B. N. O r I p o V u o 'K 372. 874(075) квк

4.2. 0 ‘Z B E K IS T 0N D A TASVIRIY SAN’ATNI
O 'Q IT ISH TARIXI
T a d q iq o tc h ila rn in g fikricha, m am la k a tim iz h u dudlarida b u n -
dan m illion yillarcha m u q a d d a m h a m ajdodlarim izning yasha- 
ganligi h a q id a m a ’lum o tla r bor.
S h u n i n g d e k , O 'z b e k is to n h u d u d i d a b u n d a n qariyb 5— 10 
m ing yillarcha m u q a d d a m o d a m la r ishlagan rasm lar, b u y u m la r 
ko 'p lab topilgan. Sarm ishsoy, Z a rau tso y , Q o ra te p a , O ltin tep a , 
C h u s t, D a lv a rz in , K a lta m in o r kabi m a n z ilg o h la rd a n top ilgan
eng q a d im iy su ra tla r va b u y u m la r 
ajdod larim izn ing s a n ’at va
128

---

m ad a n iy ati yaxshi rivojlanganligidan dalolat beradi. Q oyalarga 
o 'yib yoki turli tabiiy b o 'y o q la rd a ishlangan ras m -s u ra tlar h am
ajd odlarim iznin g ju d a q a d im d a n rasm chizish bilan shug'ullanib 
kelganligini bildiradi.
E r a m i z d a n avvalgi 1- m in g yillik b o s h la rid a O 'z b e k is to n
h u d u d id a dastlabki quldorlik davlatlari paydo b o 'la boshlaydi. Bu 
„K atta X o ra z m “ davlati bo'lib, u n da zardushtiylik dini shakllanadi. 
Bu d in n in g payd o bo'lishi tasviriy s a n ’atning rivojlanishiga im kon 
yaratdi. C h u n k i bu din tasviriy s a n ’atni taqiqlam adi. Shu davrda 
qurilgan ib o d atx o n a -y u , e h r o m la r katta e ’tib or bilan bezatilgan. 
S hung a k o 'r a bu davrda tasviriy s a n ’atning k o'p lab tu r va janrlari 
rivojlandi.
E ndi rasm chizish, grafika, haykaltaroshlik, a m a liy s a n ’at 
va m e ’m o rch ilik bilan m axsus kishilar sh u g 'u lla n a boshlaydilar. 
U la r dastlab o 'z s a n ’atlarini oila a ’zolariga, keyinchalik iste’dodli 
bolalam i shogirdlikka olib, ularga o'rgatganlar. U lardan iste’dodli 
rassom lar, m e ’m o r, am aliy s a n ’at ustalari yetishib chiqqan lar. 
X o ra z m , F a r g 'o n a , S u rxondaryodagi m an b a lard a n bizgacha yetib 
kelgan s a n ’at a s a rlarin in g n a m u n a l a r i b u n d a n da lo la t beradi. 
C h u n o n c h i , „ J a n g c h i S a k " , ,,A f r o d ita “ , „ R i t o n l a r " dev o riy
rasm larini t a ’kidlab o 'tis h joiz.
O 'r t a asr b o s h la r id a O 'z b e k i s t o n d a s a n ’at va m a d a n i y a t
beqiyos d arajad a rivojlana boshladi. Qadim gi X o ra z m , T erm iz, 
S a m a r q a n d , F a r g 'o n a d a s a n ’a tn in g b a rc h a turlari rivoj topdi. 
F a n n in g buyuk allomalari, X o razm iy (787—850), Forob iy (870— 
95 0 ), B e r u n iy ( 9 7 3 - 1 0 4 8 ) , Ibn S in o ( 9 8 0 - 1 0 3 7 ) kabi fan 
dah olari, buyuk m e ’m o rla r yetishib chiqdilar. U la r m e 'm o rc h ilik
s a n ’a ti n in g m o n u m e n t a l n a z a r iy a so sini y a ra td ila r. F o r o b iy
o'z in in g 10 tom lik „ M e ’m orchilik m uhandisligi" nom li asari bilan 
ja h o n m e ’m orchiligi s a n ’atid a ulkan m eros qoldirdi.
Sodiq Afshor (N avo iy z a m o n d o s h i) rasm chizishni nazariy 
jih a td a n asoslagan va rasm chizish uslubi haqidagi „ Q o n u n as 
Su vor" — „ R a s m chizish q o n u n iy a tla ri" n om li asarini yozib, 
tasviriy s a n 'a t nazariyasi va a m a liy o ti ravnaqiga o 'z ulu sh ini 
q o 's h d i. S h u n in g d e k , Q ozi A h m a d n in g „ X a tto tla r va m usav - 
v irlar" n o m li asarid a rasm c h iz ish , chiroyli yozuv, xattotlik .
9 — B .N .O ripov
129

---

rang va u n in g q o ‘llanishi h a q id a m a ’lu m o tla r bergan. V I I —V I I I
asrlardayoq o 'z b e k fani, s a n ’ati, adabiyoti ja h o n s a n ’ati va m a d a -
niyatining rivojiga beqiyos hissa q o ‘shgan.
V III a s r d a n b o s h la b O ' r t a O siy o h u d u d i g a a r a b l a r kirib 
kela b o shlad i. O 'z b e k isto n g a a ra b la rn in g kirib kelishi m ing yillar 
m o b a y n id a yaratilgan s a n ’at, m a d a n iy a t, tabiiy fan la rn in g ilmiy 
asarlari y o 'q qilib ta s h la n d i. S h u n i n g d e k , tasviriy s a n ’a tn in g
p o rtre t, a n a m a lis tik , h a y k a ltaro sh lik kabi t u r va ja n rla ri taq iqlab 
qo 'yildi. S h u b o isd a n bu t u r va j a n r l a r 1000 y illarcha rivojlan- 
may keldi.
V I I I — IX asrlarga kelib O 'z b e k isto n d a ( S a m a rq a n d d a ) q o g 'o z
ishlab chiqarila boshladi. Bu voqea O 'z b e k isto n d a kitob grafikasi 
s a n ’a tin in g rivojlanishiga asos soldi.
Islom dini taqiqlashiga q a ra m ay , ijodkor xalqimiz s a n ’atnin g
h a m m a ja n rla rid a ijod qilib keldilar. T arix d an m a ’lumki, Ibn Sino 
sulton M a h m u d (sh oh) G 'a z n a v iy saroyidan q ochib ketadi. U ni 
qidirtirib, rassom larga 40 d o n a ra s m -p o rtre tn i ishlashni buyuradi 
va 40 to m o n g a tarqattiradi. Bu shuni ko'rsatadiki, rasm ishlash 
qa n c h alik taqiq lanishiga q a ra m ay , p o rtre t jan ri yashirin rivoj- 
lanib kelgan. Buyuk A m u r T e m u r h u k m ro n lik qilgan davrda tas­
viriy s a n ’a tn in g h a m m a tu r va jan rlarin in g rivojlanishi u c h u n
sh a rt-sh a ro it yaratib berildi. N atijad a tem uriylar davrida O 'z -
bekiston y a n a o ‘zin ing q a d im iy s a n ’ati, fani va m a d a n iy a tin i 
qayta tikladi va misli k o 'rilm a g a n d arajad a rivoj topdi.
Bu davrda K .B e hzo d, M .M u z a h h ib , A.B uxoriy, M .S a m a r- 
q a n d iy kabi m usavvirlar u n u m li ijod qildilar. H iro td a N a v o iy
rahnam oligi va B ehzod rahbarligida s a n ’at m aktabi yaratildi.
X V II I —X IX asrlarda m e ’m o rch ilik va am aliy s a n ’at yuksalib 
boradi. A yniqsa, naqqoshlik, g a n c h , y o g 'o c h o'ym akorligi yuksak 
darajada rivojlandi. Xiva, Buxoro, S a m arq a n d va Q o 'q o n d a a yniq­
sa, m e ’m orchilikk a katta a ham iyat berilib, bu shaharlarda ko'plab
m e ’m o rch ilik inshootlari qurila boshlandi.
O 'z b e k isto n g a Yevropa s a n ’atin in g kirib kelishi bilan ularga 
m ahalliy a h o lin in g qiziqishi ortib bordi.
S h o 'r o la r davrida O 'z b e k isto n m ak tab larida h am rasm fani 
o'qitila boshlandi. 1918- yili S a m arq a n d d a, 1919- yili T o shk e n tda ,
130

---

1920- yili A n d ijo n d a rasm c h izishni o 'rg a tu v c h i m axsus texn i- 
k u m - m a k ta b la r ochildi. 1927- yili T o s h k e n td a , 1929- yili S a m ar- 
q a n d d a badiiy bilim yurtlari tashkil etildi. O 'r t a u m u m t a ’lim 
m ak ta b la ri o 'q u v rejasiga rasm o 'q u v fani kiritildi. 1—3- sinf- 
larda 8— 12 soatg ach a rasm darslari o'qitildi. 30- yillarda rassom 
I.Ik r o m o v tashabbusi bilan m a tb u o t sahifalarida rasm ni o 'q itish
b o ' y i c h a m e t o d i k t a v s i y a l a r b e r i l a b o s h l a n d i . „ M a o r i f va 
o 'q i t u v c h i " , „ A l a n g a " j u r n a l l a r i s a h if a la rid a I . I k r o m o v n i n g
m e to d ik tavsiyalari e ’lon q ilindi. 1 9 3 2 - yilda u n in g „ R a s m n i 
o 'r g a n i s h " , 1 9 3 5 - yili „ H a r f y o z ish n i o ' r g a n “ o 'q u v q o 'l l a n -
m alari n a s h r etildi.
4 0 - 5 0 - yillarda dasturga estetik tarbiya elem entlari kiritildi. 
1950- yildan T o shkentdagi N iz o m iy nom li pedagogika institutida 
oliy m a ’lum otli rasm o'q itu v c h isi tayyorlana boshlandi. 1966- 
yildan rasm fani „Tasviriy s a n ’a t" deb atala boshlandi. 1960- 
yildan m ahalliy m ateriallar asosida ,,Lokolizatsiya“ usulida yangi 
d a s tu r ishlab chiqarildi. Shu yillarda O 'z b e k isto n Pedagogika 
fanlari ilm iy ta d q iq o t in stitu tid a R .H a sa n o v tashab bu si bilan 
„ E s te tik a " sektori ish b o sh la d i. 1 9 7 2 - yildan b o sh la b Buxoro 
pedagogika instituti q oshid a „Badiiy grafika" fakulteti faoliyat 
ko'rsata boshladi. 1973- yildan A ndijon, Q o 'q o n , Buxoro, S am ar- 
q a n d , Xiva, S h a h ris a b z , A n g o r, X o'jayli, K a t ta q o 'r g 'o n kabi 
s h a h a r la r d a tasviriy s a n ’at o 'q itu v c h ila ri tayyorlaydigan bilim 
yurtlari ochildi.
7 0 - 8 0 - yillarda O 'z b e k isto n d a tasviriy s a n ’atni o 'qitish uslu- 
biyoti b o 'y ic h a R .H asan ov, M .N abiyev, B.Oripov, Q .Q osim ov, 
A .I n o g 'o m o v , A.Jilsova, A .Iso x o'jay ev kabi pedag og -rassom lar 
jiddiy s h u g 'u lla n a boshladilar. Shu yillarda O 'z b e k isto n d a tasviriy 
s a n ’atni o'q itish ga e 'ti b o r y a n a d a kuchaydi. Xalq ta luni vazin 
falsafa fanlari d oktori, professor S .S h e rm u h a m e d o v tashabbusi 
b ila n 1 9 7 2 —8 6 - y illa r m o b a y n i d a h a r yili e s te tik ta r b iy a g a
bag'ish lan gan Respublika ilm iy-am aliy konferensiya va h a r ikki 
yilda 7 y o shd an 17 yoshgacha b o 'lg an o 'sm irlarning tasviriy san at 
b o 'y ic h a respublika ko'rgazm asi o 'tk azila boshlandi.
R e sp u b lik a n in g bir q a to r m ak ta b la rid a
t a s v i r i y
s a n a tm n g
o'qitilishi b o 'y ic h a ilm iy-pedagogik tajribalar joriy 
e t i
l. 
un a
131

---

T o s h k e n td a n K .M a n su ro v , G .P e tn ik , Q a sh q a d a ry o d a n J.Jilolov, 
X o r a z m d a n I .B o b o n iy o z o v , N a m a n g a n d a n B .O rip o v , A n d i -
j o n d a n A .A b d ullayev , S a m a r q a n d d a n N .X o 'ja y e v k a b ila rn in g
ish tajribalari o 'r g a n ilib , o m m a la s h tirild i. Bu davrd a Respublika 
xalq t a ’limi vazirligi q o s h id a B .O rip o v n in g ta s h a b b u s i biia n
tasviriy s a n ’a tn i o 'q itis h m etod ik asi b o 'y i c h a ikkita ilmiy sovet 
faoliyat k o 'r s a t a b o shlad i. 8 0 - yillarda R .H a s a n o v , B.O ripov, 
N .A bdullayev, M .N a b iy e v , A .I n o g 'o m o v , K .Q o sim o v la r t o m o ­
n id a n q a to r d a s tu r , darslik va m e to d ik q o 'l l a n m a , tavsiyalar 
yaratildi.
1 9 7 2 - y ild a n R .H a sa n o v , A .Jilsova, B .O ripov, A .l s o x o 'ja -
yevlar 1 —4-sinflar u c h u n o 'z la rin in g „Tasviriy s a n ’a t “ darslik- 
larini yaratdilar. Respublikada shu soha b o 'y ic h a q a to r ilmiy ishlar 
qilindi. 1 9 8 7 - y ild a n N a m a n g a n davlat p edagogika in stitu tid a
„Badiiy grafika" fakulteti ish boshladi.
M ustaqillik yillarida o 'r ta u m u m t a ’lim m aktablarida tasviriy 
s a n ’atning o 'q itilish samaradorligi b o 'y ic h a ju d a katta tadbirlar 
ishlab chiqildi.
Sh ung a k o 'r a 1—4-sinflarda tasviriy s a n ’at darslari 2 soatga 
ko'paytirildi. Birinchi sinfdan bosh lab tasviriy s a n ’at darslarini 
mutaxassis rassom -pedagoglar o'tad ig a n b o'ldi. O 'zbekiston Badiiy 
akadem iyasi „M illiy s a n ’at va d iza y n " instituti va respublikadagi 
b a rc h a „ R a sso m c h ilik " fakulteti b o 'lg an universitetlarning o 'q u v
rejasiga pedagogika, psixologiya va tasviriy s a n ’atni o'qitish m e t o ­
dikasi kurslari kiritildi.
M ustaq illik yillarida resp u b lik a n in g q a to r viloyat, s h a h a r, 
t u m a n la rid a yoshlarga tasviriy s a n ’atni o 'q itish b o 'y ic h a litseylar, 
kollejlar, m axsus in te rn at m ak ta b la r ochilib, iste’dodli yoshlarga 
tasviriy s a n ’a td a n chu q urlashtirilgan bilim va m alakalar berish 
keng yo'lga qo'yildi. Oliy o 'q u v yurtlarida tasviriy s a n ’atni o'qitish 
m etodikasi, nazariyasi va tarixi b o 'y ic h a m agistratura va aspiran - 
turalar ochilm oqda. U yerda xalqimizning iste’dodli yoshlari bilim 
olib, j a h o n g a m a s h h u r rassom , s a n ’a ts h u n o s , p e d a g o g -o lim la r 
b o 'lib yetishib chiqib, O 'z b e k isto n tasviriy s a n ’atini ja h o n s a n ’ati 
darajasiga olib ch iqish dek sharafli va m a s ’uliyatli vazifani am alga 
o s h irm o q d ala r.
132

---