiysi,  prezidentning  parlam ent  ustidan  hukm ronligini  t a ’m inladi.
F aq atgina dekabr oyiga kelib yakunlangan parlam ent saylovlari  natijalari 
m uxolifatni  bostirish  va  islohotlarni  t o ‘xtatishga  urinayotgan  Prezidentga 
m a ’qul  em as  edi.  Flukum at  kolxoz  va  sovxozlar  tizim ining  u ch d an   ikki 
qism i  kasod  b o iis h   holatida  ekanligiga  qaram asdan ,  ularni  saqlab  qoldi. 
P rezident  endigina  boshlanayotgan  xususiylashtirishni  to ‘xtatdi,  iqtisodiyot 
davlat  to m o n id a n   boshqarilishini  va  narxlar  tartibga  solinishini  kuchaytir- 
di,  tadb irkorlikni  butunlay  t o ‘xtatdi.  Rossiyadan  im tiyozli  narx lar  bilan 
energiya  resurslarining sotib  olinishi  hukum atg a  ishlab  chiqarishni  o ‘stirish 
va  qashshoqlikni  barqaror saqlashga  im kon  berdi.  M am lakatning  moliyaviy 
ahvoli  o g irlig ic h a  qolm oqda edi.  H u k u m at prezident tanlagan y o ig a  qarshi 
turuvchilarga  shafqatsizlik  bilan  m unosabatda  b o id i.
L u k a sh e n k o   o ‘z  h o k im iy a tin i  k u c h a y tirish   m aq sad id a  19 96 -y ild a 
referendum   o ik a z is h   y o i i  bilan  ham   p arlam ent,  ham   konstitutsion  sud 
v ak o latlarin i  cheklashga  erishdi.  U  p a rla m e n td a n   m uxolifat  vakillarini 
ch e tla sh tird i  va  o ‘z  v ak o latlarin i  uzay tirish g a  erishdi.  Bu  v o q ea la r  va 
q atag ‘o n larn in g   kuchayishi  B elorussiyada  avtoritar  tuzum   shakllanishiga 
olib  keldi.  P archalangan  m illiy-dem okratik  m uxolifat  kuchlari  h ech   qanday 
ta ’sirga  ega  b o im a y   qoldi.
307

---

Avtoritarizm   yo‘li  bilan  m am lakatning  «bo‘ysunuvchanligi»ga  erishish 
hukum atga 2000-yilda korxonalam i xususiylashtirish,  kichik va o ‘rta biznesni 
q o ‘H ab-quw atlash,  soliq  tizim ini  isloh  qilish,  eksportni  yanada  rivojlan- 
tirishga  qaratilgan  besh  yillik  ijtim oiy-iqtisodiy  rivojlanish  D asturini  qabul 
qilish  im konini  berdi.  A m m o  og‘ir  m oliyaviy-iqtisodiy  ahvol  uni  amalga 
oshirishni  qiyinlashtirm oqda.
1997-yil  b ahorida  Belorussiya  va  Rossiya  o ‘rtasida  ikkala  davlat  H am - 
d o ‘stligini  tu zish   t o ‘g ‘risidagi  sh a rtn o m a ,  1999-yil  oxirida  esa  h ar  bir 
m am lakat  o ‘z  suverenitetini  saqlab  qolgan  holda  dualistik  davlat  tuzish 
to ‘g ‘risida  ittifoq  shartnom asi  im zolandi.  Lukashenko  Rossiya  to m on idan 
hech  q an d a y   sh a rtla rsiz   B elorussiya  q a rz la rin in g   k atta  q ism id a n   voz 
kechilishiga  va  Rossiyadan  xom ashyo  ham d a  energiya  resurslarini  im tiyozli 
narxlarda  olib  turishga  muvaffaq  b o ‘ldi.
A m m o  kelishuvlarning  am alga  oshirilishini  ikkala  m am lakat  o ‘rtasidagi 
iqtisodiy  integratsiyaning  sustligi  va  iqtisodiyot  ham da  siyosiy  tuzum ning 
keskin  farq qilishi  m urakkablashtirm oqda.  Rossiya va  Belorussiya  hukum at- 
lari  bajarish  am ri  m ahol  b o ‘lgan  ishga  q o ‘l  urgan:  ular  turli  m afkuraviy- 
siyosiy  tuzum ga  ega  davlatlar  konfederatsiyasini  tuzm oqchilar.