B. N. O r I p o V u o 'K 372. 874(075) квк


NARSANING 0 ‘ZIGA QARAB RASM



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet58/108
Sana23.03.2022
Hajmi3,25 Mb.
#506296
1   ...   54   55   56   57   58   59   60   61   ...   108
Bog'liq
Tasviriy san`at va uni o`qitish metodikasi.Oripov B (1)

3.4. NARSANING 0 ‘ZIGA QARAB RASM
C H IZ ISH D A KOMPOZITSIYA
Biz ku ndalik h a y otim iz da , tu rm u s h im iz d a ju d a k o 'p pred m e t 
va v o q e a - h o d i s a l a r n i n g ra s m -ta s v irla rin i u c h ra ta m iz . U la r d a n
ayrimlari bizga yoqadi, ayrimlari yoqm aydi. Buning boisi — shu 
rasm h a m d a tasvirlarni yaratishda kom pozitsiyaga qay darajada 
e ’tibor berilganligidadir.
M a ’lu m k i, r a s m va t a s v irla rn in g m a z m u n i , m a q s a d i va 
vazifasiga k o 'r a u larn in g k o m p ozitsion tasviri yaratiladi.
K o m p ozitsiy an ing to'liq , m az m u n li, ishonchli chiqishi na rsa ­
ning o ‘ziga qarab rasm chizishda m u h im aham iyatga ega. Bu 
asosan n a tu ra n in g shakli, tuzilishi, rangi, turish holati, y o a i g ‘- 
so y a la rn in g tu sh is h i, u rasm c h iz u v c h id a n q a n c h a m a s o fa d a
turganini a n iq belgilash va uni shu h olda ifoda etilishiga bog'liq 
b o 'la d i. S h u b o i s d a n n a tu r a va n a t u r m o r t e le m e n tla r i rasm
kompozitsiyasi b o 'y ic h a sh u n d a y t a q s im la n m o g ‘i kerakki, uning 
h a r biri rasm ifodasida o ‘z o 'r n ig a , turish holatiga, bir-biriga 
b o g ' l a n i s h i g a k o ‘ra r a s m k o m p o z i t s i y a s i n i c h i r o y l i , j o n l i ,
h a ra k a tc h a n va to m o s h a b in g a yoqimli bo'lishiga y o rd am berishi 
zarur.
104


N a r s a n i n g o 'z ig a q a ra b ras m c h iz is h d a k o m p o z its iy a n in g
asosiy talabi — n a tu ra va n a tu r m o rt elem en tlarin ing bir b u tu n -
ligini tashkil etish, shun ingd ek, shakl, rang h a m d a u larning uy- 
g'u nligi, mustaqilligi va m a z m u n in i saqlashdir.
Shu b oisd an narsaning o'zig a qarab rasm chizishdagi m u h im
vaziyat rasmi chiziladigan n a tu ra yoki n a tu rm o rtn i rasm chizish 
postanovkasi holatiga keltirib olishdir.
N a t u r m o r t y a ra tis h d a asosiy e ’tib o rn i rasm i c h iz ila d ig a n
n arsalar n a tu r m o r t m a z m u n ig a ja v o b berishiga q a ra tish lozim. 
S o ‘ngra un d a g i e le m e n tla r n in g jo y la sh ish i, h o latla ri, rang va 
tuzilishi, shakli m a ’lum b ir t e m a tik k o m p o zitsiy a x a ra k terin i 
ifo d a lay olish i z a ru r. S h u b o i s d a n , n a t u r m o r t tu z is h u c h u n
katta-kichik ligi n a z ard a tutilgan h o ld a b ir-biriga nios k eladigan
bir m avzu sujetiga ja v o b b e ra d ig a n , rang j ih a ti d a n h a m bir- 
birini t o 'l d i r a d i g a n , b ir- b ir i d a n a jra ta olish m u m k i n b o 'l g a n
rangdagi p r e d m e tl a r ta n la n a d i va ularni 1-11-111 plan b o 'y i c h a
va ranglari, shakllariga k o 'r a m a 'l u m bir k o m p o z its io n tala b d a
qo'yib chiqiladi.
N a r s a n i n g o 'z ig a q a ra b r a s m c h iz is h d a k o m p o z its iy a — 
b a d iiylikning bo sh m ez o n i b o 'lib , u rasm dagi h a r b ir n a rsa n in g
yaxlitligi, realligi, o 'z a r o u y g 'u n lig i, mosligi h a m d a u la rn in g
tasvirlanishdagi ijodiyligi, k o 'rk a m va jozibasini t a ’m inlay oladigan 
b a d ii y u s lu b d i r . S h u b o i s d a n n a r s a n i n g o 'z i g a q a r a b ras m
c h iz ish d a n a tu r a yoki n a tu r m o r t e le m e n tla rin in g k a tta -k ic h ik - 
ligiga, m avzuga 
k o 'ra o 'z o 'rn ig a qo'yilishi, y a ’ni p o sta n o v k a
e le m e n t l a r i n in g k atta h a jm d a g ila rin i o r q a t o m o n g a , o 'r t a c h a
k a tta likda gilarini o 'r t a p lan g a va kichik h a jm d a g ila rin in g esa 
o ldinga q o 'y ilis h i, b u n d a u larn in g rangiga h a m e ’tib o r berilishi 
m aq sadga m uvofiqdir.
Biz T .X r u s k i y , N . M a s h k o v , R .A h m e d o v , S .A b d u lla y e v , 
Z. Kovalevskayalarning n a tu rm o rt mavzusidagi asarlarini ku zatar 
e k a n m iz , ulardagi k o m p o z its io n y e c h im , tartib, m a z m u n n in g
muvafFaqiyati, jo nli va tantanavorligi albatta n a tu rm o rt e le m e n t ­
la rin in g t o ' g 'r i t a n la n g a n lig i va t o ' g ' r i jo y la s h tirilg a n lig id a n
ekanligini yaqqol k o 'ram iz.
105


M a ’lu m b ir m a v z u d a n a t u r m o r t tu zib , darslikdagi r a s m la r -
d a n fo y d a la n ib , rasm ishlang. R a s m n i q a la m d a va a k v a re ld a
b a ja rin g .

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   54   55   56   57   58   59   60   61   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish