Bayonlar totlam I


IV.  M atn  yu zasidan   bayon  yozishga  tayyorgarlik



Download 4 Mb.
Pdf ko'rish
bet19/187
Sana26.06.2021
Hajmi4 Mb.
#101708
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   187
Bog'liq
Bayonlar to`plami M. Umarova

IV.  M atn  yu zasidan   bayon  yozishga  tayyorgarlik.
0 ‘quvchilar  m atnni  avval  ichlarida,  so‘ng  ovoz  chiqarib  o‘qiydilar.
A jratib  ko‘rsatilgan  R a ’no,  tog'uzum ,  h usayni  so‘zlarining  bo‘g ‘ini 
ustida  ishlanadi,  so‘zlarning  talaffuzi  bilan  yozilishdagi  farqi  eslatiladi. 
Rejadagi  savollar  soni  bilan  hikoyadagi  gaplarning  soni  solishtiriladi.
V.  Bayon  yozish.
Yozuv taxtasidagi  m atn yopiladi.  0 ‘quvchilar savollar va ular yonida 
tik  chiziq  bilan  ajratib  berilgan  so‘zlardan  foydalanib  bayon  yozadilar. 
Bayon  yozib  bo‘lingach,  bir-ikki  o‘quvchining  ishi  o‘qib  eshittiriladi.
M ana  shunday  tayyorgarlik  bilan  yozilgan  bayon  yaxshi  natijalar 
beradi.  Bayon  yozish  davom ida  ko‘p ch ilik   o‘quvchilarda  m ustaqillik 
seziladi.  Bu  m ustaqillik  ikki  xil  yo‘nalishda  (usulda)  nam oyon  boMadi:
1.  0 ‘quvchilar  rejadagi  savollarga javob  berishda  m atn  m azm unini 
to‘liq  ifodalashga  harakat  qiladilar.
2.  A yrim   o‘quvchilar  esa  savollarga o‘z  so‘zlari  bilan javob  berishga 
intiladilar.
Ko‘pincha  o‘quvchilar  gapni  noto‘g ‘ri  tuzadilar.  Ba’zi  o‘quvchilar  esa 
shunday  so‘zlarni  ishlatishadiki,  bu  so‘zlarning  imlosi,  m azm uni  hali 
o‘rganilm agan.  Shu  sababli  o‘quvchilar  im loviy  va  uslubiy  xatolarga  yo‘l 
qo‘yadilar.  Shuning uchun  bu  bosqichda  o‘quvchilardan  savol  m azm uniga 
qat’iy  e’tibor berish  va  m atn  tilidan  chctga  chiqm aslik  talab qilinadi.
Bayon  turi  soddagina  bo‘lsa  ham ,  un i  yozishda  og‘zaki  va  yozm a 
ifodalashda  adabiy  til  m c’yorlariga  rioya  qilish  ham da  imlo  xatolarga 
yo‘l  qo‘ym aslikka  o ‘rgatish  kerak.
0 ‘quvchilar  uchinchi  chorak  o x irid a  5 0 -6 0   so‘zli  m atndan  iborat 
bayon  yozadilar.  R ejada  3 - 4   band  beriladi.  Shu  bandlarning  har 
biriga  o‘quvchilar  ikki-uch  gap  bilan  jav o b   beradilar.  Bayon  darsining 
asosiy  bosqichi  savollar  orqali  m atn  m azm u n in i  qayta  hikoyalash, 
hikoyaning h ar b ir  qism ida  ko‘zda  tu tilg an   m aqsadni  aniqlash, qo‘shm a 
gaplarning  imlosi  o‘zlashtirilm agan  so‘zlarn i  ishlatishning  oldini  olish 
hisoblanadi.
21


0 ‘quvchilarni  «L ola»  hikoyasi  orqali  erkin  bayon  yozishga  q u yida­
gicha  o‘rgatam iz  (37-betga  garang).
M atn  reja  bandlariga  mos  ravishda  qism larga  bo‘linib,  raqam   bilan 
yozuv  taxtasiga  yoziladi:
1.  Lola  erta  uy g ‘ondi.  Yuz-qo‘llarin i  yuvdi.  Toza  sochiqqa  artindi.
2.  Sora  buvi  gulzordagi  begona  o‘tlarn i  yulm o q d a edi.  U   nabirasini 
chaqirdi.  L ola yordam ga  bordi.
3.  Lola  gullar  orasidagi  begona  o‘tlarn i  yuldi.  G ulzor  chiroyli 
b o ‘ldi.
4.  Buvisi  quvondi.
Yozuv  taxtasida  ayrim   so‘zlarn in g   sinonim i  beriladi:  yovvoyi, 
begona,  quvondi,  sevindi,  xu rsa n d  b o 'ld i  kabi.
0 ‘quvchilar  m atn n i  o‘qiydilar  va  quyidagi  savollarga  o‘z  so‘zlari 
bilan javob beradilar:
-   Lola  ertalab  n im a  qildi?
-   Lolani  kim   yordam ga  chaqirdi?
-   Lola  gu lzo r  chiroyli  bo‘lishi  uchun  nim a  qildi?
-   K im   sevindi?
Shundan  so‘ng,  rejadagi  savollar  o‘qilib,  ularga  javob  beriladi. 
Javoblar  o‘quvchilar  bilan  birgalikda  b ir  necha  m arta  takrorlanadi. 
So‘ng qism lar bo‘yicha hikoyalash o‘quv ch ilarn in g  o‘zlariga topshiriladi. 
H ikoyalash  quyidagi  savollar  asosida  am alga  oshiriladi:
-   Lola  haqida  n im a  deyish  m um kin?
A gar o‘quvchi  m urak k ab   gaplar bilan javob bersa,  keyingi  qism larga 
o‘tib  ketsa,  yoki  javobni  b ir  gap  bilan  tugatsa,  u  holda  qo‘shim cha 
savollar beriladi.  M asalan:  «Yozuvchi  birinchi  qism da  Lola haqida  nim a 
degan?»
-   Sora  buvi  n im a  qilayotgan  edi?
Bu  savolga:  «S ora  buvi  gulzordagi  begona  o‘tlarni  yulm oqda  edi», 
degan  javob  olinadi.  0 ‘quvchilar  b irin ch i  gapning  m azm unini  bayon 
qilganlaridan  so‘ng,  o‘qituvchi  ularga:  «L olani  buvisi  nega  chaqirdi?», 
deb  eslatadi.  0 ‘quvchilar:  «L olani  yord am g a  chaqirdi»,  deb  aytadilar. 
«Q anday  qilib  gu lzo r  chiroyli  bo‘ldi?»  A g a r o‘quvchi  bu  savolga:  «Lola 
gullar  orasidagi  begona  o‘tlarni  yuldi»,  degan  m azm unda  yoki  «Lola 
buvisining  oldiga  bordi,  gulzorni  b egona  o‘tlard an   tozaladi»,  deb  o‘z 
so‘zlari  bilan javob  bersa,  u  holda  o ‘qituvchi:  «L ola  o‘tlarni  yulgandan
2 2


keyin  gu lzo r  qanday  bo‘ldi?»  deb  eslatadi.  0 ‘quvchi  o‘z  javobini: 
« G ulzor  chiroyli  bo‘ldi»,  degan  gapi  bilan  to ld irad i.
Reja  bandlarining  har  biri  m azm unli  ikk ita  gapdan  ifodalanganligi 
aytilib,  uchinchi  band  takrorlanadi.
-   Buvisi  nim a  qildi?
Bu  savolga  bir  gap  bilan  javob  b erish   m um kin.  H ar  b ir  savolga 
olingan javob  o‘qituvchi  yordam ida  to‘ldiriladi.
M atn  qism lar  asosida  hikoya  qilinganidan  so‘ng  savollarga  berilgan 
jav o b lar  birlashtirilib,  m atnning  butun  m azm unini  bogMangan  holda 
hikoya  qilish  lozim.
E rk in   bayon  o ‘tk azish n in g   b irin ch i  d arsid a  o ‘q u v ch ilarn i  b osh­
qa  so ‘zlarn i  ish latm aslik k a,  rejad ag i  savollarga  ja v o b   b erish d a 
sh o sh ilm a slik k a  o‘rgatish  kerak.  C hunki  bu  ta’lim iy   x arak terd a g i 
asosiy  ish  hisoblanadi.
A y rim  
v aq tlard a 
bayonga 
ta y y o rg a rlik  
ko‘ris h d a  
ra sm li 
re ja d a n   foydalanish  m u m k in .  R asm li  reja  re ja n in g   eng  oddiy 
sh a k li  h iso b lan ad i.  B u n in g   u ch u n   b o la la r  av v al  k ito b d a   b e rilg a n  
ra sm la rd a n   m atn   qism ig a  m osini  ta n la sh g a   v a  u n i  n o m lash   (sarlav h a 
qo‘y is h )g a   o ‘rgatiladi.  B u  ish  o‘quvch.ilarning  q ism la r  o ra sid a g i 
o‘z a ro   b o g ‘lan ish in i  b elg ilash d ag i  v a  k e tm a -k e tlik n i  a n iq la sh d a g i 
fa o llig in i  o sh irad i.  0 ‘q ituvchi  to ‘p la m d a g i  m a tn la rd a n   fo y d a la n ib  
b ay o n   y o z d irish d a   h ik o y an in g   m a z m u n in i  k en g   o c h ib   b e ru v c h i 
m a z m u n li  ra sm la rd a n   fo y d alan ish i  m u m k in .  A m m o   ik k in c h i  sin fd a 
ta s v irli  ra sm la rn i  ish latish   m u m k in   em as.
Tabiat m anzarasi  tasvirlangan  rasm lar o ‘quvchilam i  bayon  m atnidan 
ch a lg ‘itadi,  imlo  xatolar ustida  o ‘ylash  ham da  til  qoidalariga  (adabiy  til 
m e ’yorlariga)  rioya  qilishdagi  diqqatini  b o ‘shashtiradi.  S huning  uchun, 
to ‘plam da  shunday  dars  nam unalari  berilganki,  b ayon  o ‘tkazishda 
k o ’rsatilgan  rasm lar  aniq  t a ’lim iy  xaraktcrga  ega.  M atn  qism larining 
m azm unan  o ’zaro  bog’lanishi  va  qism lam ing  ketm a-ket joylash tirilish i 
o ’quvchilarning  m ustaqilligini  oshiradi.  S hunday  h ollarda  m atn  yozuv 
taxtasida  b o ’laklarga  (qism larga)  b o ’lingan  holda  beriladi:  u ch -to ’rt 
qism   ketm a-ketligi  buzilgan  holda  (tartibsiz)  yozuv  taxtasig a  yoziladi. 
B uni  biz  «O na  tovuq»  m atni  orqali  k o ’rib  chiqam iz:
O na  tovuq jo 'ja la rin i  donlatib  yu rg a n   edi.  B irdan  q irg 'iy n i  ko'rib 
bezovtalandi.  Q irg'iy daraxtga  q o ‘ndi.
23


Ona  tovuq jo 'ja la r in i  qanotlari  ostiga yashirdi.
Q irg'iy jo 'ja la r n i  topolm ay  uchib  ketdi.  Ona  tovuq jo 'ja la r i  bilan 
uyiga  qaytdi.

Download 4 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   187




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish