E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

A fg ‘oniston
muammosi
156

---

O ‘zbekiston  xalqaro
 
m unosabatlarda
Shuningdek,  m uxolifat  kuchlari  buyuk  davlatlar  va  chegaradosh  davlat- 
lar  ishtirokida  Afg‘on iston  m uam m osini  hal  etishga  qaratilgan  xalqaro 
uchrashuv o ‘tkazishni  taklif etdi.  B unday  uchrashuv  1998-yilda  T oshkentda 
o ‘tkazildi.  U  tarixga  «6+2»  guruhi  uchrashuvi  (E ron,  P okiston,  T urkm a- 
niston,  0 ‘zbekiston,  Qirg‘iziston va Tojikiston, shuningdek, AQSH  va  Rossiya) 
n o m i  b ila n   k ird i.  U c h r a s h u v d a   A fg ‘o n i s t o n   m u x o lif a t  k u c h la r i 
vakiltari  ham   ishtirok  etdi.  U chrashuv  yakunida  Afg‘oniston  m uam m osi 
b o ‘yicha  T oshkent  Deklaratsiyasi  qabul  qilindi.  Bu  hujjat  «6+2»  guruhiga 
a ’zo  davlatlar  ham da  Afg‘onistonda  nizolashayotgan  ichki  k uchlar  u chun 
tin ch lik k a  eltu v ch i  xartiya  vazifasini  o ‘tash i  m um kin   edi.  B iroq  ichki 
muxolifat  o ‘rtasidagi  nihoyatda  keskin  ziddiyat  Toshkent  D eklaratsiyasini 
am alga  oshirishga  im kon  berm adi.  2001-yil  11-sentabrda  A Q S H da  b o ‘lib 
o ‘tgan  terrorchilik  harakatidan  keyin  Afg‘onistonga  AQSH  boshchiligida 
hujum   boshlandi  va tolibonlar ag‘darib tashlanib,  M uham m ad  Karzay bosh- 
chiligida  yangi  dunyoviy  hukum at  tuzildi.
T o ‘g ‘ri,  Afg‘oniston  m uam m osi tezd a  hal etiladiganlardan em as.  C hunki 
bu  20  yildan  ortiq  davr  m obaynida  to ‘plangan  m uam m odir.
0 ‘zbekiston  1992-yilning  fevral  oyida  dunyoda 
tinchlikni  m ustahkam lashni  ham da  inson  huquq- 
larini  him oya qilish  ishiga katta  hissa q o ‘shayotgan 
nufuzli  X alqaro  tashkilot  —  Y evropada  Xavfsizlik  va  H am korlik  tashkiloti 
(Y EX H T)  ga,  1992-yilning  2 -m artida  esa  B M T  a ’zoligiga  qabul  qilindi.  Bu 
tarixiy voqea  0 ‘zbekistonning mustaqil davlat sifatida xalqaro ham jam iyatdan 
m unosib  o ‘rin  olishida  katta  aham iyatga  ega  b o ‘ldi.  1993-yilning  sentabr 
oyida b o iib  o ‘tgan  BM Tning 48-sessiyasida 0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezi- 
den ti  I.A .  K arim ov  b irinchi  b o r  ish tiro k   etdi.  U  o ‘z  m a 'ru z a si  bilan 
0 ‘zbekistonni  yana  bir  bor  dunyoga  tanitdi.
O ‘zbekiston  tez  orada jahondagi  105  davlat  a ’zo  b o ig a n   Q o'shilm aslik 
harakatiga  qabul  qilindi.  I.  A.  K arim ov  1995-yilda  B M T ning  50-yilligi 
m unosabati  bilan  uning  yubiley  sessiyasida  ishtirok  etdi  va  nutq  so‘zladi. 
Prezident  o ‘z  nutqida  davlat  arboblari  va  siyosatchilari  d iqq atin i  milliy 
xavfsizlik  m asalasini  hozirgi  kun  talab va  ehtiyojlari  nuqtayi  nazaridan  qayta 
ko ‘rib  chiqishga  d a ’vat  etdi.  0 ‘z  fikrini  B M T  Xavfsizlik  Kengashi  187 
davlatning tashvishlarini,  m uam m olari va taqdirini  hal  etishga q o d ir b o im a -  
yotgani,  uning  dunyo  barcha  m uam m olarini  qam rab  ololm ayotgani  faktlari 
bilan  asosladi.  Shuning  uchun  h a m   Xavfsizlik  Kengashi  doim iy  a ’zolari 
sonini  va  uning  faoliyat  m aydonini  kengaytirish  lozim ligini,  shuningdek, 
iqtisodiy,  ilm iy-texnikaviy salohiyati va xalqaro  obro‘- e ’tibori  yuqori b o ig a n  
Y aponiya  va  G F R   ni  BM T  Xavfsizlik  Kengashi  doim iy  a ’zoligiga  qabul 
qilishni  tak lif  etdi.
Ayni  paytda  I. A.  Karimov  B M T  Bosh  kotibining  vakolatlarini  kengay- 
tirish  m asalasini  ham  k o ia rib   chiqdi.  M a iu m k i,  BM T  qanchalik  nufuzli 
tashkilot b o im a s in ,  u yeryuzi aholisi butun tashvishini  nazorat qila olmaydi.
157

---

S h u n i  n a z a r d a   t u t g a n   h o ld a
I.  A.  K a rim o v   d u n y o d a g i  q a to r  
m am lak atlararo   va  m in ta q alara ro  
xalqaro tashkilotlami ham   BMT doi- 
rasiga  kiritishni  taklif etdi.  Shunday 
qilinsa,  xalqaro  tashk ilo tlar  yangi 
tiz i m i   v u ju d g a   k e lg a n   v a  u la r  
y o rd a m id a   x a lq a ro   m u a m m o la r 
sam araliroq hal etilishiga y o i  ochil- 
gan  b o i a r  edi.
1993-yil  yanvarda  T o sh k en td a 
besh  davlat  ishtirokida  «M arkaziy 
Osiyo  H a m d o ‘stligi»  tashkil  etildi. 
M art  oyida  esa  bu  davlatlar  «Orol 
m uam m osi  b o ‘yicha»  birgalikdagi 
harakat  bitim ini  im zoladilar.  1996- 
y iln in g   2 1 - i y u n i d a   F lo r e n s iy a  
(Italiya)  shahrida  Yevropa  Ittifoqi 
bilan 0 ‘zbekiston o ‘rtasida sheriklik 
va  ham korlik  haqida  bitim   im zo- 
landi.
0 ‘zbekiston  m intaqaviy  iqtiso- 
diy  ta sh k ilo t  —  E K O   a ’zoligiga 
q abul  q ilin d i.  B u n d an   ta s h q a ri, 
m am lakatim iz Yevropa va Osiyoni bir-biriga bogiaydigan  «Yevropa —  Kavkaz
—  Osiyo»  transport  y o ii  —  TR A SEK A   loyihasida  ishtirok  etm oqda.
Ayni paytda 0 ‘zbekiston NATOning «Tinchlik yo‘lida hamkorlik» dasturida 
faol  ishtirok etib  kelm oqda.
0 ‘zbekiston  N A TO ga  a ’zo  b o iib   kirm aydi.  Biroq  u  bilan  ham korlik 
qiladi.  Buning  sababi  davlatim izning  xavfsizligi  va  tinchligini  ta ’m inlash, 
m intaqada barqarorlikni qaror toptirish uchun shart-sharoitni m um kin qadar 
kengaytirish  va  m ustahkam lashdan  iboratdir.
Shuning  uchun  0 ‘zbekiston  dunyodagi  barcha  davlatlar  bilan  tin ch - 
to tu v   y a sh a sh ,  d o ‘stlik ,  b iro d a rlik ,  iq tiso d iy   va  m a d a n iy   a lo q a la rn i 
rivojlantirish, ekstrem izm  va terrorchilikka qarshi  birgalikda kurash g‘oyasini 
ilgari  surm oqda.
1999-yilning  18— 19-noyabr  kunlari  Turkiyaning 
Is ta m b u l  s h a h r id a   Y e v ro p a d a   x a v fs iz lik   va 
ham korlik  tashkilotining  oliy  darajadagi  sam m iti 
b o iib   o id i.  Sam m it  Y evropada  Xavfsizlik  X artiyasini  m uhokam a  qildi.
S am m itda  b irin ch i  b o ii b   s o ‘zga  ch iq q an   I.  A.  K arim ov ja h o n  ja m o a t- 
c h ilig in i  ta sh v is h la n tira y o tg a n   d in iy   e k s tre m iz m ,  x alq aro   te rro riz m , 
m intaqaviy m ojarolar  m asalasiga alohid a e ’tib o r berdi  va bu  haq d a bun d ay
zbekiston  Respublikasi  Prezidenti 
I. A.  Karimovning  BMT  BA 
48-sessiyasidagi  chiqishi.